Škripek kritizuje vytvorenie nového fondu, ktorý môže podporiť nelegálnu migráciu

Štrasburg, 15. 3. 2019 – Tento týždeň sa europoslanci zaoberali návrhom nariadenia o zriadení nového migračného a azylového fondu. Branislav Škripek podrobil ostrej kritike túto iniciatívu, hlavne pre podporu vytvárania ďalších legálnych ciest pre migrantov do EÚ, ako aj pre vytvorenie samotného fondu, ktorý bude stimulovať nelegálnu migráciu.

Fond pre azyl a migráciu má pokračovať v poskytovaní finančnej pomoci na vykonávanie európskeho práva v oblasti azylu a migrácie. Komisia na tento účel navrhuje v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci rozpočet vo výške 10,41 mld. EUR. Ide o 51% navýšenie oproti predošlému rozpočtovému obdobiu. Európska únia by sa podľa správy mala usilovať o využitie fondu, o.i. na  vytváranie legálnych spôsobov migrácie a podporu integrácie utečencov do našich spoločností.   

Branislav Škripek vystúpil v rozprave a povedal: „Migračná kríza spôsobila na európskej pôde politické zemetrasenie. Odkryla rozdielne chápanie zahraničných a vnútrobezpečnostných politík jednotlivých členských štátov. Schválený azylový a migračný fond dokazuje, že EÚ sa vydala na cestu politického pretláčania agendy, bez snahy rozdielne prístupy zladiť.”

Hneď od začiatku prepuknutia migračnej krízy B. Škripek upozorňoval, že nanútené kvóty nie sú dobrým riešením a preto za ne ani nehlasoval v EP. Vo včerajšej reči ďalej zdôraznil: „Slovensko, podobne ako aj ďalšie členské štáty, deklarovali vôľu riešiť migrantskú krízu tam, kde vzniká. Finančné prostriedky z tohto fondu budú pôsobiť presne opačným efektom: teda ako magnet pre nových žiadateľov o azyl.”

Europoslanci majú možnosť priamo vycestovať aj do miest, kde vzniká migračná kríza. B. Škripek absolvoval viacero takých pracovných ciest a osobne bol aj v niekoľkých utečeneckých táboroch, aby sa  zoznámil s tamojšou situáciou. „Z mojich pracovných ciest môžem povedať, že s výnimkou priamych vojnových konfliktov, ľudia chcú zostať vo svojich domovoch a rozvíjať ich. Prezident Macron vo svojom liste Európanom načrtáva pakt s Afrikou: podpora rozvoja, investície, univerzitné partnerstvá. Podobne aj ECPM navrhuje udržateľný ekonomický model, v ktorom sa najviac cenia vzťahy. Naše politické úsilie by malo smerovať práve sem,” nezabudol pripomenúť vo svojej reči.

Na záver však potvrdil, že každá krajina by si mala vyberať migrantov sama, aby sa dokázali dobre integrovať a pomôcť k rozvoju krajiny. Preto Škripek povedal: „Zasahovanie Únie do národných kompetencií členských štátov je slepá ulica.”

Kresťanská únia predstavila kandidátov do eurovolieb

Bratislava, 3. marec 2019

Nová strana Kresťanská únia dnes predstavila svojich kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu. Na čele kandidátky sú europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek. Na treťom mieste kandidátky je  Lýdia Pilková, projektová manažérka z Nitry.  Zo štvrtého miesta kandiduje výkonný riaditeľ Lukáš Ronec, ktorý je zároveň poslancom mestského zastupiteľstva v Trenčíne, nasleduje Peter Broz, ktorý pracuje ako politický poradca v Európskom parlamente.

Na šiestom mieste kandidátky je pastor a prekladateľ Daniel Šobr z Banskej Bystrice. Siedme miesto patrí ekonómke Lucii Baranovej-Maliňákovej z Prešova, ktorá pracuje v nadnárodnom koncerne.  Číslo osem má počítačový expert a poslanec samosprávneho kraja Martin Smrčo z Košíc a číslo deväť má rómsky učiteľ a dobrovoľník v oblasti práce s mládežou Michal Baník z obce Soľ.  Alena Harvanová z Giraltoviec, ktorá pracuje ako mzdová účtovníčka, kandiduje z desiateho miesta. Zoznam kandidátov uzatvára mladý podnikateľ Daniel Lukáč z obce Záborské.

Kresťanská únia predstavila kvalitnú kandidátku. Je na nej zastúpený západ, stred aj východ Slovenska, všetky generácie, muži aj ženy. Tento zoznam potvrdzuje, že projekt Kresťanskej únie dokáže spájať ľudí dobrej vôle na hodnotovom základe – na Slovensku aj v Európe,“ uviedla pri predstavovaní kandidátovAnna Záborská.

Ponúkame kandidátku, ktorú môžu voliť kresťania s presvedčením, že každý kandidát bude hájiť tradičné hodnoty vychádzajúce zo židovsko-kresťanských koreňov. Tvoria ju odborníci, sme z rôznych konfesií a vytvárame takto priestor na spoluprácu, dialóg a vzájomnú úctu. Sme jednoducho hlasom kresťanov,“ zdôraznil Branislav Škripek.

„Mojou prioritou je posilniť v EP a EÚ kresťanské hodnoty a to najmä solidaritu s hendikepovanými a sociálne slabšími skupinami. Rada  by som sa zamerala na riešenie problematiky ľudí, ktorí sú dlhodobo práceneschopní,  pomôcť im v ich zložitej situácii. Pokiaľ je to možné, umožniť im vstúpiť na trh práce, ” dodala  Lýdia Pilková z Nitry, ktorá sa téme pomoci hendikepovaným ľuďom venuje cez 15 rokov.

Záborská a Škripek podporujú Mikloška za prezidenta

Štrasburg, 14. 2. 2019 – Slovenskí europoslanci Anna Záborská a Braňo Škripek vyjadrili podporu Františkovi Mikloškovi ako kandidátovi na úrad prezidenta Slovenskej republiky.

„František Mikloško je kandidát, ktorého pozná celé Slovensko. Každý vie, kto je, aké má postoje a ako by sa správal ako prezident. Jeho občianske postoje aj politická zrelosť sú zárukou, že na čele štátu by stál skutočný štátnik. Nezastrašila ho komunistická polícia, agenti ŠTB, ani Mečiar. Pohyboval sa v najvyššej lige svetovej politiky – po roku 1989 ako predseda SNR patril k tým, ktorí viedli politické rokovania s lídrami slobodného sveta. Politiku chápe ako povolanie, v ktorom záleží na hodnotách a princípoch,“ uviedla Záborská.

Europoslanci zároveň upozornili na riziká predvolebných prieskumov. Podľa nich má priama voľba prezidenta zmysel len vtedy, ak sa ľudia rozhodujú na základe svojho presvedčenia, nie podľa špekulácií založených na nepresných číslach.

„Ak dovolíme, aby našu voľbu určovali prieskumy, o ktorých pozadí vieme veľmi málo, prestávame byť slobodní. Nesmieme sa nechať manipulovať strachom. V roku 1946 všetci očakávali, že komunisti vyhrajú voľby v celom Československu. Na Slovensku však zvíťazila Demokratická strana – práve preto, že ľudia nerezignovali, ale rozhodovali sa slobodne. Aj to je dôvod, prečo sme sa rozhodli podporiť Františka Mikloška verejne,“ zdôraznil Škripek.

 

(foto: https://www.facebook.com/f.miklosko)

Škripek vyzýva Rómov, aby neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci

Štrasburg, 13.2.2018 – Včera poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, ktoré rieši otázku integrácie Rómov. Branislav Škripek bol tieňovým spravodajcom skupiny EKR.

Ide o závažný problém, nakoľko v mnohých prípadoch zlyhalo začlenenie tejto komunity do majoritnej spoločnosti a zostáva stále žiť na jej okraji – v sociálnom vylúčení.

Branislav Škripek vystúpil v pléne EP tesne po hlasovaní a povedal: „Som rád, že som mohol podporiť túto rezolúciu o inklúzii Rómov vo všetkých oblastiach spoločnosti v EÚ. Tieto skupiny, dôležité pre  dobrý život našej spoločnosti čelia mnohým výzvam, či už vo výchove detí, zamestnanosti ale ohľadne aj dobrého bývania.” Postoj k Rómom v spoločnosti je lakmusový papierik, ktorý vypovedá o vyspelosti danej krajiny. Na zmiernenie ťažkostí, ktorým musia Rómovia čeliť, boli už v minulosti učinené mnohé opatrenia. Avšak Branislav Škripek vyzýva: „obraciam na vás, rómskych predstaviteľov s povzbudením, aby ste dobre využili príležitosti, a plne sa spojili s tými inštitúciami a organizáciami, ktoré majú zlepšiť vaše životné podmienky ako aj príležitosti ku práci, zamestnaniu, k zlepšeniu výchovy detí. Je veľmi podstatné, aby ste sa  zodpovedne a činne do toho zapojili, aby ste neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci zo strany EÚ.” V minulosti zlyhanie pomoci rómskej komunite spočívalo aj v tom, že Rómovia neaktívne prijímali pomoc. Naopak úspešné boli projekty, do ktorých boli zapojení aj priamo Rómovia ako napríklad svojpomocné postavenie si nového bývania.

Už v minulosti poukazoval B. Škripek na nehospodárne využívanie finančných prostriedkov z eurofondov. Aj v tejto oblasti sa musia vykonať nápravy. Vládni predstavitelia sa musia vysporiadať s korupciou, aby sa pomoc dostala skutočne k adresátom pomoci a nestala predmetom korupčnej ziskuchtivosti.  

Rezolúcia sa zaoberá aj protirómskym zmýšľaním.  „Som veľmi rád, že sa nám podarilo zaradiť do rezolúcie aj to, že pri tvorbe stratégií je potrebný proces pravdy, uznania a zmierenia v záujme budovania dôvery. Vzájomná dôvera vybudovaná na vzájomných vzťahoch je to, čo dokáže zmeniť spoločnosť na lepšiu a nevyčleňovať už Rómov pre predsudky,” vyjadril sa B. Škripek a na záver dodáva: „Táto rezolúcia je  výzvou na budovanie dlhodobých stratégií, ktoré prenesú  zmenu pre lepší život Rómskej populácie v našich členských štátoch. A ja ju podporujem.”

Právo náboženského presvedčenia nie je samozrejmosťou pre všetky krajiny

Bratislava, 13. 1. 2019 – Zajtra sa bude Európsky parlament zaoberať správou, ktorá rieši otázku podpory slobody náboženského presvedčenia. Toto základné ľudské právo je vo svete potláčané, mnohí ľudia trpia a sú zabíjaní pre svoju vieru.

 

Správa o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (ďalej Správa) rieši hlavne problematiku prenasledovaných osôb. Branislav Škripek obhajuje právo slobody vierovyznania nielen pre kresťanov, ale aj menšiny z Blízkeho východu. „Genocída, ktorú vykonali príslušníci ISIS na nevinných obyvateľoch je príšerná. Dnes sú v mnohých kútoch sveta ľudia usmrtení len preto, lebo si chcú zachovať právo slobodne si vybrať, čomu budú veriť,” povedal Branislav Škripek.

Anna Verešová, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatuje: „Práva na slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva patria medzi základné ľudské práva, avšak tieto práva doteraz nie sú samozrejmosťou vo všetkých krajinách sveta. Vytvorením mandátu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery v roku 2016 ukázala EÚ úprimnú snahu venovať zvýšenú pozornosť otázkam prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Vyzývam preto poslancov EP ku schváleniu tejto Správy, čím zároveň odsúhlasia ďalší viacročný mandát osobitného zástupcu a jeho plné začlenenie do zahraničnej politiky EÚ”.

Slovenskí politici sa tak môžu pridať k hlasu poslancov Európskeho parlamentu, ktorým nie je ľahostajná sloboda náboženstva a presvedčenia mimo EÚ. „Je našou povinnosťou zastávať sa ľudí, ktorým sú upierané základné ľudské práva a slobody. Z histórie vieme, že ak budeme ľahostajní voči tejto neprávosti, časom budeme žať, to čo dnes zasejeme. Nevšímavosť dnes, sa stane našou vlastnou neslobodou zajtra,” hodnotí Branislav Škripek, ktorý osobne podporil kresťanov zo Sýrie či Iraku, a verejne hovoril o ich prípadoch. Až po niekoľkých jeho apeloch sa najvyššia predstaviteľka EÚ Frederica Mogheriniová konečne zastala kresťanov zo Sýrie – Syriakov, ktorí sú v ohrození života po odchode americkej armády z tejto krajiny. Ale prípadov náboženskej neznášanlivosti vo svete  je ďaleko viac.

Kresťanka Asia Bibi z Pakistanu je už dnes verejnosti dostatočne známa.  Dodnes sa jej však nepodarilo opustiť svoju krajinu a musí sa so svojou rodinou  skrývať na bezpečnom mieste.  Menej sú však známe ďalšie prípady ľudí, ktorí v pakistanských  väzniciach čakajú na rozsudok podľa zákonov o bohorúhaní. Európa sa musí rozhodne postaviť na ochranu ich základných práv,” konštatoval europoslanec Škripek, ktorý tiež navštívil Pakistan a vládnych predstaviteľov konfrontoval so zákonom o bohorúhaní. Žiadna krajina však dodnes Asii Bibi neposkytla vízum.

Aj predsedníčka ľudskoprávneho výboru Anna Verešová apelovala na slovenskú vládu, ale bez úspechu. „Rozumiem, že azyl pre Asiu Bibi a jej rodinu predstavuje pre krajiny bezpečnostné riziko. Pripojiť sa však k medzinárodnému spoločenstvu s apelom na pakistanskú vládu, môže aj Slovenská republika,” hovorí Verešová a pokračuje: „Podobne ako ostatné členské krajiny EÚ aj Slovensko by malo jasne a verejne deklarovať svoj postoj a návrhy konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vierovyznanie vo svete.”

Novoročné želanie našej vlasti

Nový rok je tradične dňom, kedy si navzájom želáme všetko dobré do nastávajúcich dní. Pre našu vlasť je to zároveň sviatočný deň – oslavujeme výročie vzniku Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti zverejnil novoročné želanie ľuďom našej vlasti aj poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek.

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás;
a tvoja tvár nech žiari nad nami.
Nech nás Boh požehná
a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

Text želania je úryvkom to Žalmu 67, ktorý sa v tento deň číta v chrámoch. Myšlienky úcty a rešpektu voči Bohu ako najvyššej autorite sú B. Škripekovi dlhodobo blízke. Spolu so slušnosťou a spravodlivosťou je rešpekt voči Bohu hodnotou, na ktorú upriamuje pozornosť už od jeho vstupu do politiky. Fotografia zachytáva najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier, na ktorom je umiestnený dvojkríž – symbol, ktorý sa nachádza aj v štátnom znaku Slovenskej republiky.

Najprenasledovanejšia skupina sa nedostala do výročnej správy o ľudských právach

Štrasburg, 13. 12. 2018 – Včera poslanci EP hlasovali o výročnej správe, ktorá sa zaoberala dodržiavaním ľudských práv a stavom demokracie vo svete. Europoslanci každý rok sledujú túto agendu a Branislav Škripek upozorňuje, že aktuálna správa nepojednáva o najväčšom prenasledovaní.

V roku 2015 sa vo výročnej správe o ľudských právach vyjadrilo znepokojenie, že kresťanské komunity sú prenasledované. „V roku 2016 sme zdôraznili, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou skupinou na svete, vrátane Európy.  V tomto roku som vo výročnej správe márne hľadal informácie o vývoji situácie s prenasledovanými kresťanmi,” konštatoval Branislav Škripek po dnešnom hlasovaní. Prijatá správa len konštatuje, že náboženské skupiny sú prenasledované a je na nich útočené,  nepíše sa tam však explicitne o kresťanských skupinách. Za správu hlasovalo 369 poslancov Európskeho parlamentu, 155 bolo proti a 119 sa zdržalo.

B. Škripek ďalej hovorí: „Kresťania patria medzi najviac prenasledované náboženské skupiny. Áno, v rámci prílohy individuálnych prípadov sa spomínajú prípady kresťanskej Pakistanky Asie Bibi a pastora Evana Mawarireho, ktorý bol uväznený v Zimbawe. Ale to je všetko.”

Organizácia Open Doors, ktorá pravidelne monitoruje situáciu s prenasledovanými kresťanmi, uviedla, že každý deň je pre svoju vieru zabitých 8 kresťanov.

„A preto sa pýtam, či  sa situácia kresťanov natoľko zlepšila, že sa ňou v EP už nepotrebujeme zaoberať? Aj počas tohto rokovacieho dňa bolo 8 kresťanov usmrtených! Koľko kresťanov musí umrieť, aby sme si ich problém všimli vo výročnej správe a venovali im dostatočnú pozornosť?“ pýta sa Branislav Škripek.

Na záver apeluje priamo v EP na ostatných europoslancov: „Kolegovia, preto vás vyzývam, o zmenu postoja k otázke prenasledovaných kresťanov vo svete a zároveň vás žiadam, aby sme spoločne pracovali na zabezpečovaní a podpore dodržiavania ich slobody presvedčenia a prejavu. Je to naša morálna a historická povinnosť, pretože naša európska civilizácia dnes čerpá svoje existenčné dobrá a rozvinula sa zo žido-kresťanských koreňov; a práve sloboda presvedčenia a prejavu sú jedna z našich najcennejších hodnôt.”

Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody

Predstavitelia hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) si dnes pripomína Deň ľudských práv. V tento deň ľudské práva nielen oslavujeme, ale rovnako v tento deň poukazujeme aj na prípady ich porušovania. V prípade poslancov za hnutie OĽANO znamená tento deň aj boj za ich dodržiavanie.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová uviedla, že uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. „To  základy Všeobecnej deklarácie ľudských právDodržiavanie práv vedie k mieru. Naopak – ich ignorovanie a pohŕdanie nimi viedlo takmer vždy k barbarským činom,“ vyjadrila sa Verešová s tým, že aj dnes sú niektoré práva a slobody na Slovensku aj vo svete pošliapavané.

Podľa Verešovej tento rok najviac utrpela sloboda prejavu, pričom poslankyňa pripomenula násilnú smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tiež následné pokojné protesty, ktoré označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat. 

Je potrebné pripomenúť právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. „S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia, kedy sú porušované základné ľudské práva osobnej slobody, bezpečnosti a pohybu. “ upozornila Verešová a pripomenula aj ďalšie práva a slobody, ktorými sú právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Osobitnú pozornosť je podľa Verešovej potrebné venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. „V súčasnosti ľudia čelia nielen prenasledovaniu, ale dokonca aj vyvražďovaniu v mnohých krajinách sveta. Slovensko by malo byť vždy pripravené takýmto ľuďom pomôcť,“ vyjadrila sa A. Verešová s tým, že podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody je nábožensky slobodná len polovica sveta, pričom druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. EÚ žiada, aby sa venovala  pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania a viery. „Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby Asii a jej blízkym bola ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi odpovedal, že jeho rezort dlhodobo sleduje prípad Asie Bibi a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer“ príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul,“ pripomenula Verešová.

 Zatiaľ čo naši partneri z V4 už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú prostriedky na humanitárnu pomoc, SR v tomto smere výrazne zaostáva. „Preto som v ľudskoprávnom výbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný orgán výboru. Jej úlohou bude prinášať názory a odporúčania odborníkov pre členov výboru,“ doplnila Verešová s tým, že prvou úlohou komisie bude spolupráca na vytvorení textu uznesenia NR SR, ktoré by volalo po väčšej pozornosti a akcieschopnosti SR v oblasti náboženskej slobody. 

Branislav Škripek sa ako poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO a člen pracovnej skupiny v EP s názvom Sloboda náboženstva a presvedčenia zastáva prenasledovaných ľudí pre ich vieru. „Ak je ľuďom upieraná náboženská sloboda, trpí tým celá spoločnosť, pretože časom sa zmení na militantnú, menej tolerantnú, so sklonom ku diktátorským režimom a rôznym nedemokratickým ideológiam,“ uviedol Škripek, ktorý sa ako europoslanec angažoval vo viacerých prípadoch tvrdého prenasledovania. Okrem iných spomenul prípad Asie Bibi z Pakistanu, ktorá strávila takmer 9 rokov vo väzení, kvôli tomu, že podala pohár vody ženám pracujúcim na poli a spýtala sa, čo pre nich spravil Mohamed. Jej skutok a otázka  boli vyhodnotené súdom ako bohorúhanie a Asia bola odsúdená na trest smrti. „Bol som v Pakistane, aby som sa osobne spýtal na jej odsúdenie. Politici sa vyhýbali priamej odpovedi na otázku, či bude prepustená, ale všetci sa zhodli v tom, že niekoho zabiť pre vieru je nesprávne. Asia bola nakoniec prepustená ale zostala uviaznutá v Pakistane. Čaká tam na udelenie víz, aby mohla tajne a bezpečne odísť zo svojej vlasti, lebo tá už pre ňu nie je bezpečná,“ vyjadril sa.

Podľa Škripeka tiež verejnosť nesmie zabúdať aj na iné náboženské skupiny, ktorým je upierané právo slobody vierovyznania. „Sme povinní sa nielen ozývať, ale podať aj pomocnú ruku tým, ktorí trpia bez ohľadu na ich vierovyznanie. Som preto rád, že sme dnes spoločne mohli túto tému viac otvoriť slovenskej verejnosti,“ uzavrel Škripek.

Príležitosť na oslavu a posilňovanie vzťahov medzi EÚ a Izraelom

Brusel, 6. 12. 2018 – Európsky parlament v Bruseli bol včera miestom konania podujatia s názvom “Celebrating EU-Israel Relations and their future” (Oslava vzťahov medzi EÚ a Izraelom a ich budúcnosť).

Europoslanci Branislav Škripek, Arne Gericke a Bastiaan Belder hosťovali podujatie pre približne 150 účastníkov spolu s Európskym kresťanským politickým hnutím (ECPM) a Európskou koalíciou za Izrael (ECI).

Prvá časť podujatia bola venovaná vzťahom medzi EU, Izraelom a európskymi Židmi. Prítomní rečníci pripomenuli viacero faktov:

–       Deklaráciu o antisemitizme prijalo všetkých 28 členských štátov a je možné implementovať ju v politikách týkajúcich sa židovskej komunity.

–       Štyri hlavné črty, ktorými sa Židia v Európe identifikujú ako Židia, sú: 1. pripomínanie si holokaustu, 2. príslušnosť ku komunite, 3. morálne a etické štandardy, 4. podpora Izraela.

–       Dvoj-štátne riešenie spolužitia obyvateľov Izraela a Palestíny malo v roku 2013 optimistické vyhliadky. Až 75% izraelských Arabov si dokázalo predstaviť mierové spolužitie Izraela a Palestíny. Toto číslo sa však znížilo na súčasných 50 % v roku 2018.

Účastníci podujatia si pripomenuli práve prebiehajúci židovský sviatok Chanuka. Poslancec Knessetu a minister Yehuda Glick zapálil olejové lampy svietnika a zaspieval tradičnú židovskú pieseň. Vo svojom príhovore zároveň uviedol názor, že Izrael v súčasnosti nemusí žiadať o podporu európske krajiny, pretože vzájomná spolupráca Európy a Izraela je výhodnejšia pre Európu. Všeobecným konsenzom zostáva konštatovanie, že pre EÚ je v regióne Blízkeho východu Izrael prirodzeným partnerom vďaka zachovávaniu demokracie a dodržiavaniu ľudských práv. Tie však nie sú módnou záležitosťou, ale vychádzajú z náboženského presvedčenia Židov o tom, že každý človek si zaslúži úctu.

Druhá časť podujatia bola zameraná na prezentáciu príkladov spolupráce v oblasti inovácií. Izraelu patria popredné priečky v oblasti investícií do vedy a výskumu. Vďaka projektom EÚ môžu byť benefity spolupráce užitočné aj pre izraelské spoločnosti.

Branislav Škripek v záverečnom príhovore uviedol, že jestvujú dôvody, aby sme o budúcnosti tohto regiónu premýšľali v termínoch nádeje a prosperity. Jedným z príkladov je založenie samarskej obchodnej komory. Desiatky tisíc palestínskych pracovníkov sú zamestnané v izraelských spoločnostiach a darí sa im oveľa lepšie než ich spoluobčanom závislým na pomoci palestínskych úradov. V Centre mieru sú organizované futbalové zápasy pre deti Izraelčanov a Palestínčanov. Poznamenal, že v tejto oblasti žijú aj arabskí kresťania, ktorí by mohli byť mostom medzi Izraelom a Palestínou. Vyzval členské štáty EÚ, aby si vážili demokraciu v Izraeli a pozerali sa na túto krajinu ako na prirodzeného partnera, ktorý pomôže podporiť mier a slobodu vierovyznania v regióne.