Škripek je za BIO deti

Brusel, 17. 10. 2018 – Minulý týždeň Rada Európy prijala kontroverznú správu s názvom: „Súkromný a rodinný život: dosiahnutie rovnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.“ Správa bola prijatá 67 hlasmi, 14 poslancov sa zdržalo a 5 bolo proti. Rada Európy združuje 47 krajín, vrátane 28 krajín EÚ.

 

Podstatou správy bola okrem iného akceptácia požiadaviek LGBT lobistických skupín na adopciu detí homosexuálnymi pármi, ako aj na umelé oplodnenie u homosexuálnych párov. Branislav Škripek sa po hlasovaní vyjadril: „Sú to všetko záležitosti, ktoré sú mnohokrát v rozpore s platnou legislatívou európskych štátov a je to aj proti prirodzenému poriadku v prírode.”  Ďalej poukázal na to, že sa vraciame naspäť k BIO produktom, lebo sme zistili, že prílišné zasahovanie do prírody môže mať ďalekosiahle následky, o ktorých ani nemáme tušenia. A doslova povedal: „Je zvláštne, ako veľmi dbáme na BIO potraviny, aby sme mali všetko prirodzené, v súlade s prírodou – ale plodenie detí  sa necháva pokojne na rôzne technické prostriedky – skúmavky a kašle sa na BIO.” A tu sa predsa zasahuje do života a vývoja ľudských bytostí spôsobom a s dôsledkami, ktoré rozhodne nebudú pre ľudstvo prospešné.

 

Často homosexuáli o nové nadpráva nestoja

„Je trend, nielen v EÚ, ale v celom západnom svete, prisudzovať nejaké nové nadpráva LGBTI ľuďom, kde samotní homosexuáli o tieto práva ani nestoja,” zdôrazňuje B. Škripek a hovorí aj o prolife prípadoch z Francúzska, kde na prostrestoch vystúpili reprezentanti organizácie homosexuálov, ktorí nechcú manželstvá, deti či náhradné materstvo.

Na otázku, aké konzekvencie bude mať prijatá správa pre Slovensko a ostatné európske štáty, Branislav Škripek odpovedá: „Prijatá správa nie je právne záväzná pre Slovensko. Avšak, ako sme toho svedkom pri takýchto dokumentoch, vytvára podhubie na to, aby sa presadzovali tieto novodobé pohľady na rodinu a spolužitie partnerov.”

 

Na záver sa vyjadril k tomu, čo treba v tomto prípade ďalej robiť. „Stačí však veľmi málo – dbať nielen o zdravé, prirodzené potraviny, ale aj o prirodzené rodiny, prirodzené plodenie detí – tzv. “bio deti”, uzatvoril tému Branislav Škripek.

 

 

Hlasovania v Rade Európy sa zúčastnili aj dvaja členovia Európskeho kresťanského politického hnutia, ktorého je Branislav Škripek predsedom. Boli to moldavský zástupca Valeriu GHILETCHI  a írsky senátor Rónán MULLEN, ktorí v Rade Európy obhajovali prirodzené hodnoty. Slovensko na hlasovaní nemalo žiadnych zástupcov. Zo susednej českej republiky správu podporili traja zástupcovia, ktorí však nie sú členovia ECPM.

Rada Európy bude rozhodovať o umelom oplodnení pre páry rovnakého pohlavia

9. 10. 2018 – Zajtra sa Rada Európy bude zaoberať kontroverznou správou švédskeho spravodajcu Jonasa Gunnarssona. Zástupcovia 47 európskych krajín, vrátane 28 členských štátov EÚ, budú hlasovať aj o požiadavke homosexuálnych párov na umelé oplodnenie.

Branislav Škripek poslanec Európskeho parlamentu a predseda ECPM sa vyjadil: „Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú vnútroštátne orgány oprávnené limitovať právo na adopcie záujmami týchto detí, to znamená, že treba v prvom rade prihliadať na dieťa a až potom na podporu adopcií. Správa však obsahuje veľmi veľa zlých vecí, ktoré sú v rozpore s prirodzenou rodinou a žido-kresťanskými hodnotami.

Preto rozhodne spravíme všetko preto, aby táto správa nebola úspešná.” Európske kresťanské politické hnutie (ECPM) má v Rade svojho zástupcu – Valeriu Ghileţchi, moldavského poslanca a člena predsedníctva ECPM. Spolu s ďalšími konzervatívnymi politikmi budú hlasovať proti tejto správe. Branislav Škripek ďalej upozorňuje: „Tá správa je taká zlá, že sa nedala ani opraviť pozmeňovacími návrhmi. Preto sme za ECPM nepripravili ani jeden a odmietame ju ako celok. Nestotožňujeme sa s tým, aby sa automaticky uznávalo, že “rodičom č.2” je partnerka matky narodeného dieťaťa a nie biologický otec.  Odmietame požiadavku na adopciu detí pármi rovnakého pohlavia.”

Správa ďalej požaduje právne uznanie párov rovnakého pohlavia. „Aj Slovensko má zadefinované v ústave manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Nerozumiem potom, prečo je v Rade Európy snaha o nové predefinovanie manželstva. Problém vidím aj v tom, že sa nerešpektuje právo dieťaťa na otca a matku. Je skutočne zvláštne, že Rada Európy na jednej strane vyhlasuje, že je najvýznamnejšou organizáciou bojujúcou za ľudské práva v Európe a spokojne pošliapáva práva  tých najbezbrannejších – detí a to aj tých počatých,”  rozhorčuje sa B. Škripek.

Preto veľmi víta petíciu CitizenGo, ktorá vyzýva poslancov Rady Európy, aby nepodporili túto správu. Petícia je v angličtine a môžu ju podpísať všetci, ktorým záleží na prirodzenej rodine a na zachovaní práv detí – aj počatých. https://www.citizengo.org/en-eu/fm/166138-council-europe-take-care-best-interests-children

Europoslanci diskutovali o tom, či je Rumunsko právny štát

Štrasburg, 3. októbra 2018 – Dnes sa konala v EP diskusia o Rumunsku a europoslanci sa vyjadrovali k situácii v tejto krajine. Rozprava bola veľmi búrlivá a predsedajúci nedal priestor všetkým rečníkom, ktorí sa chceli vyjadriť.

Branislav Škripek sa po diskusii vyjadril: „Rumunsko je stále na ceste k úplnému dodržiavaniu zásad právneho štátu. Stredná a Východná Európa si musí priznať, že korupcia predstavuje obludný problém, s ktorým musíme bojovať.” S korupciou však bojujú nielen tieto štáty. V rozprave vystúpila rumunská europoslankyňa Norica NICOLAI, ktorá upozornila, že sa v týchto diskusiách používa dvojaký meter a pýtala sa priamo Komisie, prečo sa nezaoberá rovnako korupciou aj v ostatných štátoch EÚ. Už v minulosti Branislav Škripek poukázal na korupciu na Malte, kde sa kupčilo s vízami, čo priamo môže ohrozovať bezpečnosť celej EÚ.

Diskusia o referende

Rumuni už tento týždeň budú hlasovať v referende, ktoré má ústavne zadefinovať manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Škripek pokračuje: „Nepáči sa mi, že niektorí poslanci tohto parlamentu sa snažili zasiahnuť  do rumunského referenda a napísali nátlakový list rumunskej vláde. Je to jasný príklad neadekvátneho vmiešavania sa do národných záležitostí suverénnej krajiny.” List bol adresovaný priamo tamojšej premiérke Viorice Dăncilovej. Hlavným argumentom bol nezmysel, že definícia prirodzenej rodiny zasahuje do práv detí.

Dnešná diskusia v EP sa zaoberala tým, či sa voči Rumunsku bude aktivovať článok 7, ale hlasovať o tom by sa malo na novembrovej schôdzi. Branislav Škripek na záver dodáva: „Jednoznačne podporujem zámer rumunského referenda. Bolo vypísané na žiadosť troch miliónov občanov, ktorí chcú vyjadriť svoje presvedčenie o podstate  rodiny. Som presvedčený, že manželstvo ako zväzok jedného muža a ženy má požívať ústavnú ochranu. Modlím sa preto za ľudí v Rumunsku, ktorí prídu vyjadriť svoj suverénny demokratický hlas tento víkend v referende.”

Škripek: Stojíme pred otázkou, ako prinavrátiť utečencov naspäť domov, na Blízky východ

26. 9. 2018 – V dňoch 25. – 27. 9. 2018 sa v Bratislave konajú študijné dni Európskych konzervatívcov a reformistov, ktoré hosťujú traja slovenskí europoslanci – členovia tejto politickej frakcie. Jana Žitňanská, Richard Sulík a Branislav Škripek sa spolu s odborníkmi zaoberali viacerými súčasnými problémami. Branislav Škripek sa zameral na otázky o Blízkom východe.

 

Súčasťou programu bola aj tlačová konferencia, kde Branislav Škripek povedal: „Často na Slovensku dostávam otázku – prečo sa venujem tejto téme, keď Blízky východ je tak ďaleko. Žijeme v globálnom a zároveň veľmi krehkom svete. Ak sa niečo zásadné udeje aj v ďalekej krajine, má to nejaké dôsledky na EÚ, aj  Slovensko.” Poukázal hlavne na utečeneckú krízu, ktorá vypukla v roku 2015. Ďalej B. Škripek pokračoval: „Nestabilná situácia na Blízkom východe, vojnou zmietané krajiny a besnenie ISIS spôsobilo, že ľudia museli opustiť svoje domovy a utekať. Som presvedčený, že ak chceme vyriešiť utečeneckú krízu, musíme ju riešiť tam, kde vzniká – teda v samotných krajinách, z ktorých utekajú ich obyvatelia.”

Slovenský europoslanec sa aktívne zaoberal situáciou kresťanov a ďalších menšín v tomto regióne. Podporoval vznik samosprávy Rojava v Sýrii, ku ktorej sa neskôr pridali ďalšie kantóny a podarilo sa im vytlačiť ISIS zo svojho územia. Avšak problémy v tomto regióne neskončili. „Po porazení ISIS stojíme pred ďalšou otázkou – ako prinavrátiť utečencov späť do ich vlasti, na Blízky východ, a ako im pomôcť pri vybudovaní krajiny. Som rád, že dnes existujú už prvé projekty,” vyjadril sa Branislav Škripek. Vďaka pomoci nadácie ACN sa prinavrátilo domov 40 613 irackých kresťanov. Včerajšie správy informovali o tom, že aj do Sýrie a vrátilo 50 000 utečencov z Libanonu.

Na záver však B. Škripek zdôraznil: „Duchovné dedičstvo EÚ vo forme židovsko-kresťanskej tradície by malo byť správnym kompasom v našom chápaní Blízkeho východu. Počas mnohých stretnutí s ľuďmi z tohto regiónu som počul veľa sklamaných hlasov. Často nerozumejú  zmätočnej politike EÚ. Naša kresťanská identita Európy nie je postavená na vode, ale má svoje korene na Blízkom východe. Ak ich odrezávame a nechránime, môže to byť smrteľné.”

OĽANO presadzuje kontrolu nebezpečných drog

Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) upozorňujú na výskyt nových syntetických drog. Na blížiacej schôdzi NR SR sa budú snažiť dostať ich na zoznam kontrolovaných látok.

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť až tri percentá študentov vo veku 15-16 rokov v 35 európskych krajinách (aj mimo EU) užíva psychoaktívne drogy. „Ak sa na to pozrieme bližšie, ide približne o 1650 slovenských študentov. A to je 1650 rodín, ktoré musia čeliť hrozbe drogového šialenstva,“ uviedol europoslanec za OĽANO Branislav Škripek a upozornil, že Národné centrum zdravotníckych informácií zaznamenalo, že takmer 60 percent liečených užívateľov psychoaktívnych látok ich berie 11 rokov a viac. „Z týchto štatistík vyplýva, že mladí ľudia začínajú s užívaním psychoaktívnych látok v nízkom veku, a že len tento typ drogy ničí životy až trom percentám ľuďom a ich rodinám na Slovensku a Európe,“ pokračoval Škripek.

Podľa B. Škripeka by bolo by naivné myslieť si, že jedným zákonom zmeníme situáciu a mladí ľudia prestanú brať drogy. „Avšak chceli by sme vás informovať o malých krokoch na ceste k tomu, aby sme obmedzili drogové šialenstvo v Európe, na Slovensku ako aj v našich regiónoch,“ vyjadril sa europoslanec, ktorý pracuje vo výbore Európskeho parlamentu LIBE (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci). „V rámci agendy môjho výboru som sa zameral aj na zakázanie dvoch nových drog a to konkrétne cyklopropylfentanylu a metoxyacetylfentanylu,“ pokračoval.

Cyklopropylfentanyl patrí medzi syntetické opiáty známe ako fentanyly. Vyskytuje sa v podobách prášku, tekutiny či tabletky. V EÚ je dostupný najneskôr od júna 2017 a pripisuje sa mu až 60 úmrtí. Hrozí pri ňom nebezpečenstvo intoxikácie aj pri náhodnom kontakte. V ohrození života sú tak nie len užívatelia, ale aj rodinní príslušníci, priatelia, zdravotníci, policajti a poštový personál. Rovnako nebezpečný je aj Metoxyacetylfentanyl. V EÚ je dostupný najneskôr od novembra 2016 a zo Švédska bolo potvrdených už 6 obetí tejto drogy.

„Vo výbore LIBE sme odhlasovali správu, ktorá zakazuje tieto látky v celej EÚ. Bol to však len prvý krok. Už zajtra budú všetci europoslanci hlasovať o tom, či zakážeme tieto látky v celej EÚ. Som presvedčený, že ako hladko vo Výbore prešla táto správa, tak prejde aj na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu,“ vyjadril sa Škripek a dodal, že niektoré krajiny EÚ už dnes zakazujú tieto látky.

Tieňový minister zdravotníctva za OĽANO Marek Krajčí označil syntetické opiáty za najnebezpečnejšie drogy. „Tým, že cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl neboli a nie sú kontrolované v mnohých krajinách únie, dajú sa veľmi ľahko zaobstarať, aj jednoduchým objednaním cez internet. Zároveň sú veľmi lacné, dá sa k nim dostať za jedno, dve eurá. Známe sú všetky formy užívania a sú extrémne návykové,“ tvrdí Krajčí s tým, že je potrebné, aby sa tieto drogy dostali na zoznam kontrolovaných látok aj v našej legislatíve. „Na septembrovej schôdzi Národnej rady bude novelizovaný zákon o omamných a psychotropných látkach. Chceme na nej predložiť pozmeňujúci návrh, aby v ňom figurovali aj tieto látky. Veríme, že je to v záujme všetkých poslancov, či už koaličných alebo opozičných.“ dodal M. Krajčí.

K téme sa vyjadrila aj predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová, ktorá sa dlhodobo venuje príprave koncepcie rodinnej politiky. „Je zrejmé, že lacnejšia cena nových syntetických drog, ktoré sú veľmi nebezpečné, je zaujímavá zvlášť pre ľudí chudobných alebo ohrozených chudobou. Je potrebné si uvedomiť, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska chudoby sú deti vo veku do osemnásť rokov, teda práve tí, ktorí chcú drogy vyskúšať. Rodiny so závislým členom trpia, o to viac keď ide o maloletého. Aj na nich sme mysleli v našej koncepcii rodinnej politiky, ktorú sme predstavili verejnosti  v máji,“ povedala.

Škripek privítal vznik Obchodnej komory Judei a Samárie

Brusel, 5. 9. 2018 – Včera sa v Európskom parlamente sa konala konferencia s názvom ”Ko-existencia existuje”. Zaoberala sa spolužitím Izraelčanov a Palestínčanov na území Judei a Samárie, v médiách označovanom ako ”Západný breh”. Konferenciu spoluhosťoval Branislav Škripek, predseda ECPM a člen priateľskej parlamentnej skupiny Judei a Samárie v EP. Na záver konferencie významní hostia podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce Obchodnú a priemyselnú komoru Judei a Samárie.

Branislav Škripek vo svojom prejave poukázal na neľahké spolužitie členov oboch národov a kritizoval európsku politiku: „Skrývanie sa za nejednoznačné pojmy európskej diplomacie dáva priestor pre extrémistické hnutia ako BDS, ktoré ničia tamojšie osvedčené podnikateľské projekty. Tie zamestnávajú desiatky tisíc Palestínčanov, a to neraz až s trojnásobne vyššími platmi ako im ponúka palestínska administratíva. Tieto fakty by nemali zostať bez povšimnutia.“ BDS je celosvetové palestínske hnutie, ktoré sa dá preložiť ako “Bojkot” (Boycott, Divestment, Sanctions) a jeho cieľom je zavádzajúco označovať produkciu zo Západného brehu a Izrael ako okupanta a kolonizátora palestínskej krajiny, ktorý diskriminuje palestínskych obyvateľov.

Konferencia niesla podtitul “Spoznajme pravú tvár Judei a Samárie”. Ďalší pozvaní rečníci sa zamerali na informovanie o existujúcej pozitívnej spolupráci a spolužití moslimov, kresťanov a Židov na území Judei a Samárie. Ich poskytnuté údaje priniesli nové poznatky v tejto téme, ktorá je často v médiách prezentovaná jednostranne a zjednodušene. Viacerí diskutéri potvrdili zhubné následky činnosti hnutia BDS na podnikateľské prostredie v regióne, ktoré negatívne ovplyvňuje životy obyčajných ľudí – Izraelčanov i Palestínčanov.

Slovo dostal aj známy palestínsky ľudsko-právny aktivista Bassem Eid, ktorý zdôraznil: „Palestínska administratíva sa snaží bojovať proti akémukoľvek náznaku spolupráce medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi pretože ich zámerom je nechať Palestínčanov trpieť. To je jediný spôsob, akým môžu obyvateľstvu vládnuť.”

Spolupráci tak nehádže polená pod nohy len hnutie BDS, ale aj niektorí predstavitelia Palestíny. Je preto pozoruhodné, že už pred rokom vznikla Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie. Jej zakladateľom je Avi Zimmerman a na jej fungovaní sa spolupodieľajú podnikatelia zo všetkých miestnych komunít regiónu. „Desať rokov pracujem ako predstaviteľ mesta Ariel. Všimol som si, že všetky zahraničné návštevy sú fascinované, keď zistia, že Palestínčania a Izraelčania sú už dnes spoľahlivými partnermi pri podnikaní. Počuli ste o desiatkach tisíc palestínčanov zamestnaných v izraelských priemyselných parkoch. To je však len vrchol ľadovca,“ povedal Avi Zimmerman.

Branislav Škripek spolu s ostatnými prítomnými poslancami podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce vznik komory ako krok k budúcemu mieru. „Ak chceme zastaviť násilie v oblasti Judei a Samárie, je nutné podporovať projekty tohto druhu. Vzájomná spolupráca medzi ľuďmi a zabezpečené dôstojné životné podmienky vytvárajú atmosféru lepšieho spolužitia týchto národov. Budem robiť všetko preto, aby sa Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie stala partnerom pri ďalších európskych rokovaniach,” povedal na záver Branislav Škripek.

Škripek chce chrániť mladých Európanov pred novými drogami

Brusel, 10. 7. 2018 – Dnes Branislav Škripek predstavil svoju vlastnú správu, ktorej cieľom je chrániť mladých Európanov pred drogovým šialenstvom. Ide o dokument, ktorý zakazuje drogy známe ako “syntetický heroín”,  “Maf” či  “Mathoxy”. Ich účinnosť je päťdesiatkrát silnejšia ako ópium.

Branislav Škripek povedal: „Prvá dávka býva často aj posledná, pretože vedie k útlmu dýchania. Podľa dostupných štatistických údajov tieto drogy zabili od júna 2017 viac ako 65 občanov EÚ a to prevažne vo Švédsku.” Obe látky pozná samozrejme aj odborná verejnosť pod zložitými názvami a to N-phenyl-N-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]cyclopropanecarboxamide(cyclopropylfentanyl) a 2-methoxy-N-phenylN-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]acetamide (methoxyacetylfentanyl).

Podľa Škripeka sa tieto drogy dajú jednoducho objednať a prídu priamo do poštových schránok. „Je šokujúce vedieť, že európski občania umierajú v dôsledku tejto hrozby. Rôzne gangy a výrobcovia profitujú po celom svete z toho, že posielajú svoje tzv. “lieky” do európskych domácností,” konštatuje Škripek.

Legislatíva EÚ zabezpečuje spoluprácu pri vyhľadávaní týchto nových psychoaktívnych látok v EÚ. Následne vytvára ich zoznam, vyhodnocuje ho, zdieľa medzi členskými štátmi a potom ich zakáže v celej EÚ.

„Vďaka vynikajúcej práci Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) môžeme dnes naše deti účinnejšie ochrániť pred novými zabijakmi, ktorí prichádzajú poštou.  Sú to prevažne drogy, ktoré sa niekedy používali na lekárske alebo veterinárne účely. Dnes sa však zneužívajú k tomu, aby sa ponúkali prevažne závislým mužom,” zdôrazňuje Branislav Škripek a je rád, že sa v rámci celoeurópskej spolupráci takto pomôže rodinám ako aj jednotlivcom.

Na záver B. Škripek dodáva: „Ďakujem kolegom za ich prácu pri zavádzaní týchto dvoch drog do trestného práva. Všetci si uvedomujeme, že rýchlosť je v tomto prípade veľmi dôležitá, hlavne preto, aby sme sa vyhli ďalším úmrtiam. Veľmi vítam, že táto moja správa, ktorej som spravodajcom už tento mesiac prejde našim výborom LIBE. A potom v septembri sa o nej bude hlasovať na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.”

O kontroverzných autorských právach na internete sa zatiaľ nebude rokovať

Štrasburg, 5. 7. 2018 – Dnes Európsky parlament neposunul Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu do rokovaní tzv. Trialógu. Tvorí ho EP, Rada ministrov kultúry a Komisia. Návrh obsahoval viacero kontroverzných ustanovení, ku ktorým sa vyjadruje europoslanec Branislav Škripek (OĽANO) a poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽANO), tieňový minister školstva. Obaja komentujú rozhodnutie ako správne.

Branislav Škripek povedal: „Už samotná diskusia o Smernici naznačovala, že pôjde o vážny právny akt. Závisela by od neho budúcnosť internetu, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť naše životy. Na jednej strane stojí ochrana autorských práv a na druhej strane zase slobodný prístup k informáciám.” Posledná právna úprava autorských práv na datuje do roku 2001. Za 17 rokov sa informačná spoločnosť zmenila nielen dostupnosťou internetu, ale aj novými technológiami, ktoré fungujú na tejto platforme.

Sporné články č. 11 a č. 13

Škripek a M. Sopko sa zhodujú v tom, že najviac diskutovanými sú články 11 a 13. Miroslav Sopko analyzuje prvý zo spomínaných článkov: „Vydavatelia by si mohli  nárokovať autorské práva na spravodajské články z webov a to aj na ich časti ako napr. titulok, sprievodný obrázok, perex atď., pokiaľ by boli uverejnené na sociálnych sieťach.  Práve tento obsah sa najčastejšie používa na zdieľanie. Vidím problém v tom, že by sa jednalo aj o populárno-náučné texty, ktoré slúžia k vzdelávaniu. Hrozilo by, že niektoré poznatky by sa k adresátom dostali až potom, ako by zaplatili alebo by sa k nim vôbec nedostali. Spolu s ustanoveniami v článku 4, ktoré idú proti otvorenosti vzdelávacích zdrojov pre všetkých a bude znižovať ich verejnú dostupnosť, sa tu priamo popiera obľúbená fráza o vzdelávaní ako priorite.”

Článok č. 13 kritizuje Branislav Škripek: „Nepozdáva sa mi  mechanizmus, ktorý navrhuje článok 13 predmetného návrhu Smernice. Ide o sporné ustanovenie, ktoré prikazuje prevádzkovateľom stránok uzavrieť licenčné zmluvy a na kontrolu obsahu nasadiť filtre odhaľujúce nelegálny obsah. Problém vidím v algoritme, ktorý v súčasnosti využíva Google v platforme YouTube a ten sa má rozšíriť na celý internet. Nespoľahlivý algoritmus, ktorý nerozlišuje humor, satiru, náhodné zobrazenie na fotografií, ktoré pritom zjavne nebolo účelom fotenia, nie je zárukou funkčnosti tejto legislatívy v praxi.” Ďalej Škripek upozorňuje na ohrozenie vzniku nových startupových podnikov v oblasti informácií, nakoľko nebudú mať dostatok financií na  nákladné filtračné a analytické vybavenia.

Tlak občanov

Podľa Branislava Škripeka pred hlasovaním dostal veľmi veľa mailov od občanov, ktorí si neželali pokračovať v rokovaniach s tak nastaveným návrhom Smernice.  „Potešilo ma, že sa toľkí zaujímali o budúcnosť internetu. Zdá sa, že aj samotní občania si uvedomujú dôležitosť diskusie o budúcnosti internetu,” vyjadril sa Branislav Škripek a kolega Miroslav Sopko dodáva, že aj on dostal podobné podnety: „Je len dobré, že máme toľko aktívnych ľudí. Budem rád, ak sa aj naďalej budú zaujímať o dianie nielen na Slovensku ale aj v Európskom parlamente. Toto je dobrá cesta ako byť zodpovednými a angažovanými občanmi.”

B. Škripek rieši kauzu nelegálneho kupčenia so schengenskými vízami

Brusel, 27. júna 2018 – Včera sa na pôde EP konala tlačová konferencia, na ktorej slovenský europoslanec OĽANO informoval  o kauze predaja schengenských víz Maltou do Líbye. Branislav Škripek vyzval aj ostatných europoslancov, aby sa pripojili k iniciatíve na prešetrenie kauzy predaja víz. Rovnako žiada premiéra SR, aby zajtra na samite otvoril túto tému.   

Nie je možné, aby Komisia a Rada túto kauzu zametali pod koberec. Od minulého týždňa  upozorňujem na rastúci počet dôkazov, ktoré poukazujú na nezákonný predaj schengenských a zdravotných víz na Malte. Tieto víza sa predávali bez kontroly ľuďom s bydliskom v Líbyi,” povedal Branislav Škripek. Zdôraznil tiež, že v Líbyi sú prítomní bojovníci tzv. Islamského štátu a je preto možné, že sa niektorí z nich mohli dostať k schengenským vízam. Spomínané dôkazy smerujú až ku štátnemu zamestnancovi kancelárie maltského predsedu vlády.  B.  Škripek pripomenul:  „nelegálny predaj schengenských a zdravotných víz nie je len závažným trestným činom proti schengenskej zmluve, ale je aj bezpečnostnou hrozbou pre EÚ.”

Ako člen Výboru  EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ďalej poskytol informácie o fungovaní pracovnej skupiny  výboru LIBE,  ktorá sa už zaoberala situáciou na Malte po vražde novinárky Daphne Caruany Galizie. „Pani novinárka sa zapodievala veľmi podobnou kauzu nezákonného predaja víz Maltou, ale do Alžírska,” upozornil B. Škripek zahraničných novinárov prítomných v Bruseli.

Jednou z primárnych úloh Európskeho parlamentu je upozorňovať Európsku komisiu na takéto prípady a žiadať, aby konala. Preto sa Branislav Škripek okrem iného obrátil oficiálnou cestou na Európsku Komisiu (EK), konkrétne na Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu. Škripek žiada konkrétne vysvetlenie, prečo sa témou obchodovania s vízami nezaoberala EK a neriešila problém známy už od roku 2016. „Lebo skutočnosť je taká, že EK sotva vykonala vážne prešetrovanie prípadu.  Majú však jasne danú povinnosť   tak urobiť podľa NARIADENIA RADY (EÚ) č. 1053/2013, ktorým sa zriaďuje hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis,“ vysvetľuje slovenský europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) Branislav Škripek.

V Bruseli hovoril aj Ivan Mintoff, maltský člen ECPM, ktorý odhalil kauzu predaja schengenských víz do Líbye.  Branislav Škripek medzi prvými otvoril túto kauzu na pôde EP a preto svoje  záverečné slová adresoval priamo svojmu kolegovi I. Mintoffovi: „ďakujem vám za vašu odvahu hovoriť pravdu. Vieme si len veľmi ťažko predstaviť s čím musíte zápasiť vy osobne ako aj vaša rodina pri tejto kauze. Ale Európa potrebuje takýchto odvážnych mužov a ženy, akým ste aj vy, ktorí sú soľou a svetlom. Jednoducho sú nádejou pre nás všetkých.”

Branislav Škripek požiadal oficiálne aj predsedu vlády SR Petra Pelegriniho, aby otvoril kauzu predaja schengenských víz na víkendovom samite Rady, ktorý sa bude zaoberať aj otázkami spoločného európskeho azylového systému (CEAS), migrácie, bezpečnosti a ochrany. 

 

Príloha: List komisárovi Fransovi Timmermansovi

Question to EC regarding Malta_SK