Aspoň minimálnu mzdu za starostlivosť o rodinných príslušníkov

Brusel, 29. 4. 2016 – Včera prijal Európsky parlament nelegislatívne uznesenie o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ. Správa sa však zaoberá len situáciou žien pracujúcich na základe pracovného vzťahu. Žiaľ, nič nehovorí o adekvátnom docenení neformálnej práce pri starostlivosti o závislých členoch domácnosti.

Aj keď správa obsahuje mnoho prínosných návrhov, Branislav Škripek sa pri hlasovaní zdržal. Ako zdôraznil, niektoré navrhované opatrenia opäť zasahujú do kompetencií členských krajín a týmto porušujú princíp subsidiarity. Správa bola nakoniec prijatá 279 hlasmi, 105 poslancov bolo proti a 204 sa zdržalo.

Podľa dostupných štatistických údajov pôsobilo v odvetví domácej práce v roku 2010 v rámci EÚ 2,5 milióna osôb, z toho bolo až 88% žien. „Keď pozorne sledujeme aktuálny demografický vývoj, vieme už dnes povedať, že slovenské domácnosti budú mať čoraz väčší dopyt po opatrovateľkách a pracovníkoch, ktorí budú vypomáhať s domácimi prácami. Odhaduje sa, že v roku 2060 bude na Slovensku chýbať 1,4 milióna ľudí v produktívnom veku. Mnohí z nich by mohli pracovať práve v tejto oblasti,” konštatuje Branislav Škripek.

Viaceré ženy zostávajú už dnes doma, aby sa mohli postarať o svojho rodinného príslušníka. Avšak touto voľbou ich príjem dramaticky klesne a veľmi často sa ocitajú na hranici chudoby. „Starostlivosť o dieťa, starých či postihnutých ľudí je záslužná práca. Preto som presvedčený, že ľudia, ktorí ju vykonávajú vo svojich domácnostiach by mali byť ocenení aspoň vo výške minimálnej mzdy. Avšak toto musí jednoznačne zostať v kompetencii členských štátov a v rámci legislatívy národných parlamentov,” navrhuje Branislav Škripek (OĽaNO).

Uznesenie ďalej poukazuje na dobrú prax z niektorých krajín EÚ, kde je možné výdavky za odbornú starostlivosť alebo domáce práce vyplatené tretím osobám uplatniť ako daňové úľavy. Spravodajkyňa Kostadinka Kuneva v tejto súvislosti upozorňovala na častý fenomén, a to nelegálnu prácu. Branislav Škripek vysvetľuje: „Ženy pracujúce v tomto odvetví sú často vykorisťované a nútené vykonávať aj takú prácu, na ktorú neboli prijaté. Tiež často pracujú “na čierno” a tým nemajú zabezpečené zdravotné ani sociálne poistenie či právnu ochranu. Takže tu hovoríme tiež o obetiach obchodovania s ľuďmi,” uvádza Škripek, ktorý ďalej zdôrazňuje nutnosť legislatívne ošetriť túto oblasť, ale s dôrazom na rešpektovanie súkromia rodín a domácnosti. „Ale toto všetko sa musí riešiť len v rámci kompetencií členských štátov. EÚ nám má ponúkať priestor pre výmenu skúseností a dobrých príkladov z praxe, a už vôbec nie určovať a monitorovať,” doplňuje Škripek.

Zbytočný tlak EÚ na Slovensko

Aj keď Slovenská republika neratifikovala Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 189, správa nalieha na jeho urýchlené prijatie. „V praxi by to znamenalo nutnosť upraviť viaceré slovenské platné zákony tak, aby boli v súlade s Dohovorom. Som hlboko presvedčený, že ak sa má meniť legislatíva v tejto oblasti, tak len z vôle zvolených poslancov NR SR a nie Bruselu,” uzatvára Branislav Škripek.

Stiahnuť ako PDF

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *