Škripek vyzýva Rómov, aby neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci

Štrasburg, 13.2.2018 – Včera poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, ktoré rieši otázku integrácie Rómov. Branislav Škripek bol tieňovým spravodajcom skupiny EKR.

Ide o závažný problém, nakoľko v mnohých prípadoch zlyhalo začlenenie tejto komunity do majoritnej spoločnosti a zostáva stále žiť na jej okraji – v sociálnom vylúčení.

Branislav Škripek vystúpil v pléne EP tesne po hlasovaní a povedal: „Som rád, že som mohol podporiť túto rezolúciu o inklúzii Rómov vo všetkých oblastiach spoločnosti v EÚ. Tieto skupiny, dôležité pre  dobrý život našej spoločnosti čelia mnohým výzvam, či už vo výchove detí, zamestnanosti ale ohľadne aj dobrého bývania.” Postoj k Rómom v spoločnosti je lakmusový papierik, ktorý vypovedá o vyspelosti danej krajiny. Na zmiernenie ťažkostí, ktorým musia Rómovia čeliť, boli už v minulosti učinené mnohé opatrenia. Avšak Branislav Škripek vyzýva: „obraciam na vás, rómskych predstaviteľov s povzbudením, aby ste dobre využili príležitosti, a plne sa spojili s tými inštitúciami a organizáciami, ktoré majú zlepšiť vaše životné podmienky ako aj príležitosti ku práci, zamestnaniu, k zlepšeniu výchovy detí. Je veľmi podstatné, aby ste sa  zodpovedne a činne do toho zapojili, aby ste neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci zo strany EÚ.” V minulosti zlyhanie pomoci rómskej komunite spočívalo aj v tom, že Rómovia neaktívne prijímali pomoc. Naopak úspešné boli projekty, do ktorých boli zapojení aj priamo Rómovia ako napríklad svojpomocné postavenie si nového bývania.

Už v minulosti poukazoval B. Škripek na nehospodárne využívanie finančných prostriedkov z eurofondov. Aj v tejto oblasti sa musia vykonať nápravy. Vládni predstavitelia sa musia vysporiadať s korupciou, aby sa pomoc dostala skutočne k adresátom pomoci a nestala predmetom korupčnej ziskuchtivosti.  

Rezolúcia sa zaoberá aj protirómskym zmýšľaním.  „Som veľmi rád, že sa nám podarilo zaradiť do rezolúcie aj to, že pri tvorbe stratégií je potrebný proces pravdy, uznania a zmierenia v záujme budovania dôvery. Vzájomná dôvera vybudovaná na vzájomných vzťahoch je to, čo dokáže zmeniť spoločnosť na lepšiu a nevyčleňovať už Rómov pre predsudky,” vyjadril sa B. Škripek a na záver dodáva: „Táto rezolúcia je  výzvou na budovanie dlhodobých stratégií, ktoré prenesú  zmenu pre lepší život Rómskej populácie v našich členských štátoch. A ja ju podporujem.”

Kvalitné domáce hovädzie mäso je pre mnohých Slovákov stále nedostupné

Bratislava, 07. 02. 2019 – Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek dnes oficiálnou cestou požiadal Komisiu o odpoveď na problematiku kontroly hovädzieho mäsa vyvážaného  z Poľska. B. Škripek sa pýta, ako chce Komisia zefektívniť systém kontroly a veterinárnej inšpekcie v rámci svojich právomocí, aby sa podobné prípady neopakovali, nakoľko tento systém mal zabezpečiť, že sa pokazené mäso určite nedostane do 9 krajín Únie.  Na Slovensku je však problematika omnoho širšia a bolo by chybou sa zamerať len na zlyhanie poľských kontrolných mechanizmov.

Téma kvality hovädzieho mäsa má u nás dve roviny – európsku a národnú. Branislav Škripek povedal: Je zarážajúce, ako vágne sa ku celej problematike pristúpila EK. Hovorkyňa Komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín  informovala, že konzumácia takéhoto mäsa by nemala priamo ovplyvniť zdravie občanov. Webstránka Komisie obsahuje návod ako napríklad bojovať s nenávistnými prejavmi tzv. hate speech, ale neobsahuje nič o tom, ako by si občania mali chrániť svoje  zdravie pred podobnými hrozbami.” Škripek sa ďalej pýta: „Ako je možné, že štát, ktorý vyváža 80% svojej produkcie hovädzieho mäsa nemá funkčný systém kontroly, či fungujúcu veterinárnu inšpekciu? Aké kroky Komisia plánuje iniciovať, aby sa podobné prípady neopakovali?” pýta sa Škripek priamo Komisie.

Druhou stranou mince je dôvod, prečo sa na Slovensku poľské hovädzie mäso dostáva nielen do domácností, ale aj do škôl či predškolských zariadení. „Slovenskí producenti hovädzieho dobytka podliehajú prísnej kontrole a ich produkcia je kvalitná a bezpečná. Ale nedostáva sa na náš stôl,” hodnotí B. Škripek. Príčin je viacero.  „V porovnaní s rokom 1995 sa v roku 2014 znížil chov hovädzieho dobytku na Slovensku o 50%”, konštatoval Škripek.

„Pre mnohé rodiny sa slovenské hovädzie mäso stalo cenovo nedostupným a domáci producenti ho nedokážu predať v našej krajine. V prípade chovu dobytka a  živočíšnej výroby je to spôsobené predovšetkým veľmi nedostatočnými dotáciami zo štátneho rozpočtu,” analyzuje Škripek ďalej a dodáva  konkrétne údaje: „Štátna podpora pre slovenských chovateľov bola v roku 2018 na približne rovnakú úroveň produkcie o 60% nižšia, ako  dostali chovatelia v Českej republike. Preto sa niet čo čudovať, že naše domáce slovenské mäso je drahšie ako to dovezené.”

Samozrejme problémom sú aj nespravodlivé dotácie zo strany EÚ. „Slovenský poľnohospodár získava z európskych financií 347 € na jeden hektár. Ale jeho kolega z Talianska má k dispozícii 490 € a belgický farmár 457 €,” Škripek je preto presvedčený, že už je najvyšší čas, aby sa dorovnali platby z rozpočtu EÚ pre všetky členské krajiny. „Rovnaké podmienky pre poľnohospodárov pomôžu k podpore domáceho chovu, či lokálnej živočíšnej produkcii, ktorá je zdravšia a kvalitnejšia. Tiež to eleminuje rôzne špekulácie a machinácie poľnohospodárskych mafií, ktoré sa rozmohli v poslednej dobe aj na Slovensku. Preto sa Komisie pýtam i na dorovnanie platieb a tiež na podporu lokálneho poľnohospodárstva,” dodáva Škripek na záver  a bude informovať verejnosť o reakcii Komisie na jeho podnety.

Právo náboženského presvedčenia nie je samozrejmosťou pre všetky krajiny

Bratislava, 13. 1. 2019 – Zajtra sa bude Európsky parlament zaoberať správou, ktorá rieši otázku podpory slobody náboženského presvedčenia. Toto základné ľudské právo je vo svete potláčané, mnohí ľudia trpia a sú zabíjaní pre svoju vieru.

 

Správa o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (ďalej Správa) rieši hlavne problematiku prenasledovaných osôb. Branislav Škripek obhajuje právo slobody vierovyznania nielen pre kresťanov, ale aj menšiny z Blízkeho východu. „Genocída, ktorú vykonali príslušníci ISIS na nevinných obyvateľoch je príšerná. Dnes sú v mnohých kútoch sveta ľudia usmrtení len preto, lebo si chcú zachovať právo slobodne si vybrať, čomu budú veriť,” povedal Branislav Škripek.

Anna Verešová, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatuje: „Práva na slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva patria medzi základné ľudské práva, avšak tieto práva doteraz nie sú samozrejmosťou vo všetkých krajinách sveta. Vytvorením mandátu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery v roku 2016 ukázala EÚ úprimnú snahu venovať zvýšenú pozornosť otázkam prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Vyzývam preto poslancov EP ku schváleniu tejto Správy, čím zároveň odsúhlasia ďalší viacročný mandát osobitného zástupcu a jeho plné začlenenie do zahraničnej politiky EÚ”.

Slovenskí politici sa tak môžu pridať k hlasu poslancov Európskeho parlamentu, ktorým nie je ľahostajná sloboda náboženstva a presvedčenia mimo EÚ. „Je našou povinnosťou zastávať sa ľudí, ktorým sú upierané základné ľudské práva a slobody. Z histórie vieme, že ak budeme ľahostajní voči tejto neprávosti, časom budeme žať, to čo dnes zasejeme. Nevšímavosť dnes, sa stane našou vlastnou neslobodou zajtra,” hodnotí Branislav Škripek, ktorý osobne podporil kresťanov zo Sýrie či Iraku, a verejne hovoril o ich prípadoch. Až po niekoľkých jeho apeloch sa najvyššia predstaviteľka EÚ Frederica Mogheriniová konečne zastala kresťanov zo Sýrie – Syriakov, ktorí sú v ohrození života po odchode americkej armády z tejto krajiny. Ale prípadov náboženskej neznášanlivosti vo svete  je ďaleko viac.

Kresťanka Asia Bibi z Pakistanu je už dnes verejnosti dostatočne známa.  Dodnes sa jej však nepodarilo opustiť svoju krajinu a musí sa so svojou rodinou  skrývať na bezpečnom mieste.  Menej sú však známe ďalšie prípady ľudí, ktorí v pakistanských  väzniciach čakajú na rozsudok podľa zákonov o bohorúhaní. Európa sa musí rozhodne postaviť na ochranu ich základných práv,” konštatoval europoslanec Škripek, ktorý tiež navštívil Pakistan a vládnych predstaviteľov konfrontoval so zákonom o bohorúhaní. Žiadna krajina však dodnes Asii Bibi neposkytla vízum.

Aj predsedníčka ľudskoprávneho výboru Anna Verešová apelovala na slovenskú vládu, ale bez úspechu. „Rozumiem, že azyl pre Asiu Bibi a jej rodinu predstavuje pre krajiny bezpečnostné riziko. Pripojiť sa však k medzinárodnému spoločenstvu s apelom na pakistanskú vládu, môže aj Slovenská republika,” hovorí Verešová a pokračuje: „Podobne ako ostatné členské krajiny EÚ aj Slovensko by malo jasne a verejne deklarovať svoj postoj a návrhy konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vierovyznanie vo svete.”

Novoročné želanie našej vlasti

Nový rok je tradične dňom, kedy si navzájom želáme všetko dobré do nastávajúcich dní. Pre našu vlasť je to zároveň sviatočný deň – oslavujeme výročie vzniku Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti zverejnil novoročné želanie ľuďom našej vlasti aj poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek.

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás;
a tvoja tvár nech žiari nad nami.
Nech nás Boh požehná
a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

Text želania je úryvkom to Žalmu 67, ktorý sa v tento deň číta v chrámoch. Myšlienky úcty a rešpektu voči Bohu ako najvyššej autorite sú B. Škripekovi dlhodobo blízke. Spolu so slušnosťou a spravodlivosťou je rešpekt voči Bohu hodnotou, na ktorú upriamuje pozornosť už od jeho vstupu do politiky. Fotografia zachytáva najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier, na ktorom je umiestnený dvojkríž – symbol, ktorý sa nachádza aj v štátnom znaku Slovenskej republiky.

Najprenasledovanejšia skupina sa nedostala do výročnej správy o ľudských právach

Štrasburg, 13. 12. 2018 – Včera poslanci EP hlasovali o výročnej správe, ktorá sa zaoberala dodržiavaním ľudských práv a stavom demokracie vo svete. Europoslanci každý rok sledujú túto agendu a Branislav Škripek upozorňuje, že aktuálna správa nepojednáva o najväčšom prenasledovaní.

V roku 2015 sa vo výročnej správe o ľudských právach vyjadrilo znepokojenie, že kresťanské komunity sú prenasledované. „V roku 2016 sme zdôraznili, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou skupinou na svete, vrátane Európy.  V tomto roku som vo výročnej správe márne hľadal informácie o vývoji situácie s prenasledovanými kresťanmi,” konštatoval Branislav Škripek po dnešnom hlasovaní. Prijatá správa len konštatuje, že náboženské skupiny sú prenasledované a je na nich útočené,  nepíše sa tam však explicitne o kresťanských skupinách. Za správu hlasovalo 369 poslancov Európskeho parlamentu, 155 bolo proti a 119 sa zdržalo.

B. Škripek ďalej hovorí: „Kresťania patria medzi najviac prenasledované náboženské skupiny. Áno, v rámci prílohy individuálnych prípadov sa spomínajú prípady kresťanskej Pakistanky Asie Bibi a pastora Evana Mawarireho, ktorý bol uväznený v Zimbawe. Ale to je všetko.”

Organizácia Open Doors, ktorá pravidelne monitoruje situáciu s prenasledovanými kresťanmi, uviedla, že každý deň je pre svoju vieru zabitých 8 kresťanov.

„A preto sa pýtam, či  sa situácia kresťanov natoľko zlepšila, že sa ňou v EP už nepotrebujeme zaoberať? Aj počas tohto rokovacieho dňa bolo 8 kresťanov usmrtených! Koľko kresťanov musí umrieť, aby sme si ich problém všimli vo výročnej správe a venovali im dostatočnú pozornosť?“ pýta sa Branislav Škripek.

Na záver apeluje priamo v EP na ostatných europoslancov: „Kolegovia, preto vás vyzývam, o zmenu postoja k otázke prenasledovaných kresťanov vo svete a zároveň vás žiadam, aby sme spoločne pracovali na zabezpečovaní a podpore dodržiavania ich slobody presvedčenia a prejavu. Je to naša morálna a historická povinnosť, pretože naša európska civilizácia dnes čerpá svoje existenčné dobrá a rozvinula sa zo žido-kresťanských koreňov; a práve sloboda presvedčenia a prejavu sú jedna z našich najcennejších hodnôt.”

Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody

Predstavitelia hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) si dnes pripomína Deň ľudských práv. V tento deň ľudské práva nielen oslavujeme, ale rovnako v tento deň poukazujeme aj na prípady ich porušovania. V prípade poslancov za hnutie OĽANO znamená tento deň aj boj za ich dodržiavanie.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová uviedla, že uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. „To  základy Všeobecnej deklarácie ľudských právDodržiavanie práv vedie k mieru. Naopak – ich ignorovanie a pohŕdanie nimi viedlo takmer vždy k barbarským činom,“ vyjadrila sa Verešová s tým, že aj dnes sú niektoré práva a slobody na Slovensku aj vo svete pošliapavané.

Podľa Verešovej tento rok najviac utrpela sloboda prejavu, pričom poslankyňa pripomenula násilnú smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tiež následné pokojné protesty, ktoré označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat. 

Je potrebné pripomenúť právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. „S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia, kedy sú porušované základné ľudské práva osobnej slobody, bezpečnosti a pohybu. “ upozornila Verešová a pripomenula aj ďalšie práva a slobody, ktorými sú právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Osobitnú pozornosť je podľa Verešovej potrebné venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. „V súčasnosti ľudia čelia nielen prenasledovaniu, ale dokonca aj vyvražďovaniu v mnohých krajinách sveta. Slovensko by malo byť vždy pripravené takýmto ľuďom pomôcť,“ vyjadrila sa A. Verešová s tým, že podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody je nábožensky slobodná len polovica sveta, pričom druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. EÚ žiada, aby sa venovala  pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania a viery. „Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby Asii a jej blízkym bola ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi odpovedal, že jeho rezort dlhodobo sleduje prípad Asie Bibi a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer“ príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul,“ pripomenula Verešová.

 Zatiaľ čo naši partneri z V4 už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú prostriedky na humanitárnu pomoc, SR v tomto smere výrazne zaostáva. „Preto som v ľudskoprávnom výbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný orgán výboru. Jej úlohou bude prinášať názory a odporúčania odborníkov pre členov výboru,“ doplnila Verešová s tým, že prvou úlohou komisie bude spolupráca na vytvorení textu uznesenia NR SR, ktoré by volalo po väčšej pozornosti a akcieschopnosti SR v oblasti náboženskej slobody. 

Branislav Škripek sa ako poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO a člen pracovnej skupiny v EP s názvom Sloboda náboženstva a presvedčenia zastáva prenasledovaných ľudí pre ich vieru. „Ak je ľuďom upieraná náboženská sloboda, trpí tým celá spoločnosť, pretože časom sa zmení na militantnú, menej tolerantnú, so sklonom ku diktátorským režimom a rôznym nedemokratickým ideológiam,“ uviedol Škripek, ktorý sa ako europoslanec angažoval vo viacerých prípadoch tvrdého prenasledovania. Okrem iných spomenul prípad Asie Bibi z Pakistanu, ktorá strávila takmer 9 rokov vo väzení, kvôli tomu, že podala pohár vody ženám pracujúcim na poli a spýtala sa, čo pre nich spravil Mohamed. Jej skutok a otázka  boli vyhodnotené súdom ako bohorúhanie a Asia bola odsúdená na trest smrti. „Bol som v Pakistane, aby som sa osobne spýtal na jej odsúdenie. Politici sa vyhýbali priamej odpovedi na otázku, či bude prepustená, ale všetci sa zhodli v tom, že niekoho zabiť pre vieru je nesprávne. Asia bola nakoniec prepustená ale zostala uviaznutá v Pakistane. Čaká tam na udelenie víz, aby mohla tajne a bezpečne odísť zo svojej vlasti, lebo tá už pre ňu nie je bezpečná,“ vyjadril sa.

Podľa Škripeka tiež verejnosť nesmie zabúdať aj na iné náboženské skupiny, ktorým je upierané právo slobody vierovyznania. „Sme povinní sa nielen ozývať, ale podať aj pomocnú ruku tým, ktorí trpia bez ohľadu na ich vierovyznanie. Som preto rád, že sme dnes spoločne mohli túto tému viac otvoriť slovenskej verejnosti,“ uzavrel Škripek.

Príležitosť na oslavu a posilňovanie vzťahov medzi EÚ a Izraelom

Brusel, 6. 12. 2018 – Európsky parlament v Bruseli bol včera miestom konania podujatia s názvom “Celebrating EU-Israel Relations and their future” (Oslava vzťahov medzi EÚ a Izraelom a ich budúcnosť).

Europoslanci Branislav Škripek, Arne Gericke a Bastiaan Belder hosťovali podujatie pre približne 150 účastníkov spolu s Európskym kresťanským politickým hnutím (ECPM) a Európskou koalíciou za Izrael (ECI).

Prvá časť podujatia bola venovaná vzťahom medzi EU, Izraelom a európskymi Židmi. Prítomní rečníci pripomenuli viacero faktov:

–       Deklaráciu o antisemitizme prijalo všetkých 28 členských štátov a je možné implementovať ju v politikách týkajúcich sa židovskej komunity.

–       Štyri hlavné črty, ktorými sa Židia v Európe identifikujú ako Židia, sú: 1. pripomínanie si holokaustu, 2. príslušnosť ku komunite, 3. morálne a etické štandardy, 4. podpora Izraela.

–       Dvoj-štátne riešenie spolužitia obyvateľov Izraela a Palestíny malo v roku 2013 optimistické vyhliadky. Až 75% izraelských Arabov si dokázalo predstaviť mierové spolužitie Izraela a Palestíny. Toto číslo sa však znížilo na súčasných 50 % v roku 2018.

Účastníci podujatia si pripomenuli práve prebiehajúci židovský sviatok Chanuka. Poslancec Knessetu a minister Yehuda Glick zapálil olejové lampy svietnika a zaspieval tradičnú židovskú pieseň. Vo svojom príhovore zároveň uviedol názor, že Izrael v súčasnosti nemusí žiadať o podporu európske krajiny, pretože vzájomná spolupráca Európy a Izraela je výhodnejšia pre Európu. Všeobecným konsenzom zostáva konštatovanie, že pre EÚ je v regióne Blízkeho východu Izrael prirodzeným partnerom vďaka zachovávaniu demokracie a dodržiavaniu ľudských práv. Tie však nie sú módnou záležitosťou, ale vychádzajú z náboženského presvedčenia Židov o tom, že každý človek si zaslúži úctu.

Druhá časť podujatia bola zameraná na prezentáciu príkladov spolupráce v oblasti inovácií. Izraelu patria popredné priečky v oblasti investícií do vedy a výskumu. Vďaka projektom EÚ môžu byť benefity spolupráce užitočné aj pre izraelské spoločnosti.

Branislav Škripek v záverečnom príhovore uviedol, že jestvujú dôvody, aby sme o budúcnosti tohto regiónu premýšľali v termínoch nádeje a prosperity. Jedným z príkladov je založenie samarskej obchodnej komory. Desiatky tisíc palestínskych pracovníkov sú zamestnané v izraelských spoločnostiach a darí sa im oveľa lepšie než ich spoluobčanom závislým na pomoci palestínskych úradov. V Centre mieru sú organizované futbalové zápasy pre deti Izraelčanov a Palestínčanov. Poznamenal, že v tejto oblasti žijú aj arabskí kresťania, ktorí by mohli byť mostom medzi Izraelom a Palestínou. Vyzval členské štáty EÚ, aby si vážili demokraciu v Izraeli a pozerali sa na túto krajinu ako na prirodzeného partnera, ktorý pomôže podporiť mier a slobodu vierovyznania v regióne.

Európske modlitebné raňajky pripomenuli, že pravda je v dobe falošných správ najcennejšia komodita

Brusel, 5. 12. 2018 – Európske modlitebné raňajky spolu s viacerými sprievodnými duchovnými a kultúrnymi podujatiami vyvrcholili dnes v Európskom parlamente v Bruseli.

21. európske modlitebné raňajky boli stretnutím kresťanských politikov a účastníkov z cirkevného prostredia – kňazov, pastorov, rehoľníkov. Branislav Škripek, poslanec EP, predniesol úvodnú modlitbu a povzbudil tak približne 400 účastníkov k aktívnemu praktizovaniu poslania kresťanov angažovaných v politike. „Potrebujeme sa naučiť vnímať, že Boh nie je mimo politiky. Keď politik rozumie, čo je evanjelium Ježiša Krista, má ho pochopené, praktizuje ho a vie ho priniesť do politického prostredia, tak to vytvára predpoklad, aby život prekvital a fungoval vo svojich najhlbších hodnotách. Na tomto stretnutí som opäť videl, že Božia milosť pôsobí v politickej práci.“

Biblický citát „Ježiš, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14) bol témou Európskych modlitebných raňajok 2018. V dobe falošných správ tento verš získava novú aktualizáciu. Pilátova otázka „Čo je pravda?“ sa ozýva aj dnes z diskusií na osobnej, aj verejnej úrovni. Podujatie pripomenulo Ježišovu odpoveď: „Ja som pravda.“ Modlitby účastníkov raňajok preto smerovali k podriadenosti Ježišovi, ktorý je plný milosti a pravdy.

Posolstvo rečníkov zhrnul Branislav Škripek nasledovne: „Dotkla sa ma myšlienka, ktorú predniesol fínsky minister zahraničných Timo Soini, aby sme prinášali život aj v našej politickej práci – tak ako Ježiš Kristus prinášal život dokonca aj ľuďom, ktorí zomreli, keď ich vzkriesil. Poslankyňa rakúskeho parlamentu Gudrun Kugler pripomenula výzvu emeritného pápeža Benedikta XVI., že máme sa starať o zem a prírodu a zachovávať jej prirodzenosť. To isté sa však týka aj prirodzenosti človeka, ktorú nemôžeme prekrúcať na niečo iné.“

Európske modlitebné raňajky sa usporadúvajú od roku 1998. Podujatie sa koná každý rok v belgickom Bruseli a spája nasledovníkov Ježiša Krista prostredníctvom modlitieb a priateľstiev. Ich idea vychádza z povolania milovať Boha celým svojím srdcom, dušou a mysľou a milovať svojho blížneho ako seba samého. Preto sú modlitebné raňajky založené viac na vzťahoch než na agende. Je to miesto stretnutia, kde sa účastníci môžu navzájom povzbudzovať k hľadaniu vzťahov, ktoré sú zamerané na Ježiša a jeho učenie. Aj ich 21. ročník ukázal pestrosť a zároveň jednotu, pretože hoci účastníci prichádzajú z rôznych prostredí, spája ich viera v jedno evanjelium.

Škripek: Humanitárne víza považujem za nebezpečný návrh

Štrasburg, 14. 11. 2018 –  Po včerajšej diskusiu v pléne EP o humanitárnych vízach pre migrantov, dnes EP hlasoval o Správe s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza. Branislav Škripek ako člen výboru LIBE  pripravil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neprešli vo výbore. Včera v pléne podrobil Škripek Správu ostrej kritike, nakoľko zavedenie humanitárnych víz môže spustiť ďalšiu migračnú krízu. Správa bola nakoniec europoslancami  odmietnutá, pretože nezískala potrebnú absolútnu väčšinu.

 

O humanitárnych vízach sa už v minulosti v EP diskutovalo, ale neviedlo to ku konkrétnemu výsledku. V súčasnosti existuje mnoho cielených programov členských štátov, ale predpisy EÚ neposkytujú žiadny právny rámec. Správa zdôrazňovala naliehavú potrebu bezpečných a legálnych ciest do Európskej únie pre migrantov, z ktorých jednou by mali byť humanitárne víza. Branislav Škripek poukazuje na konkrétny negatívny prípad: „Salmen Abedi bol európskym občanom líbyjského pôvodu, ktorý v máji minulého roka spáchal samovražedný útok počas koncertu v Manchestri. Tento akt teroru si vyžiadal 22 ľudských životov a 139 osôb bolo zranených, z veľkej časti sa jednalo o mladistvých a  deti. Predtým bol v Sýrii a do Európy sa vrátil počas záchrannej misie v mori za pomoci Britského kráľovského námorníctva.” Škripek si myslí, že takýto prípad nemusí byť ojedinelý.  „Mám dôkaz, že viac ako 88 tisíc schengenských a zdravotných víz bolo vystavených líbyjským občanom. Prečo vôbec premýšľame nad zavedením ďalšieho „cestovného dokumentu“, ktorý umožní osobám vstup do Európskeho priestoru, bez dôkladného posúdenia ich žiadosti?” opýtal sa Branislav Škripek, ktorý dlhodobo presadzuje zastavenie migračnej kríze tým, že sa problémy budú riešiť priamo v samotných krajinách. Preto sa B. Škripek angažuje okrem iného aj na Blízkom východe, aby sa tamojší obyvatelia mohli prinavrátiť domov a vybudovať svoju vlasť.

Neschválený návrh humanitárnych víz chcel zvyšovať aj finančnú záťaž pre členské štáty a preto by sa mali udiať zmeny aj vo Fonde pre integrované riadenie hraníc. Ďalej dokument prinášal hypotézu, že ak ak príchody migrantov budú organizovanejšie, tak sa zníži počet osôb, ktoré medzinárodnú ochranu nepotrebujú. Branislav Škripek však na záver ostro dodáva: „Tento návrh je nebezpečný, zbytočný a postavený na veľmi chabých právnych základoch. Jeho výsledkom bude ešte väčšie preťaženie systému tisíckami žiadostí, ktoré nespĺňajú  kritéria potrebné na udelenie azylu.”