B. Škripek bude hlasovať proti smernici o autorských právach

Bratislava, 21. 3. 2019 – Dnes je na protest proti možnému schváleniu novej smernice o autorských právach vypnutá aj slovenská verzia Wikipédie. Posledné hlasovanie v EP o konečnom znení smernice o autorských právach by sa malo uskutočniť 26. marca a už dnes je zrejmé, že vyvolá záujem verejnosti.

Branislav Škripek sa v minulosti vyjadril proti tejto smernici a vo svojom postoji je stabilný. „Budem hlasovať proti prijatiu smernice, pretože aj v aktuálnej podobe obsahuje sporné filtre, ktoré majú určovať, čo sa bude zobrazovať užívateľom a čo nie. Dnes vieme, že v praxi nefungujú. Algoritmy nedokážu rozlišovať humor, iróniu či sarkazmus,” vysvetľuje Branislav Škripek, ktorý sa týmto obáva, že z internetu sa vytratí kreatívne vyjadrovanie a obmedzí sa sloboda prejavu a prístup k informáciám. „Smernica si kládla ako hlavný cieľ ochrániť práva autorov a zabezpečiť im spravodlivú odmenu. Zostáva však otázkou, či sa v praxi podarí tento cieľ aj naplniť,” pýta sa B. Škripek.

„V skutočnosti je výsledok taký že veľkým, mocným a bohatým technologickým firmám dáva smernica do rúk takú silnú zbraň, ktorou sa majú brániť, ak sú ich práva porušované. Možeme ju prirovnať k “tanku”.  Avšak malé, stredné firmy, jednotlivci a nezávislí autori sa  môžu brániť jedine “prakom”. Víťaz takto nastavenej bitky, je vopred známy,” hodnotí Branislav Škripek.

Pravidlá zaviažu online spoločnosti, ako napríklad Google a Facebook spoločnosti Alphabet Inc, aby vydavateľom zaplatili za zobrazovanie útržkov správ a zdieľali príjmy s kreatívnymi odvetviami a odstránili obsah chránený autorskými právami na stránkach YouTube alebo Instagram. „Budú musieť podpísať licenčné zmluvy s držiteľmi práv, ako sú hudobníci, výkonní umelci, autori, vydavatelia správ a novinári, aby využili svoju prácu online. Budú musieť nainštalovať filtre, aby zabránili používateľom publikovať materiál chránený autorskými právami, čo pre tak veľké spoločnosti nie je zásadný problém,” povedal Branislav Škripek. Malé a začínajúce firmy však budú mať s týmto pravidlami komplikácie a je možné, že ich to zastaví v rozvoji a inováciách, čo v konečnom dôsledku podporí nadnárodné monopoly.

V každej minúte príde o život 86 detí

Brusel, 19. 3. 2019 – Dnes sa v Európskom parlamente konala konferencia s názvom „Baby goes to EP” – Dieťa ide do EP, ktorú zorganizovali rumunský europoslanec Cătălin Ivan. V diskusii vystúpil aj Branislav Škripek europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM).

Vo svojom príspevku B. Škripek uviedol, že je dôležité riešiť problémy tehotných žien: „Lebo sa týkajú posvätnosti života a ľudskej dôstojnosti ako matiek tak aj ich detí. Téma rozhodne súvisí s blahobytom rodín v Európe.” ECPM kladie dôraz na potrebu zachovania ľudskej dôstojnosti, ktorá predstavuje osobitnú hodnotu. „Preto by mal byť život každého človeka chránený od počatia po prirodzenú smrť. V praxi to znamená, že pomoc a podpora by mala byť poskytnutá tehotným ženám v núdzi,” povedal Branislav Škripek a ďalej zdôraznil, že by sa politici mali naučiť z ich konkrétnych skúseností ako podať pomocnú ruku matkám i deťom.

„V súčasnosti sú ženy veľmi často nútené ukončiť tehotenstvo potratom. Tento tlak pochádza z rôznych zdrojov. Mnohé ženy, najmä tie, ktoré pochádzajú z krajín východnej Európy, sú pod tlakom svojich zamestnávateľov,” povedal Branislav Škripek. Pripomenul, že nedávna správa v  Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE) s názvom: „Práva pracujúcich v domácnostiach, najmä žien v Európe“ sa osobitne zaoberala týmto problémom.  V prijatom texte pozmeňujúceho návrhu predloženého poslancami z ECPM sa požaduje, aby „v žiadnom prípade neboli tehotné pracujúce ženy vystavené nátlaku zo strany zamestnávateľov k tomu, aby ukončili tehotenstvo“ a ďalej žiada od európskych vlád, aby „zabezpečili, že tehotné pracujúce ženy dostanú počas tehotenstva praktickú podporu na ochranu svojho zdravia a blaho aj  ich nenarodených detí “.

Ďalší tlak na tehotné ženy prichádza zo strany rodinných príslušníkov alebo nepriamo zo strany štátnych sociálnych služieb, ktoré prezentujú potrat ako jedinú alternatívu. „Namiesto toho, aby sme tehotným ženám poskytli pomoc a podporu, tlačíme ich do riešenia, ktorý má preukázateľné fyzické i psychologické riziká. Mnohí pro-choice hovoria o práve ženy vybrať si. Počas tehotenstva však existuje aj rozvíjajúce sa telo – nenarodené dieťa,” vyjadril sa Branislav Škripek, ktorý v nasledujúcich vetách hovoril o pocitoch matky, ktorá vidí svoje dieťa prvýkrát na ultrazvuku. „Ukončiť tehotenstvo znamená ukončiť život. Preto to nie je len rozhodnutie o  vlastnom tele ženy, ale o tele v jej tele,” zdôraznil.

Branislav Škripek poukázal na lepšiu cestu ako potraty a je to zlepšenie zdravotnej starostlivosti o tehotné ženy. Rovnako je dôležité pomôcť matkám, ktoré sú vo finančnej núdzi. Preto B.Škripek víta projekty Fóra života ako Zachráňme životy, poradňa Alexis, či poradňa Femina v Leviciach, ktoré priamo v teréne pomáhajú ženám.

Ale matkám a rodinám sa dá pomôcť aj priamo v EP. Branislav Škripek pracoval ako tieňový spravodajca pri Správe o rodovej rovnosti v obchodných dohodách o voľnom obchode. „Navrhol som, aby sme sa sústredili nielen na pracovné podmienky žien, ale aj na iné podmienky, ktoré zlepšujú situáciu rodín. Snažil som sa tu prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zdôrazniť nenahraditeľnú úlohu žien v rodine. Rovnako ako v iných prípadoch som navrhol odstrániť text, v ktorom sa požaduje, aby bol potrat podporovaný,” zhodnotil Branislav Škripek a na záver doplnil hroznú štatistiku, ktorá bola zverejnená počas Pochodu za život vo Washingtone: „Približne 45 miliónov nenarodených detí sa každoročne potratí. To znamená, že každú minútu príde o život 86 detí. Táto tragická realita je výzvou pre nás všetkých, politikov a aktívnych občanov, aby sme sa pripojili k nášmu úsiliu, aby tehotné ženy, ktoré čelia ťažkostiam alebo majú pocit, že nemôžu nájsť pomoc a podporu.”

Kvalitné domáce hovädzie mäso je pre mnohých Slovákov stále nedostupné

Bratislava, 07. 02. 2019 – Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek dnes oficiálnou cestou požiadal Komisiu o odpoveď na problematiku kontroly hovädzieho mäsa vyvážaného  z Poľska. B. Škripek sa pýta, ako chce Komisia zefektívniť systém kontroly a veterinárnej inšpekcie v rámci svojich právomocí, aby sa podobné prípady neopakovali, nakoľko tento systém mal zabezpečiť, že sa pokazené mäso určite nedostane do 9 krajín Únie.  Na Slovensku je však problematika omnoho širšia a bolo by chybou sa zamerať len na zlyhanie poľských kontrolných mechanizmov.

Téma kvality hovädzieho mäsa má u nás dve roviny – európsku a národnú. Branislav Škripek povedal: Je zarážajúce, ako vágne sa ku celej problematike pristúpila EK. Hovorkyňa Komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín  informovala, že konzumácia takéhoto mäsa by nemala priamo ovplyvniť zdravie občanov. Webstránka Komisie obsahuje návod ako napríklad bojovať s nenávistnými prejavmi tzv. hate speech, ale neobsahuje nič o tom, ako by si občania mali chrániť svoje  zdravie pred podobnými hrozbami.” Škripek sa ďalej pýta: „Ako je možné, že štát, ktorý vyváža 80% svojej produkcie hovädzieho mäsa nemá funkčný systém kontroly, či fungujúcu veterinárnu inšpekciu? Aké kroky Komisia plánuje iniciovať, aby sa podobné prípady neopakovali?” pýta sa Škripek priamo Komisie.

Druhou stranou mince je dôvod, prečo sa na Slovensku poľské hovädzie mäso dostáva nielen do domácností, ale aj do škôl či predškolských zariadení. „Slovenskí producenti hovädzieho dobytka podliehajú prísnej kontrole a ich produkcia je kvalitná a bezpečná. Ale nedostáva sa na náš stôl,” hodnotí B. Škripek. Príčin je viacero.  „V porovnaní s rokom 1995 sa v roku 2014 znížil chov hovädzieho dobytku na Slovensku o 50%”, konštatoval Škripek.

„Pre mnohé rodiny sa slovenské hovädzie mäso stalo cenovo nedostupným a domáci producenti ho nedokážu predať v našej krajine. V prípade chovu dobytka a  živočíšnej výroby je to spôsobené predovšetkým veľmi nedostatočnými dotáciami zo štátneho rozpočtu,” analyzuje Škripek ďalej a dodáva  konkrétne údaje: „Štátna podpora pre slovenských chovateľov bola v roku 2018 na približne rovnakú úroveň produkcie o 60% nižšia, ako  dostali chovatelia v Českej republike. Preto sa niet čo čudovať, že naše domáce slovenské mäso je drahšie ako to dovezené.”

Samozrejme problémom sú aj nespravodlivé dotácie zo strany EÚ. „Slovenský poľnohospodár získava z európskych financií 347 € na jeden hektár. Ale jeho kolega z Talianska má k dispozícii 490 € a belgický farmár 457 €,” Škripek je preto presvedčený, že už je najvyšší čas, aby sa dorovnali platby z rozpočtu EÚ pre všetky členské krajiny. „Rovnaké podmienky pre poľnohospodárov pomôžu k podpore domáceho chovu, či lokálnej živočíšnej produkcii, ktorá je zdravšia a kvalitnejšia. Tiež to eleminuje rôzne špekulácie a machinácie poľnohospodárskych mafií, ktoré sa rozmohli v poslednej dobe aj na Slovensku. Preto sa Komisie pýtam i na dorovnanie platieb a tiež na podporu lokálneho poľnohospodárstva,” dodáva Škripek na záver  a bude informovať verejnosť o reakcii Komisie na jeho podnety.

Rada Európy bude rozhodovať o umelom oplodnení pre páry rovnakého pohlavia

9. 10. 2018 – Zajtra sa Rada Európy bude zaoberať kontroverznou správou švédskeho spravodajcu Jonasa Gunnarssona. Zástupcovia 47 európskych krajín, vrátane 28 členských štátov EÚ, budú hlasovať aj o požiadavke homosexuálnych párov na umelé oplodnenie.

Branislav Škripek poslanec Európskeho parlamentu a predseda ECPM sa vyjadil: „Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú vnútroštátne orgány oprávnené limitovať právo na adopcie záujmami týchto detí, to znamená, že treba v prvom rade prihliadať na dieťa a až potom na podporu adopcií. Správa však obsahuje veľmi veľa zlých vecí, ktoré sú v rozpore s prirodzenou rodinou a žido-kresťanskými hodnotami.

Preto rozhodne spravíme všetko preto, aby táto správa nebola úspešná.” Európske kresťanské politické hnutie (ECPM) má v Rade svojho zástupcu – Valeriu Ghileţchi, moldavského poslanca a člena predsedníctva ECPM. Spolu s ďalšími konzervatívnymi politikmi budú hlasovať proti tejto správe. Branislav Škripek ďalej upozorňuje: „Tá správa je taká zlá, že sa nedala ani opraviť pozmeňovacími návrhmi. Preto sme za ECPM nepripravili ani jeden a odmietame ju ako celok. Nestotožňujeme sa s tým, aby sa automaticky uznávalo, že “rodičom č.2” je partnerka matky narodeného dieťaťa a nie biologický otec.  Odmietame požiadavku na adopciu detí pármi rovnakého pohlavia.”

Správa ďalej požaduje právne uznanie párov rovnakého pohlavia. „Aj Slovensko má zadefinované v ústave manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Nerozumiem potom, prečo je v Rade Európy snaha o nové predefinovanie manželstva. Problém vidím aj v tom, že sa nerešpektuje právo dieťaťa na otca a matku. Je skutočne zvláštne, že Rada Európy na jednej strane vyhlasuje, že je najvýznamnejšou organizáciou bojujúcou za ľudské práva v Európe a spokojne pošliapáva práva  tých najbezbrannejších – detí a to aj tých počatých,”  rozhorčuje sa B. Škripek.

Preto veľmi víta petíciu CitizenGo, ktorá vyzýva poslancov Rady Európy, aby nepodporili túto správu. Petícia je v angličtine a môžu ju podpísať všetci, ktorým záleží na prirodzenej rodine a na zachovaní práv detí – aj počatých. https://www.citizengo.org/en-eu/fm/166138-council-europe-take-care-best-interests-children

O kontroverzných autorských právach na internete sa zatiaľ nebude rokovať

Štrasburg, 5. 7. 2018 – Dnes Európsky parlament neposunul Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu do rokovaní tzv. Trialógu. Tvorí ho EP, Rada ministrov kultúry a Komisia. Návrh obsahoval viacero kontroverzných ustanovení, ku ktorým sa vyjadruje europoslanec Branislav Škripek (OĽANO) a poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽANO), tieňový minister školstva. Obaja komentujú rozhodnutie ako správne.

Branislav Škripek povedal: „Už samotná diskusia o Smernici naznačovala, že pôjde o vážny právny akt. Závisela by od neho budúcnosť internetu, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť naše životy. Na jednej strane stojí ochrana autorských práv a na druhej strane zase slobodný prístup k informáciám.” Posledná právna úprava autorských práv na datuje do roku 2001. Za 17 rokov sa informačná spoločnosť zmenila nielen dostupnosťou internetu, ale aj novými technológiami, ktoré fungujú na tejto platforme.

Sporné články č. 11 a č. 13

Škripek a M. Sopko sa zhodujú v tom, že najviac diskutovanými sú články 11 a 13. Miroslav Sopko analyzuje prvý zo spomínaných článkov: „Vydavatelia by si mohli  nárokovať autorské práva na spravodajské články z webov a to aj na ich časti ako napr. titulok, sprievodný obrázok, perex atď., pokiaľ by boli uverejnené na sociálnych sieťach.  Práve tento obsah sa najčastejšie používa na zdieľanie. Vidím problém v tom, že by sa jednalo aj o populárno-náučné texty, ktoré slúžia k vzdelávaniu. Hrozilo by, že niektoré poznatky by sa k adresátom dostali až potom, ako by zaplatili alebo by sa k nim vôbec nedostali. Spolu s ustanoveniami v článku 4, ktoré idú proti otvorenosti vzdelávacích zdrojov pre všetkých a bude znižovať ich verejnú dostupnosť, sa tu priamo popiera obľúbená fráza o vzdelávaní ako priorite.”

Článok č. 13 kritizuje Branislav Škripek: „Nepozdáva sa mi  mechanizmus, ktorý navrhuje článok 13 predmetného návrhu Smernice. Ide o sporné ustanovenie, ktoré prikazuje prevádzkovateľom stránok uzavrieť licenčné zmluvy a na kontrolu obsahu nasadiť filtre odhaľujúce nelegálny obsah. Problém vidím v algoritme, ktorý v súčasnosti využíva Google v platforme YouTube a ten sa má rozšíriť na celý internet. Nespoľahlivý algoritmus, ktorý nerozlišuje humor, satiru, náhodné zobrazenie na fotografií, ktoré pritom zjavne nebolo účelom fotenia, nie je zárukou funkčnosti tejto legislatívy v praxi.” Ďalej Škripek upozorňuje na ohrozenie vzniku nových startupových podnikov v oblasti informácií, nakoľko nebudú mať dostatok financií na  nákladné filtračné a analytické vybavenia.

Tlak občanov

Podľa Branislava Škripeka pred hlasovaním dostal veľmi veľa mailov od občanov, ktorí si neželali pokračovať v rokovaniach s tak nastaveným návrhom Smernice.  „Potešilo ma, že sa toľkí zaujímali o budúcnosť internetu. Zdá sa, že aj samotní občania si uvedomujú dôležitosť diskusie o budúcnosti internetu,” vyjadril sa Branislav Škripek a kolega Miroslav Sopko dodáva, že aj on dostal podobné podnety: „Je len dobré, že máme toľko aktívnych ľudí. Budem rád, ak sa aj naďalej budú zaujímať o dianie nielen na Slovensku ale aj v Európskom parlamente. Toto je dobrá cesta ako byť zodpovednými a angažovanými občanmi.”

Koho reprezentuje Frans Timmermans?

Pred niekoľkými dňami sa pán Timmermans zúčastnil  galavečera, ktorý organizovala LGBTI nezisková organizácia s názvom ILGA-Europe a vyzval k prijatiu homosexuálnych manželstiev v celej EÚ.  ECPM – Európske politické hnutie, kde pôsobím ako člen predsedníctva, vydala stanovisko, s ktorým sa plne stotožňujem.

ISIS sa dá poraziť

Brusel, 2. 7. 2015 – Včera  sa v Bruseli pod záštitou Európskeho parlamentu  konala konferencia s názvom Medzinárodná pomoc na znovuvybudovanie Kobane. Pozvanie na ňu prijal aj Branislav Škripek, ktorý sa angažuje v zahraničnej politike na Blízkom východe.  Cieľom konferencie bolo nájsť spôsob ako uľahčiť návrat do normálneho života vracajúcim sa obyvateľom mesta Kobane.