Škripek: Humanitárne víza považujem za nebezpečný návrh

Štrasburg, 14. 11. 2018 –  Po včerajšej diskusiu v pléne EP o humanitárnych vízach pre migrantov, dnes EP hlasoval o Správe s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza. Branislav Škripek ako člen výboru LIBE  pripravil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neprešli vo výbore. Včera v pléne podrobil Škripek Správu ostrej kritike, nakoľko zavedenie humanitárnych víz môže spustiť ďalšiu migračnú krízu. Správa bola nakoniec europoslancami  odmietnutá, pretože nezískala potrebnú absolútnu väčšinu.

 

O humanitárnych vízach sa už v minulosti v EP diskutovalo, ale neviedlo to ku konkrétnemu výsledku. V súčasnosti existuje mnoho cielených programov členských štátov, ale predpisy EÚ neposkytujú žiadny právny rámec. Správa zdôrazňovala naliehavú potrebu bezpečných a legálnych ciest do Európskej únie pre migrantov, z ktorých jednou by mali byť humanitárne víza. Branislav Škripek poukazuje na konkrétny negatívny prípad: „Salmen Abedi bol európskym občanom líbyjského pôvodu, ktorý v máji minulého roka spáchal samovražedný útok počas koncertu v Manchestri. Tento akt teroru si vyžiadal 22 ľudských životov a 139 osôb bolo zranených, z veľkej časti sa jednalo o mladistvých a  deti. Predtým bol v Sýrii a do Európy sa vrátil počas záchrannej misie v mori za pomoci Britského kráľovského námorníctva.” Škripek si myslí, že takýto prípad nemusí byť ojedinelý.  „Mám dôkaz, že viac ako 88 tisíc schengenských a zdravotných víz bolo vystavených líbyjským občanom. Prečo vôbec premýšľame nad zavedením ďalšieho „cestovného dokumentu“, ktorý umožní osobám vstup do Európskeho priestoru, bez dôkladného posúdenia ich žiadosti?” opýtal sa Branislav Škripek, ktorý dlhodobo presadzuje zastavenie migračnej kríze tým, že sa problémy budú riešiť priamo v samotných krajinách. Preto sa B. Škripek angažuje okrem iného aj na Blízkom východe, aby sa tamojší obyvatelia mohli prinavrátiť domov a vybudovať svoju vlasť.

Neschválený návrh humanitárnych víz chcel zvyšovať aj finančnú záťaž pre členské štáty a preto by sa mali udiať zmeny aj vo Fonde pre integrované riadenie hraníc. Ďalej dokument prinášal hypotézu, že ak ak príchody migrantov budú organizovanejšie, tak sa zníži počet osôb, ktoré medzinárodnú ochranu nepotrebujú. Branislav Škripek však na záver ostro dodáva: „Tento návrh je nebezpečný, zbytočný a postavený na veľmi chabých právnych základoch. Jeho výsledkom bude ešte väčšie preťaženie systému tisíckami žiadostí, ktoré nespĺňajú  kritéria potrebné na udelenie azylu.”

Europoslanci schválili väčšiu ochranu pred kriminálnymi zločinmi

Štrasbrug, 24. 10. 2018 –  Dnes EP prijal tri Správy, ktoré v pléne predstavil ich spravodajca europoslanec Branislav Škripek. Cieľom schválených dokumentov bolo začlenenie Írska a Chorvátska do cezhraničnej výmeny daktyloskopických a DNA údajov ako aj informácií o evidencii motorových vozidiel. Týmto si policajné a justičné zložky budú môcť jednoduchšie vymieňať údaje  o páchateľoch či o kriminálnej činnosti.

Branislav Škripek počas dnešného rokovania povedal: „Dnešné hlasovanie víta krok vpred, ktorý urobili Írsko a Chorvátsko, aby sa mohli stať súčasťou Prümského systému na výmenu dát. Ochrana našich vonkajších hraníc je urgentnou a životne dôležitou záležitosťou.” Neschopnosť niektorých štátov vymieňať si údaje využívali rôzni páchatelia trestnej činnosti pre svoju nelegálnu činnosť. B. Škripek preto uviedol nasledovné: „Dnešné hlasovanie je správou pre všetkých obchodníkov s ľuďmi, pašerákov, členov kriminálnych gangov a teroristov, ktorí sa snažia z nás profitovať alebo nám škodiť. Správou o tom, že sieť na výmenu informácií medzi členskými štátmi je opäť o niečo väčšia. A odkazuje vám, že vás chytíme a postihneme podľa našich zákonov!”

Na záver ešte svoje slová zdôraznil: „Nedovolíme, aby sa vaše zlé zámery zničiť náš spôsob života – založený na židovsko-kresťanských hodnotách – stali skutočnosťou.”

Profesorka Katolíckej univerzity odpovedá na poznámku francúzskeho prezidenta o veľkých rodinách

Po tom, ako prezident Emmanuel Macron vyjadril svoje pochybnosti, že akákoľvek dobre vzdelaná žena by sa rozhodla mať mnoho detí, internet zaplavila vlna fotiek s hashtagom #PostcardsForMacron, na ktorých matky spoločne so svojimi deťmi posielajú pozdrav prezidentovi Macronovi.

 

25. a 26. septembra sa v New Yorku uskutočnilo podujatie „Goalkeepers“ organizované Nadáciou Billa Gatesa, na ktorom sa zúčastnil aj francúzsky prezident. V rámci svojho prejavu, v ktorom sa vyjadroval k vysokej miere pôrodnosti v Afrike, prirovnal mnohodetné manželstvo k nútenému sobášu neplnoletých dievčat.

Macron konštatoval, že vzdelané ženy nemajú mnoho detí.

Vždy hovorím: Ukážte mi vysoko vzdelanú ženu, ktorá sa rozhodla mať sedem, osem či deväť detí.“

„Prosím ukážte mi mladé dievča, ktoré sa v desiatich rokoch rozhodlo opustiť školu, aby sa mohlo v dvanástich vydať.“

Macronove pochybnosti spôsobili reakciu viacerých akademicky úspešných žien, ktoré sa rozhodli byť matkami viacerých detí.

Dr. Catherine R. Pakaluk, profesorka sociálneho výskumu a ekonómie na Americkej katolíckej univerzite, začala tento trend, keď zdieľala fotku seba a šiestich zo svojich ôsmich detí na sociálnej sieti.

Pod príspevkom bolo vysvetlené, že je držiteľkou magisterského diplomu aj doktorandského titulu z Harvardskej univerzity a poznamenala, že mať 8 detí bolo jej slobodnou voľbou.

Jej príspevok zaznamenal tisícky videní a mnoho žien nasledovalo jej príklad, v rátane Beth Hockel, absolventky Standfordskej univerzity, inžinierky a matky 11 detí.

Katolícka spisovateľka Elizabeth Foss zdieľala fotku svojich 9 detí s popisom „ Áno, všetky sú moje. Tak ako môj diplom z University of Virginia.“

Taktiež sa pridali muži, ktorý zdieľali fotky svojich žien alebo matiek.

Viacero ľudí poznamenalo, že filozofka Elizabeth Anscombe bolo matkou siedmych detí a zároveň prednášajúcou na Oxfordskej aj Cambridgeskej univerzite.

Sám Macron nie je otcom, ale jeho manželka má 3 deti z prvého manželstva. Spoznali sa, keď mal budúci francúzsky prezident 15 rokov a jeho budúca manželka Brigitte Trogneux bola jeho učiteľka.

 

Pôvodný článok „Catholic U. professor leads response to French president’s remark on large families” bol uverejnený 16. októbra 2018 na www.catholicnewsagency.com  

Škripek je za BIO deti

Brusel, 17. 10. 2018 – Minulý týždeň Rada Európy prijala kontroverznú správu s názvom: „Súkromný a rodinný život: dosiahnutie rovnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.“ Správa bola prijatá 67 hlasmi, 14 poslancov sa zdržalo a 5 bolo proti. Rada Európy združuje 47 krajín, vrátane 28 krajín EÚ.

 

Podstatou správy bola okrem iného akceptácia požiadaviek LGBT lobistických skupín na adopciu detí homosexuálnymi pármi, ako aj na umelé oplodnenie u homosexuálnych párov. Branislav Škripek sa po hlasovaní vyjadril: „Sú to všetko záležitosti, ktoré sú mnohokrát v rozpore s platnou legislatívou európskych štátov a je to aj proti prirodzenému poriadku v prírode.”  Ďalej poukázal na to, že sa vraciame naspäť k BIO produktom, lebo sme zistili, že prílišné zasahovanie do prírody môže mať ďalekosiahle následky, o ktorých ani nemáme tušenia. A doslova povedal: „Je zvláštne, ako veľmi dbáme na BIO potraviny, aby sme mali všetko prirodzené, v súlade s prírodou – ale plodenie detí  sa necháva pokojne na rôzne technické prostriedky – skúmavky a kašle sa na BIO.” A tu sa predsa zasahuje do života a vývoja ľudských bytostí spôsobom a s dôsledkami, ktoré rozhodne nebudú pre ľudstvo prospešné.

 

Často homosexuáli o nové nadpráva nestoja

„Je trend, nielen v EÚ, ale v celom západnom svete, prisudzovať nejaké nové nadpráva LGBTI ľuďom, kde samotní homosexuáli o tieto práva ani nestoja,” zdôrazňuje B. Škripek a hovorí aj o prolife prípadoch z Francúzska, kde na prostrestoch vystúpili reprezentanti organizácie homosexuálov, ktorí nechcú manželstvá, deti či náhradné materstvo.

Na otázku, aké konzekvencie bude mať prijatá správa pre Slovensko a ostatné európske štáty, Branislav Škripek odpovedá: „Prijatá správa nie je právne záväzná pre Slovensko. Avšak, ako sme toho svedkom pri takýchto dokumentoch, vytvára podhubie na to, aby sa presadzovali tieto novodobé pohľady na rodinu a spolužitie partnerov.”

 

Na záver sa vyjadril k tomu, čo treba v tomto prípade ďalej robiť. „Stačí však veľmi málo – dbať nielen o zdravé, prirodzené potraviny, ale aj o prirodzené rodiny, prirodzené plodenie detí – tzv. “bio deti”, uzatvoril tému Branislav Škripek.

 

 

Hlasovania v Rade Európy sa zúčastnili aj dvaja členovia Európskeho kresťanského politického hnutia, ktorého je Branislav Škripek predsedom. Boli to moldavský zástupca Valeriu GHILETCHI  a írsky senátor Rónán MULLEN, ktorí v Rade Európy obhajovali prirodzené hodnoty. Slovensko na hlasovaní nemalo žiadnych zástupcov. Zo susednej českej republiky správu podporili traja zástupcovia, ktorí však nie sú členovia ECPM.

Europoslanci diskutovali o tom, či je Rumunsko právny štát

Štrasburg, 3. októbra 2018 – Dnes sa konala v EP diskusia o Rumunsku a europoslanci sa vyjadrovali k situácii v tejto krajine. Rozprava bola veľmi búrlivá a predsedajúci nedal priestor všetkým rečníkom, ktorí sa chceli vyjadriť.

Branislav Škripek sa po diskusii vyjadril: „Rumunsko je stále na ceste k úplnému dodržiavaniu zásad právneho štátu. Stredná a Východná Európa si musí priznať, že korupcia predstavuje obludný problém, s ktorým musíme bojovať.” S korupciou však bojujú nielen tieto štáty. V rozprave vystúpila rumunská europoslankyňa Norica NICOLAI, ktorá upozornila, že sa v týchto diskusiách používa dvojaký meter a pýtala sa priamo Komisie, prečo sa nezaoberá rovnako korupciou aj v ostatných štátoch EÚ. Už v minulosti Branislav Škripek poukázal na korupciu na Malte, kde sa kupčilo s vízami, čo priamo môže ohrozovať bezpečnosť celej EÚ.

Diskusia o referende

Rumuni už tento týždeň budú hlasovať v referende, ktoré má ústavne zadefinovať manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Škripek pokračuje: „Nepáči sa mi, že niektorí poslanci tohto parlamentu sa snažili zasiahnuť  do rumunského referenda a napísali nátlakový list rumunskej vláde. Je to jasný príklad neadekvátneho vmiešavania sa do národných záležitostí suverénnej krajiny.” List bol adresovaný priamo tamojšej premiérke Viorice Dăncilovej. Hlavným argumentom bol nezmysel, že definícia prirodzenej rodiny zasahuje do práv detí.

Dnešná diskusia v EP sa zaoberala tým, či sa voči Rumunsku bude aktivovať článok 7, ale hlasovať o tom by sa malo na novembrovej schôdzi. Branislav Škripek na záver dodáva: „Jednoznačne podporujem zámer rumunského referenda. Bolo vypísané na žiadosť troch miliónov občanov, ktorí chcú vyjadriť svoje presvedčenie o podstate  rodiny. Som presvedčený, že manželstvo ako zväzok jedného muža a ženy má požívať ústavnú ochranu. Modlím sa preto za ľudí v Rumunsku, ktorí prídu vyjadriť svoj suverénny demokratický hlas tento víkend v referende.”

Škripek: Stojíme pred otázkou, ako prinavrátiť utečencov naspäť domov, na Blízky východ

26. 9. 2018 – V dňoch 25. – 27. 9. 2018 sa v Bratislave konajú študijné dni Európskych konzervatívcov a reformistov, ktoré hosťujú traja slovenskí europoslanci – členovia tejto politickej frakcie. Jana Žitňanská, Richard Sulík a Branislav Škripek sa spolu s odborníkmi zaoberali viacerými súčasnými problémami. Branislav Škripek sa zameral na otázky o Blízkom východe.

 

Súčasťou programu bola aj tlačová konferencia, kde Branislav Škripek povedal: „Často na Slovensku dostávam otázku – prečo sa venujem tejto téme, keď Blízky východ je tak ďaleko. Žijeme v globálnom a zároveň veľmi krehkom svete. Ak sa niečo zásadné udeje aj v ďalekej krajine, má to nejaké dôsledky na EÚ, aj  Slovensko.” Poukázal hlavne na utečeneckú krízu, ktorá vypukla v roku 2015. Ďalej B. Škripek pokračoval: „Nestabilná situácia na Blízkom východe, vojnou zmietané krajiny a besnenie ISIS spôsobilo, že ľudia museli opustiť svoje domovy a utekať. Som presvedčený, že ak chceme vyriešiť utečeneckú krízu, musíme ju riešiť tam, kde vzniká – teda v samotných krajinách, z ktorých utekajú ich obyvatelia.”

Slovenský europoslanec sa aktívne zaoberal situáciou kresťanov a ďalších menšín v tomto regióne. Podporoval vznik samosprávy Rojava v Sýrii, ku ktorej sa neskôr pridali ďalšie kantóny a podarilo sa im vytlačiť ISIS zo svojho územia. Avšak problémy v tomto regióne neskončili. „Po porazení ISIS stojíme pred ďalšou otázkou – ako prinavrátiť utečencov späť do ich vlasti, na Blízky východ, a ako im pomôcť pri vybudovaní krajiny. Som rád, že dnes existujú už prvé projekty,” vyjadril sa Branislav Škripek. Vďaka pomoci nadácie ACN sa prinavrátilo domov 40 613 irackých kresťanov. Včerajšie správy informovali o tom, že aj do Sýrie a vrátilo 50 000 utečencov z Libanonu.

Na záver však B. Škripek zdôraznil: „Duchovné dedičstvo EÚ vo forme židovsko-kresťanskej tradície by malo byť správnym kompasom v našom chápaní Blízkeho východu. Počas mnohých stretnutí s ľuďmi z tohto regiónu som počul veľa sklamaných hlasov. Často nerozumejú  zmätočnej politike EÚ. Naša kresťanská identita Európy nie je postavená na vode, ale má svoje korene na Blízkom východe. Ak ich odrezávame a nechránime, môže to byť smrteľné.”

OĽANO presadzuje kontrolu nebezpečných drog

Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) upozorňujú na výskyt nových syntetických drog. Na blížiacej schôdzi NR SR sa budú snažiť dostať ich na zoznam kontrolovaných látok.

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť až tri percentá študentov vo veku 15-16 rokov v 35 európskych krajinách (aj mimo EU) užíva psychoaktívne drogy. „Ak sa na to pozrieme bližšie, ide približne o 1650 slovenských študentov. A to je 1650 rodín, ktoré musia čeliť hrozbe drogového šialenstva,“ uviedol europoslanec za OĽANO Branislav Škripek a upozornil, že Národné centrum zdravotníckych informácií zaznamenalo, že takmer 60 percent liečených užívateľov psychoaktívnych látok ich berie 11 rokov a viac. „Z týchto štatistík vyplýva, že mladí ľudia začínajú s užívaním psychoaktívnych látok v nízkom veku, a že len tento typ drogy ničí životy až trom percentám ľuďom a ich rodinám na Slovensku a Európe,“ pokračoval Škripek.

Podľa B. Škripeka by bolo by naivné myslieť si, že jedným zákonom zmeníme situáciu a mladí ľudia prestanú brať drogy. „Avšak chceli by sme vás informovať o malých krokoch na ceste k tomu, aby sme obmedzili drogové šialenstvo v Európe, na Slovensku ako aj v našich regiónoch,“ vyjadril sa europoslanec, ktorý pracuje vo výbore Európskeho parlamentu LIBE (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci). „V rámci agendy môjho výboru som sa zameral aj na zakázanie dvoch nových drog a to konkrétne cyklopropylfentanylu a metoxyacetylfentanylu,“ pokračoval.

Cyklopropylfentanyl patrí medzi syntetické opiáty známe ako fentanyly. Vyskytuje sa v podobách prášku, tekutiny či tabletky. V EÚ je dostupný najneskôr od júna 2017 a pripisuje sa mu až 60 úmrtí. Hrozí pri ňom nebezpečenstvo intoxikácie aj pri náhodnom kontakte. V ohrození života sú tak nie len užívatelia, ale aj rodinní príslušníci, priatelia, zdravotníci, policajti a poštový personál. Rovnako nebezpečný je aj Metoxyacetylfentanyl. V EÚ je dostupný najneskôr od novembra 2016 a zo Švédska bolo potvrdených už 6 obetí tejto drogy.

„Vo výbore LIBE sme odhlasovali správu, ktorá zakazuje tieto látky v celej EÚ. Bol to však len prvý krok. Už zajtra budú všetci europoslanci hlasovať o tom, či zakážeme tieto látky v celej EÚ. Som presvedčený, že ako hladko vo Výbore prešla táto správa, tak prejde aj na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu,“ vyjadril sa Škripek a dodal, že niektoré krajiny EÚ už dnes zakazujú tieto látky.

Tieňový minister zdravotníctva za OĽANO Marek Krajčí označil syntetické opiáty za najnebezpečnejšie drogy. „Tým, že cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl neboli a nie sú kontrolované v mnohých krajinách únie, dajú sa veľmi ľahko zaobstarať, aj jednoduchým objednaním cez internet. Zároveň sú veľmi lacné, dá sa k nim dostať za jedno, dve eurá. Známe sú všetky formy užívania a sú extrémne návykové,“ tvrdí Krajčí s tým, že je potrebné, aby sa tieto drogy dostali na zoznam kontrolovaných látok aj v našej legislatíve. „Na septembrovej schôdzi Národnej rady bude novelizovaný zákon o omamných a psychotropných látkach. Chceme na nej predložiť pozmeňujúci návrh, aby v ňom figurovali aj tieto látky. Veríme, že je to v záujme všetkých poslancov, či už koaličných alebo opozičných.“ dodal M. Krajčí.

K téme sa vyjadrila aj predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová, ktorá sa dlhodobo venuje príprave koncepcie rodinnej politiky. „Je zrejmé, že lacnejšia cena nových syntetických drog, ktoré sú veľmi nebezpečné, je zaujímavá zvlášť pre ľudí chudobných alebo ohrozených chudobou. Je potrebné si uvedomiť, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska chudoby sú deti vo veku do osemnásť rokov, teda práve tí, ktorí chcú drogy vyskúšať. Rodiny so závislým členom trpia, o to viac keď ide o maloletého. Aj na nich sme mysleli v našej koncepcii rodinnej politiky, ktorú sme predstavili verejnosti  v máji,“ povedala.

Škripek privítal vznik Obchodnej komory Judei a Samárie

Brusel, 5. 9. 2018 – Včera sa v Európskom parlamente sa konala konferencia s názvom ”Ko-existencia existuje”. Zaoberala sa spolužitím Izraelčanov a Palestínčanov na území Judei a Samárie, v médiách označovanom ako ”Západný breh”. Konferenciu spoluhosťoval Branislav Škripek, predseda ECPM a člen priateľskej parlamentnej skupiny Judei a Samárie v EP. Na záver konferencie významní hostia podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce Obchodnú a priemyselnú komoru Judei a Samárie.

Branislav Škripek vo svojom prejave poukázal na neľahké spolužitie členov oboch národov a kritizoval európsku politiku: „Skrývanie sa za nejednoznačné pojmy európskej diplomacie dáva priestor pre extrémistické hnutia ako BDS, ktoré ničia tamojšie osvedčené podnikateľské projekty. Tie zamestnávajú desiatky tisíc Palestínčanov, a to neraz až s trojnásobne vyššími platmi ako im ponúka palestínska administratíva. Tieto fakty by nemali zostať bez povšimnutia.“ BDS je celosvetové palestínske hnutie, ktoré sa dá preložiť ako “Bojkot” (Boycott, Divestment, Sanctions) a jeho cieľom je zavádzajúco označovať produkciu zo Západného brehu a Izrael ako okupanta a kolonizátora palestínskej krajiny, ktorý diskriminuje palestínskych obyvateľov.

Konferencia niesla podtitul “Spoznajme pravú tvár Judei a Samárie”. Ďalší pozvaní rečníci sa zamerali na informovanie o existujúcej pozitívnej spolupráci a spolužití moslimov, kresťanov a Židov na území Judei a Samárie. Ich poskytnuté údaje priniesli nové poznatky v tejto téme, ktorá je často v médiách prezentovaná jednostranne a zjednodušene. Viacerí diskutéri potvrdili zhubné následky činnosti hnutia BDS na podnikateľské prostredie v regióne, ktoré negatívne ovplyvňuje životy obyčajných ľudí – Izraelčanov i Palestínčanov.

Slovo dostal aj známy palestínsky ľudsko-právny aktivista Bassem Eid, ktorý zdôraznil: „Palestínska administratíva sa snaží bojovať proti akémukoľvek náznaku spolupráce medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi pretože ich zámerom je nechať Palestínčanov trpieť. To je jediný spôsob, akým môžu obyvateľstvu vládnuť.”

Spolupráci tak nehádže polená pod nohy len hnutie BDS, ale aj niektorí predstavitelia Palestíny. Je preto pozoruhodné, že už pred rokom vznikla Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie. Jej zakladateľom je Avi Zimmerman a na jej fungovaní sa spolupodieľajú podnikatelia zo všetkých miestnych komunít regiónu. „Desať rokov pracujem ako predstaviteľ mesta Ariel. Všimol som si, že všetky zahraničné návštevy sú fascinované, keď zistia, že Palestínčania a Izraelčania sú už dnes spoľahlivými partnermi pri podnikaní. Počuli ste o desiatkach tisíc palestínčanov zamestnaných v izraelských priemyselných parkoch. To je však len vrchol ľadovca,“ povedal Avi Zimmerman.

Branislav Škripek spolu s ostatnými prítomnými poslancami podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce vznik komory ako krok k budúcemu mieru. „Ak chceme zastaviť násilie v oblasti Judei a Samárie, je nutné podporovať projekty tohto druhu. Vzájomná spolupráca medzi ľuďmi a zabezpečené dôstojné životné podmienky vytvárajú atmosféru lepšieho spolužitia týchto národov. Budem robiť všetko preto, aby sa Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie stala partnerom pri ďalších európskych rokovaniach,” povedal na záver Branislav Škripek.