Škripek v EP k prípadu Jána Kuciaka: Slovensko sa dostáva z letargie a čaká ho veľká práca

Diskusný príspevok Branislava Škripeka v EP 14.3.2018 Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Vážený pán predsedajúci,

v slovenskej národnej hymne sa spieva: To Slovensko naše, dosiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo… Je veľmi tragédiou, že „blesky-hromu“ boli výstrely v dedinke Veľkej Mači, ktoré usmrtili nevinných ľudí Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Išlo o novinára, ktorý sa zaoberal protikorupčnými skúmaniami.  Zaplatili najväčšou cenou – vlastnými životmi.  Ján Kuciak odhaľoval korupčné politické kauzy a mafiánske zločiny. No poviem Vám, že máme aj ďalších novinárov – Pavol Rýpal  a Miroslav Pejko. Nebojácne odhaľovali rôzne škandály a sú dodnes nezvestní. A stráca sa nádej, či ešte žijú. Ľudí otupila ľahostajnosť, z ktorej ich prebrali až výstrely popravy Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

A Slovensko skutočne ožilo. Do mnohých našich miest vyšli demonštrovať Slováci a Slovenky, aby zapálili sviečky a vyjadrili jasný nesúhlas so smerovaním našej krajiny. Konajú sa aj rôzne koncerty a umelci rušia predstavenia, aby dali najavo že toto  nemôže tak ostať. Je hanbou vlády Roberta Fica a jeho ministrov, kam našu spoločnosť dohnala. Slovensko sa dostáva z letargie. Až doteraz chobotnica korupcie naťahovala svoje chápadlá až na najvyššie miesta riadenia štátu. Pevne verím, že  nastáva tomu koniec!

Vážení  kolegovia z monitorovacej komisie, ďakujem za vašu prácu, ktorú ste odviedli, lebo sme potrebovali aj takýto zásah.  Som vďačný, že ste pomenovali konkrétne problémy, s ktorými sa Slovensko musí vysporiadať.

Toto je čas, kedy slovenských politikov, poctivých policajtov a vyšetrovateľov, ako aj občiansku verejnosť čaká veľa práce ako nastaviť nové paradigmy výkonu spravodlivosti, vymožiteľnosti práva, ktorú sľuboval náš pán premiér pred rokmi, keď nastupoval do svojej funkcie a zdá sa, že doteraz sa mu to nepodarilo. Ďalej treba obnoviť dôveru v štát, ktorý háji slobodu a bezpečnosť občanov ako aj novinárov, ktorí nebojácne odhaľujú korupciu. Je potrebná dôkladnejšia kontrola európskych peňazí, pretože sú  zdrojom korupcie na Slovensku. Ďakujem.

Potraty – nový nástroj EÚ k hospodárskemu rozvoju tretích krajín?

Štrasburg, 13. 3. 2018 – Branislav Škripek pôsobil ako tieňový spravodajca pri Správe o uplatňovaní rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ. Aj keď sa mu podarilo presadiť viaceré pozmeňujúce návrhy, musel nakoniec hlasovať proti správe, nakoľko sa nestotožnil s celkovou filozofiou dokumentu.

Dokumenty, o ktorých europoslanci rokujú, obsahujú aj dôvodovú správu. V nej sa opisujú základné črty a filozofia. V tejto Správe sa  uvádza:Bezpečný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva a k informáciám, službám a produktom týkajúcim sa rodičovstva umožňuje jednotlivcom a párom rozhodnúť sa, či, kedy a koľko detí budú mať. Plánované rodičovstvo má význam aj pre prístup k vzdelávaniu a dôstojne platenej práci.” Branislav Škripek ďalej vysvetľuje: „Európa dnes čelí demografickej zime. V každom štáte EÚ chýbajú deti, ktoré sú našou budúcnosťou. Detí niet, lebo boli pozabíjané ešte pred narodením v mene sexuálnych a reprodukčných nadpráv. Potraty sú ohrozením európskej budúcnosti.”  

V Európe sa diskutuje hlavne o tom, ako zabezpečiť hospodársky rast. Bez adekvátnej odbornej analýzy sa presadzuje názor, že treba umožniť ženám sa čo najviac a najrýchlejšie zapojiť do pracovného procesu či podnikania, aby sa mohlo rozvíjať hospodárstvo. „Ani v tomto dokumente sa nenájde zmienka o tom, že treba podporovať rodiny s deťmi. Dobrý demografický vývoj vytvára predpoklady pre rozvoj spoločnosti a pre zachovanie sociálnej rovnováhy. Ale rieši sa to, aby žena mohla čo najskôr nastúpiť do práce, bez ohľadu na to, čo chce a akú má rodinnú situáciu. Ak chce žena zostať doma a starať sa o budúce generáciu, je znevýhodnená a spoločnosť sa na ňu pozerá s predsudkami,” pokračuje Branislav Škripek.

Výsledkom tejto filozofie je, že už dnes chýbajú ľudia v službách či niektorých pracovných pozíciách. B. Škripek rozhorčene apeluje: „Vidíme, že v Európe táto filozofia nefunguje. A týmto dokumentom ju chceme vyvážať cez obchodné zmluvy do tretích krajín. A tak dnes krajiny, ktoré majú dostatok detí, budú o pár rokov čeliť podobným problémom ako my v Európe. Toto je novodobá kolonizácia a krajiny tretieho sveta by na toto nemali pristúpiť.

Pôvodný návrh  za nedodržiavanie rodového hľadiska pri obchodných zmluvách dokonca zavádzal voči tretím krajinám prísne sankcie. Našťastie sa s výdatným prispením B. Škripeka uvedené podarilo zvrátiť. Podarilo sa mu presadiť aj to, že pri zmluvách sa bude brať do úvahy miestne, sociálne a ekonomické prostredie. Ide však len o drobné zmeny, ktoré nemenia charakter celého dokumentu, ktorý je zameraný na podporu a vývoz potratovej ideológie do tretích krajín. Preto ho Škripek nemohol podporiť.

B. Škripek sa pýta v EP: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

1. 3. 2018 – Včera sa diskutovalo a dnes EP hlasoval o Správe o situácii v oblasti základných práv v EÚ v roku 2016. Branislav Škripek pôsobil ako tieňový spravodajca tejto Správy a dnes popoludní mal na pôde EP aj tlačovú konferenciu.

Každý rok sa EP zaoberá stavom základných ľudských práv a tradične prebieha o tom búrlivá diskusia. Branislav Škripek hneď na úvod podotkol:  „Keď som si prečítal túto správu, nadobudol som dojem, že Európa je akýmsi kontinentom strachu, ktorý je ovládaný fóbiami. Spomína sa tu xenofóbia, transfóbia, islamofóbia, intersexfóbia, homofóbia, afrofóbia – strach zo všetkých vrstiev, rás a skupinových identít. Neprimerane sa skupina homofóbov rozrastá o tých, čo majú odlišný názor na spôsob spolužitia medzi ľuďmi, mužmi a ženami.”  

Škripek si ďalej myslí, že ľudia sa boja vyjadriť svoje stanovisko, ktoré nie je v súlade s väčšinovým názorom. „Zaznamenávame fenomén, že ľudia začínajú mať strach verejne povedať svoj názor na zavádzanie nových sociologických a hodnotových rámcov. Kde sa stratilo právo nesúhlasiť? To je naše základné právo, vyjadriť nesúhlas a ten nesúhlas ako názorová odlišnosť, musí byť rešpektovaný. Prečo sú tí, čo majú odlišný názor sú okamžite nálepkovaní ako fanatici, populisti, fundamentalisti, bigoti? Európa by sa nemala báť rozmanitosti, najmä nie tej názorovej,” povedal počas rozpravy v pléne EP. 

Nelegislatívny dokument sa opäť zaoberá Istanbulským dohovorom. „Opakované adresovanie výziev členským štátom na ratifikovanie kontroverzného Istanbulského dohovoru v tejto správe považujem za nenáležité a ďalšie porušenie princípu subsidiarity. Tretina štátov Istanbulský dohovor ešte neratifikovala. Čo ak ID ani nikdy neratifikujú? Budete akceptovať ich rozhodnutie?” na záver povedal Branislav Škripek.

 

Video [EN]: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

Verešová a Škripek vítajú iniciatívu cirkví na stiahnutie podpisu spod kontroverzného Dohovoru

Anna Verešová a Branislav Škripek dlhodobo upozorňovali na možné úskalia prijatia kontroverzného Istanbulského dohovoru. A. Verešová vyše dvadsať rokov pomáha týraným ženám a pozná celú problematiku priamo z praxe. B. Škripek viackrát vystúpil v EP proti Dohovoru aj preto, lebo porušuje princíp subsidiarity.

Poslanci preto  vítajú vyhlásenie cirkví na Slovensku, ktoré vyzvali vládu na stiahnutie podpisu spod Istanbulského dohovoru. „Už v júni minulého roka som sa pridala ku skupine odborníkov, ktorá vyzvala vládu k odmietnutiu dohovoru. Som presvedčená, že prijatie kontroverzného Dohovoru, by téme násilia na ženách viac škodilo ako pomáhalo,“ vyjadrila sa predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny A. Verešová.

Slovenský europoslanec B. Škripek sa vyjadril: „Existuje stále dosť krajín, ktoré neratifikovali Dohovor. Myslím si, že sa ID pripravoval horúcou ihlou a mnohé krajiny ho rýchlo podpísali. Až pri podrobnejšom skúmaní však zistili, že Dohovor má problém s ich národnou legislatívou a že obsahuje genderovú ideológiu.”

Obaja poslanci hnutia OĽANO na záver dodávajú: „Myslíme si, že občania EÚ by určite privítali, keby sa vytvoril nový dohovor, ktorý by pomohol pri riešení problému týraných žien, ale robil by to bez genderovej ideológie a nezmyselného tlaku na členské štáty.”

V EP sa diskutuje o diaľničných poplatkoch a Slovensko zastupuje B. Škripek

Brusel, 20. 2. 2017 – Dnes v dopoludňajších hodinách sa koná diskusia v EP  aj o vyberaní diaľničných poplatkov od zahraničných vodičov. Za Slovensko sa jej zúčastňuje europoslanec Branislav Škripek, ktorý vystúpi s príhovorom o svojich pozmeňujúcich návrhoch. K téme sa vyjadruje aj kolega z hnutia OĽANO Ján Marosz, tieňový minister pre dopravu.

Europoslanci Výboru EP LIBE[1] sa budú zaoberať Stanoviskom k návrhu smernice EP a Rady o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčení cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii. Spravodajcom predmetného dokumentu je Branislav Škripek. „Chcem sa  poďakovať všetkým mojim kolegom, a samozrejme aj pánovi europoslancovi Józsefovi Nagyovi, za podnetnú diskusii v tejto téme. Som presvedčený, že moje pozmeňujúce návrhy dopomôžu k lepšiemu vyberaniu diaľničných poplatkov aj od zahraničných vodičov,” povedal pred dnešným zasadnutím výboru Branislav Škripek. Cieľom ďalších pozmeňujúcich návrhov je aj ochrana osobných údajov vodičov a B. Škripek pokračuje: Navrhujem, aby boli vykonané  opatrenia, ktoré sú plne v súlade s Obecným nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR). Osobné údaje budú posielané z rôznych členských štátov a musí byť absolútne jasné, že tieto dáta môžu byť použité v obmedzenom čase a len na jediný účel, ktorým je zachytenie neplatičov diaľničných a mýtnych poplatkov.Spravodajca Škripek konkrétne odkazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Diaľničné poplatky musia platiť aj zahraniční vodiči

Tieňový minister dopravy Ján Marosz víta iniciatívu europoslanca Branislava Škripeka, ktorý prináša pozmeňujúce návrhy smerujúce k efektívnejšiemu výberu platenia diaľničných poplatkov v členských štátoch EU pri dôslednom zachovávaní ochrany osobných údajov. 

J. Marosz považuje za problém súčasného výberu poplatkov za používanie diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku nedostatočnú informovanosť zahraničných motoristov. Chýbajú jasné a zrozumiteľné informácie o povinnosti zakúpenia elektronických diaľničných známok pri vstupe na územie Slovenskej Republiky. „V tejto súvislosti odporúčam pánovi ministrovi dopravy Arpádovi Érsekovi, aby na všetkých hraničných prechodoch inštaloval dobre viditeľné informačné tabule v anglickom jazyku, ktoré by upozornili na povinnosť a možnosti zakúpenia jednotlivých druhov elektronických diaľničných známok. Bez jasnej informácie majú zahraniční šoféri ohľadom tejto povinnosti zmätok,” odporúča Ján Marosz. Druhým problémom je, že neefektívnym výberom a nemožnosťou vymáhania pokút od motoristov z iných štátov Slovensko prichádza takmer o 80 mil.€ ročne. Na záver dodáva Ján Marosz:  „Tieto prostriedky by veľmi pomohli pri obnove cestnej infraštruktúry, ktorá devalvuje aj pod vplyvom tisícok aj  zahraničných motorových vozidiel.”

 

[1] LIBE – Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Existujú podozrenia, že Turecko spolupracuje s Al-Káidou v Sýrii, tvrdí europoslanec Škripek

Štrasburg, 08. 02. 2018 – V utorok Branislav Škripek vystúpil na pôde EP v rozprave o situácii v Turecku a rázne odsúdil tureckú vojenskú agresiu v sýrskom Afrine. Do EP priniesol ešte závažnejšie informácie.

Obyvatelia Afrinu, vrátane kurdských kresťanov, volajú o pomoc. Prosia a žiadajú o okamžité zastavenie útokov zo strany Turecka. Zatiaľ bezvýsledne. Branislav Škripek povedal: Tvrdia, že sa Turecké jednotky, ruka v ruke s džihádistickými extrémistami, vrátane Al-Káidy, snažia o obsadenie Afrinu.” Sú to indície, ktoré nesmú byť opomenuté. “Existuje podozrenie, že Turecko teroristom pomáha, namiesto toho, aby proti nim bojovalo.” Škripek tvrdí, že má k dispozícii dokument, ktorý toto podozrenie umocňuje.

“Kolegom v pléne som položil dve otázky: Dovolíme Turecku destabilizáciu regiónu, ktorá spôsobí nový príval utečencov do Európy? Je prípustné, aby členský štát NATO spolupracoval s teroristickými organizáciami?” V prejave vyzval, aby Severosýrska Federácia bola medzinárodne uznaná a prizvaná k mierovým rokovaniam.

V tejto veci vo štvrtok Európsky parlament tiež prijal uznesenie, ktoré odsudzuje porušovanie práv náboženských a etnických menšín v Turecku a agresiu na svojich hraniciach.

Europoslanec Škripek na margo celej veci adresoval písomnou otázkou Vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú politiku Federicu Mogherini: “Bude európska diplomacia reagovať na vyhlásenia vysokého tureckého parlamentného predstaviteľa o tureckej operácii v kurdských kantónoch v Sýrii ako o jihade?”

 

Prejav v pléne EP v Štrasburgu

A. Verešová a B. Škripek nezatvárajú oči pred utrpením väzňov svedomia v Číne

Poslanci za OĽANO Anna Verešová (NRSR) a Branislav Škripek (EP) poukazujú na nedodržiavanie základných ľudských práv. Spoločne sa zhodujú, že treba skoncovať a odsúdiť praktiky spojené s vystavovaním mŕtvych ľudských tiel na verejnosti. Rovnako je pre nich neakceptovateľná prax odoberania orgánov väzňom svedomia v Číne. Obaja v týchto záležitostiach spravili patričné politické kroky.

Hlasoval som proti vývozu gender ideológie v obchodných zmluvách

Na spoločnom stretnutí výborov INTA (Výbor pre medzinárodný obchod) a výboru FEMM (Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť) sme dňa 24. 1. 2018 hlasovali o správe, ktorá sa týkala uplatňovania rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ. Pri tejto správe som bol tieňovým spravodajcom za frakciu EKR za výbor FEMM.

Už v dôvodovej správe priloženej k návrhu samotnej správy bolo vidieť ideologické smerovanie, akým sa chcú obe spravodajkyne vydať. Napr. obvinenie generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod, že sa nezaoberá otázkami rodovej rovnosti „systematickým spôsobom“, volanie  po bezpečnom prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva, či zdôraznenie rozdielov v ponuke zdravotnej starostlivosti a služieb pre osoby LGBTQI naznačovali, že bude nutné zabojovať za to, aby sa táto správa od ideologizovala.

V rámci našej EKR frakcie sme predložili niekoľko desiatok pozmeňovacích návrhov, ktoré mali buď upraviť, zmierniť text alebo minimálne spôsobiť, aby vyhlásenia neviedli k záväzným ustanoveniam a v prípade, ak aj budú existovať záväzné body v zmluvách, aby ich nedodržania neboli  sankcionované. Podporili sme aj niekoľko dobrých návrhov od frakcie EPP.

Ja sám som vypracoval 11 pozmeňovacích návrhov, ku ktorým sa moji kolegovia s ECR pripojili. Uvediem zopár príkladov mojich návrhov:

V pozmeňovacom návrhu číslo 6 som odmietol odvolávku v správe na Istanbulský dohovor a zvlášť zdôraznenie definície rodu (gender) ako sociálne skonštruovaných úloh, správaní a činností a atribútov, ktoré stanovuje spoločnosť ako vhodné  pre ženy a mužov. Pri hlasovaní väčšia časť poslancov môj návrh odmietla a teda schválili túto odvolávku, čo ma veľmi mrzí.

Môj pozmeňovací návrh číslo 236 zdôrazňoval význam  neplatenej domácej práce a neplatenej starostlivosť o členov rodiny, čo je mnohokrát nielen v tretích krajinách, ktorých sa to hlavne týkalo, ale aj v EÚ podceňované. Domáca práca a starostlivosť o členov rodiny je potrebná a treba jej pripísať skutočný význam, ktorý má aj pri formovaní obchodných politík EÚ. Aj tento bol výborom odmietnutý.

V rámci niekoľkých rokovaní, či už na úrovni politických poradcov alebo na úrovni europoslancov, sa nám podarilo presadiť, aby časti viacerých (aj z mnou navrhnutých)  pozmeňovacích návrhov boli zapracované do tzv. kompromisných návrhov, ktoré majú väčšiu šancu, že na hlasovaní prejdú. A skutočne nakoniec všetky pri hlasovaní prešli, a teda pozitívne ovplyvnili text správy.

Ako príklad uvediem pozmeňovací návrh číslo 276, ktorý bol zapracovaný do kompromisného návrhu číslo 18, a ktorý zmiernil pôvodný text tým, že „zdôrazňuje, že obchodné záväzky v dohodách EÚ … by mali brať do úvahy miestne, sociálne a ekonomické prostredie“ a teda mojím cieľom bolo nevnášať všetok európsky spôsob myslenia a života do tretích krajín. Je treba rešpektovať názor obyvateľov danej krajiny a ich rozhodnutie aj pri prijímaní alebo odmietaní práve genderovej ideológie, a nie vynucovať si ju a sankcionovať odlišný názor.

Bol som veľmi sklamaný zo záverečného schváleného textu správy vo výbore, kde 45 europoslancov hlasovalo za, 4 proti a 5 sa zdržali. Týmto ale väčšina podporila (niektorí možno nechtiac) aj vyhlásenia z Istanbulského dohovoru, alebo napr. aj vyhlásenie, že „ženy sa spoliehajú viac ako muži na cenovo dostupný prístup ku zdravotnej starostlivosti a liekom a na ich dostupnosť, zvlášť čo sa týka ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv“. Ak teda toto vyhlásenie sa má aj uviesť do praxe, bude to znamenať podporovať cenovo lacnejší potrat!

Predpokladám, že podobne môže skončiť aj hlasovanie na plenárke v Štrasburgu v marci tohto roka.

Modlime sa, aby správy, ktoré nesú v sebe zárodok niečoho zlého, neprešli.

Viac postrehov si pozrite na priloženom videu nakrútenom hneď po hlasovaní na výbore.

 

Podporil som pochod za život v Paríži svojou účasťou

Posledný víkend 20.-21. 1. 2018 sme zaznamenali dve veľké podujatia v USA a vo Francúzsku – „The March For Life“ a „March pour la vie“. Obe predstavujú významnú prezentáciu pro-life hnutia v Amerike a v Európe. V Paríži boli prítomní aj predseda ECPM Branislav Škripek a poslanec EP a člen ECPM Marek Jurek.

Napriek tomu, že sa organizátorom podarilo zhromaždiť milión účastníkov vo Washingtone a 40.000 účastníkov v Paríži, mainstreamové médiá o tom mlčali. Obaja poslanci ECPM boli prítomní v Paríži spolu s prolifermi z celej Európy. Marek Jurek, člen predsedníctva One of Us, vystúpil na pódium pred zhromaždenými. „Odpor voči kultúre smrti je vždy relevantný,“ bolo Jurekove hlavné posolstvo sprevádzané potleskom.

Spolu s množstvom neziskových organizácií a hnutí ECPM presadzuje právo na život v Európskom parlamente. Z toho pohľadu je jednoduché sa stotožniť s mottom pochodu: Život je dar, ktorý treba žiť, nie problém, ktorý treba riešiť. „Nejasná budúcnosť nenarodených, ktorú presadzuje EP, musí byť konfrontovaná s alternatívou. Alternatíva, ktorá vníma život ako dar, je ponúkaná tým europoslancom, ktorí na ochranu života nemajú jasný názor,“ vysvetľuje Škripek.

Pochody za život organizujú mnohé partnerské organizácie po celej Európe. Vzbudzujú verejnú diskusiu k pro-life problematike. Zdravé rodiny a manželstva spolu s ľudskou dôstojnosťou patria medzi hlavné témy, ktoré ECPM presadzuje.