Najprenasledovanejšia skupina sa nedostala do výročnej správy o ľudských právach

Štrasburg, 13. 12. 2018 – Včera poslanci EP hlasovali o výročnej správe, ktorá sa zaoberala dodržiavaním ľudských práv a stavom demokracie vo svete. Europoslanci každý rok sledujú túto agendu a Branislav Škripek upozorňuje, že aktuálna správa nepojednáva o najväčšom prenasledovaní.

V roku 2015 sa vo výročnej správe o ľudských právach vyjadrilo znepokojenie, že kresťanské komunity sú prenasledované. „V roku 2016 sme zdôraznili, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou skupinou na svete, vrátane Európy.  V tomto roku som vo výročnej správe márne hľadal informácie o vývoji situácie s prenasledovanými kresťanmi,” konštatoval Branislav Škripek po dnešnom hlasovaní. Prijatá správa len konštatuje, že náboženské skupiny sú prenasledované a je na nich útočené,  nepíše sa tam však explicitne o kresťanských skupinách. Za správu hlasovalo 369 poslancov Európskeho parlamentu, 155 bolo proti a 119 sa zdržalo.

B. Škripek ďalej hovorí: „Kresťania patria medzi najviac prenasledované náboženské skupiny. Áno, v rámci prílohy individuálnych prípadov sa spomínajú prípady kresťanskej Pakistanky Asie Bibi a pastora Evana Mawarireho, ktorý bol uväznený v Zimbawe. Ale to je všetko.”

Organizácia Open Doors, ktorá pravidelne monitoruje situáciu s prenasledovanými kresťanmi, uviedla, že každý deň je pre svoju vieru zabitých 8 kresťanov.

„A preto sa pýtam, či  sa situácia kresťanov natoľko zlepšila, že sa ňou v EP už nepotrebujeme zaoberať? Aj počas tohto rokovacieho dňa bolo 8 kresťanov usmrtených! Koľko kresťanov musí umrieť, aby sme si ich problém všimli vo výročnej správe a venovali im dostatočnú pozornosť?“ pýta sa Branislav Škripek.

Na záver apeluje priamo v EP na ostatných europoslancov: „Kolegovia, preto vás vyzývam, o zmenu postoja k otázke prenasledovaných kresťanov vo svete a zároveň vás žiadam, aby sme spoločne pracovali na zabezpečovaní a podpore dodržiavania ich slobody presvedčenia a prejavu. Je to naša morálna a historická povinnosť, pretože naša európska civilizácia dnes čerpá svoje existenčné dobrá a rozvinula sa zo žido-kresťanských koreňov; a práve sloboda presvedčenia a prejavu sú jedna z našich najcennejších hodnôt.”

Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody

Predstavitelia hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) si dnes pripomína Deň ľudských práv. V tento deň ľudské práva nielen oslavujeme, ale rovnako v tento deň poukazujeme aj na prípady ich porušovania. V prípade poslancov za hnutie OĽANO znamená tento deň aj boj za ich dodržiavanie.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová uviedla, že uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. „To  základy Všeobecnej deklarácie ľudských právDodržiavanie práv vedie k mieru. Naopak – ich ignorovanie a pohŕdanie nimi viedlo takmer vždy k barbarským činom,“ vyjadrila sa Verešová s tým, že aj dnes sú niektoré práva a slobody na Slovensku aj vo svete pošliapavané.

Podľa Verešovej tento rok najviac utrpela sloboda prejavu, pričom poslankyňa pripomenula násilnú smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tiež následné pokojné protesty, ktoré označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat. 

Je potrebné pripomenúť právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. „S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia, kedy sú porušované základné ľudské práva osobnej slobody, bezpečnosti a pohybu. “ upozornila Verešová a pripomenula aj ďalšie práva a slobody, ktorými sú právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Osobitnú pozornosť je podľa Verešovej potrebné venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. „V súčasnosti ľudia čelia nielen prenasledovaniu, ale dokonca aj vyvražďovaniu v mnohých krajinách sveta. Slovensko by malo byť vždy pripravené takýmto ľuďom pomôcť,“ vyjadrila sa A. Verešová s tým, že podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody je nábožensky slobodná len polovica sveta, pričom druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. EÚ žiada, aby sa venovala  pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania a viery. „Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby Asii a jej blízkym bola ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi odpovedal, že jeho rezort dlhodobo sleduje prípad Asie Bibi a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer“ príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul,“ pripomenula Verešová.

 Zatiaľ čo naši partneri z V4 už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú prostriedky na humanitárnu pomoc, SR v tomto smere výrazne zaostáva. „Preto som v ľudskoprávnom výbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný orgán výboru. Jej úlohou bude prinášať názory a odporúčania odborníkov pre členov výboru,“ doplnila Verešová s tým, že prvou úlohou komisie bude spolupráca na vytvorení textu uznesenia NR SR, ktoré by volalo po väčšej pozornosti a akcieschopnosti SR v oblasti náboženskej slobody. 

Branislav Škripek sa ako poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO a člen pracovnej skupiny v EP s názvom Sloboda náboženstva a presvedčenia zastáva prenasledovaných ľudí pre ich vieru. „Ak je ľuďom upieraná náboženská sloboda, trpí tým celá spoločnosť, pretože časom sa zmení na militantnú, menej tolerantnú, so sklonom ku diktátorským režimom a rôznym nedemokratickým ideológiam,“ uviedol Škripek, ktorý sa ako europoslanec angažoval vo viacerých prípadoch tvrdého prenasledovania. Okrem iných spomenul prípad Asie Bibi z Pakistanu, ktorá strávila takmer 9 rokov vo väzení, kvôli tomu, že podala pohár vody ženám pracujúcim na poli a spýtala sa, čo pre nich spravil Mohamed. Jej skutok a otázka  boli vyhodnotené súdom ako bohorúhanie a Asia bola odsúdená na trest smrti. „Bol som v Pakistane, aby som sa osobne spýtal na jej odsúdenie. Politici sa vyhýbali priamej odpovedi na otázku, či bude prepustená, ale všetci sa zhodli v tom, že niekoho zabiť pre vieru je nesprávne. Asia bola nakoniec prepustená ale zostala uviaznutá v Pakistane. Čaká tam na udelenie víz, aby mohla tajne a bezpečne odísť zo svojej vlasti, lebo tá už pre ňu nie je bezpečná,“ vyjadril sa.

Podľa Škripeka tiež verejnosť nesmie zabúdať aj na iné náboženské skupiny, ktorým je upierané právo slobody vierovyznania. „Sme povinní sa nielen ozývať, ale podať aj pomocnú ruku tým, ktorí trpia bez ohľadu na ich vierovyznanie. Som preto rád, že sme dnes spoločne mohli túto tému viac otvoriť slovenskej verejnosti,“ uzavrel Škripek.

Príležitosť na oslavu a posilňovanie vzťahov medzi EÚ a Izraelom

Brusel, 6. 12. 2018 – Európsky parlament v Bruseli bol včera miestom konania podujatia s názvom “Celebrating EU-Israel Relations and their future” (Oslava vzťahov medzi EÚ a Izraelom a ich budúcnosť).

Europoslanci Branislav Škripek, Arne Gericke a Bastiaan Belder hosťovali podujatie pre približne 150 účastníkov spolu s Európskym kresťanským politickým hnutím (ECPM) a Európskou koalíciou za Izrael (ECI).

Prvá časť podujatia bola venovaná vzťahom medzi EU, Izraelom a európskymi Židmi. Prítomní rečníci pripomenuli viacero faktov:

–       Deklaráciu o antisemitizme prijalo všetkých 28 členských štátov a je možné implementovať ju v politikách týkajúcich sa židovskej komunity.

–       Štyri hlavné črty, ktorými sa Židia v Európe identifikujú ako Židia, sú: 1. pripomínanie si holokaustu, 2. príslušnosť ku komunite, 3. morálne a etické štandardy, 4. podpora Izraela.

–       Dvoj-štátne riešenie spolužitia obyvateľov Izraela a Palestíny malo v roku 2013 optimistické vyhliadky. Až 75% izraelských Arabov si dokázalo predstaviť mierové spolužitie Izraela a Palestíny. Toto číslo sa však znížilo na súčasných 50 % v roku 2018.

Účastníci podujatia si pripomenuli práve prebiehajúci židovský sviatok Chanuka. Poslancec Knessetu a minister Yehuda Glick zapálil olejové lampy svietnika a zaspieval tradičnú židovskú pieseň. Vo svojom príhovore zároveň uviedol názor, že Izrael v súčasnosti nemusí žiadať o podporu európske krajiny, pretože vzájomná spolupráca Európy a Izraela je výhodnejšia pre Európu. Všeobecným konsenzom zostáva konštatovanie, že pre EÚ je v regióne Blízkeho východu Izrael prirodzeným partnerom vďaka zachovávaniu demokracie a dodržiavaniu ľudských práv. Tie však nie sú módnou záležitosťou, ale vychádzajú z náboženského presvedčenia Židov o tom, že každý človek si zaslúži úctu.

Druhá časť podujatia bola zameraná na prezentáciu príkladov spolupráce v oblasti inovácií. Izraelu patria popredné priečky v oblasti investícií do vedy a výskumu. Vďaka projektom EÚ môžu byť benefity spolupráce užitočné aj pre izraelské spoločnosti.

Branislav Škripek v záverečnom príhovore uviedol, že jestvujú dôvody, aby sme o budúcnosti tohto regiónu premýšľali v termínoch nádeje a prosperity. Jedným z príkladov je založenie samarskej obchodnej komory. Desiatky tisíc palestínskych pracovníkov sú zamestnané v izraelských spoločnostiach a darí sa im oveľa lepšie než ich spoluobčanom závislým na pomoci palestínskych úradov. V Centre mieru sú organizované futbalové zápasy pre deti Izraelčanov a Palestínčanov. Poznamenal, že v tejto oblasti žijú aj arabskí kresťania, ktorí by mohli byť mostom medzi Izraelom a Palestínou. Vyzval členské štáty EÚ, aby si vážili demokraciu v Izraeli a pozerali sa na túto krajinu ako na prirodzeného partnera, ktorý pomôže podporiť mier a slobodu vierovyznania v regióne.

Európske modlitebné raňajky pripomenuli, že pravda je v dobe falošných správ najcennejšia komodita

Brusel, 5. 12. 2018 – Európske modlitebné raňajky spolu s viacerými sprievodnými duchovnými a kultúrnymi podujatiami vyvrcholili dnes v Európskom parlamente v Bruseli.

21. európske modlitebné raňajky boli stretnutím kresťanských politikov a účastníkov z cirkevného prostredia – kňazov, pastorov, rehoľníkov. Branislav Škripek, poslanec EP, predniesol úvodnú modlitbu a povzbudil tak približne 400 účastníkov k aktívnemu praktizovaniu poslania kresťanov angažovaných v politike. „Potrebujeme sa naučiť vnímať, že Boh nie je mimo politiky. Keď politik rozumie, čo je evanjelium Ježiša Krista, má ho pochopené, praktizuje ho a vie ho priniesť do politického prostredia, tak to vytvára predpoklad, aby život prekvital a fungoval vo svojich najhlbších hodnotách. Na tomto stretnutí som opäť videl, že Božia milosť pôsobí v politickej práci.“

Biblický citát „Ježiš, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14) bol témou Európskych modlitebných raňajok 2018. V dobe falošných správ tento verš získava novú aktualizáciu. Pilátova otázka „Čo je pravda?“ sa ozýva aj dnes z diskusií na osobnej, aj verejnej úrovni. Podujatie pripomenulo Ježišovu odpoveď: „Ja som pravda.“ Modlitby účastníkov raňajok preto smerovali k podriadenosti Ježišovi, ktorý je plný milosti a pravdy.

Posolstvo rečníkov zhrnul Branislav Škripek nasledovne: „Dotkla sa ma myšlienka, ktorú predniesol fínsky minister zahraničných Timo Soini, aby sme prinášali život aj v našej politickej práci – tak ako Ježiš Kristus prinášal život dokonca aj ľuďom, ktorí zomreli, keď ich vzkriesil. Poslankyňa rakúskeho parlamentu Gudrun Kugler pripomenula výzvu emeritného pápeža Benedikta XVI., že máme sa starať o zem a prírodu a zachovávať jej prirodzenosť. To isté sa však týka aj prirodzenosti človeka, ktorú nemôžeme prekrúcať na niečo iné.“

Európske modlitebné raňajky sa usporadúvajú od roku 1998. Podujatie sa koná každý rok v belgickom Bruseli a spája nasledovníkov Ježiša Krista prostredníctvom modlitieb a priateľstiev. Ich idea vychádza z povolania milovať Boha celým svojím srdcom, dušou a mysľou a milovať svojho blížneho ako seba samého. Preto sú modlitebné raňajky založené viac na vzťahoch než na agende. Je to miesto stretnutia, kde sa účastníci môžu navzájom povzbudzovať k hľadaniu vzťahov, ktoré sú zamerané na Ježiša a jeho učenie. Aj ich 21. ročník ukázal pestrosť a zároveň jednotu, pretože hoci účastníci prichádzajú z rôznych prostredí, spája ich viera v jedno evanjelium.

Škripek: Humanitárne víza považujem za nebezpečný návrh

Štrasburg, 14. 11. 2018 –  Po včerajšej diskusiu v pléne EP o humanitárnych vízach pre migrantov, dnes EP hlasoval o Správe s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza. Branislav Škripek ako člen výboru LIBE  pripravil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neprešli vo výbore. Včera v pléne podrobil Škripek Správu ostrej kritike, nakoľko zavedenie humanitárnych víz môže spustiť ďalšiu migračnú krízu. Správa bola nakoniec europoslancami  odmietnutá, pretože nezískala potrebnú absolútnu väčšinu.

 

O humanitárnych vízach sa už v minulosti v EP diskutovalo, ale neviedlo to ku konkrétnemu výsledku. V súčasnosti existuje mnoho cielených programov členských štátov, ale predpisy EÚ neposkytujú žiadny právny rámec. Správa zdôrazňovala naliehavú potrebu bezpečných a legálnych ciest do Európskej únie pre migrantov, z ktorých jednou by mali byť humanitárne víza. Branislav Škripek poukazuje na konkrétny negatívny prípad: „Salmen Abedi bol európskym občanom líbyjského pôvodu, ktorý v máji minulého roka spáchal samovražedný útok počas koncertu v Manchestri. Tento akt teroru si vyžiadal 22 ľudských životov a 139 osôb bolo zranených, z veľkej časti sa jednalo o mladistvých a  deti. Predtým bol v Sýrii a do Európy sa vrátil počas záchrannej misie v mori za pomoci Britského kráľovského námorníctva.” Škripek si myslí, že takýto prípad nemusí byť ojedinelý.  „Mám dôkaz, že viac ako 88 tisíc schengenských a zdravotných víz bolo vystavených líbyjským občanom. Prečo vôbec premýšľame nad zavedením ďalšieho „cestovného dokumentu“, ktorý umožní osobám vstup do Európskeho priestoru, bez dôkladného posúdenia ich žiadosti?” opýtal sa Branislav Škripek, ktorý dlhodobo presadzuje zastavenie migračnej kríze tým, že sa problémy budú riešiť priamo v samotných krajinách. Preto sa B. Škripek angažuje okrem iného aj na Blízkom východe, aby sa tamojší obyvatelia mohli prinavrátiť domov a vybudovať svoju vlasť.

Neschválený návrh humanitárnych víz chcel zvyšovať aj finančnú záťaž pre členské štáty a preto by sa mali udiať zmeny aj vo Fonde pre integrované riadenie hraníc. Ďalej dokument prinášal hypotézu, že ak ak príchody migrantov budú organizovanejšie, tak sa zníži počet osôb, ktoré medzinárodnú ochranu nepotrebujú. Branislav Škripek však na záver ostro dodáva: „Tento návrh je nebezpečný, zbytočný a postavený na veľmi chabých právnych základoch. Jeho výsledkom bude ešte väčšie preťaženie systému tisíckami žiadostí, ktoré nespĺňajú  kritéria potrebné na udelenie azylu.”

Europoslanci schválili väčšiu ochranu pred kriminálnymi zločinmi

Štrasbrug, 24. 10. 2018 –  Dnes EP prijal tri Správy, ktoré v pléne predstavil ich spravodajca europoslanec Branislav Škripek. Cieľom schválených dokumentov bolo začlenenie Írska a Chorvátska do cezhraničnej výmeny daktyloskopických a DNA údajov ako aj informácií o evidencii motorových vozidiel. Týmto si policajné a justičné zložky budú môcť jednoduchšie vymieňať údaje  o páchateľoch či o kriminálnej činnosti.

Branislav Škripek počas dnešného rokovania povedal: „Dnešné hlasovanie víta krok vpred, ktorý urobili Írsko a Chorvátsko, aby sa mohli stať súčasťou Prümského systému na výmenu dát. Ochrana našich vonkajších hraníc je urgentnou a životne dôležitou záležitosťou.” Neschopnosť niektorých štátov vymieňať si údaje využívali rôzni páchatelia trestnej činnosti pre svoju nelegálnu činnosť. B. Škripek preto uviedol nasledovné: „Dnešné hlasovanie je správou pre všetkých obchodníkov s ľuďmi, pašerákov, členov kriminálnych gangov a teroristov, ktorí sa snažia z nás profitovať alebo nám škodiť. Správou o tom, že sieť na výmenu informácií medzi členskými štátmi je opäť o niečo väčšia. A odkazuje vám, že vás chytíme a postihneme podľa našich zákonov!”

Na záver ešte svoje slová zdôraznil: „Nedovolíme, aby sa vaše zlé zámery zničiť náš spôsob života – založený na židovsko-kresťanských hodnotách – stali skutočnosťou.”

Profesorka Katolíckej univerzity odpovedá na poznámku francúzskeho prezidenta o veľkých rodinách

Po tom, ako prezident Emmanuel Macron vyjadril svoje pochybnosti, že akákoľvek dobre vzdelaná žena by sa rozhodla mať mnoho detí, internet zaplavila vlna fotiek s hashtagom #PostcardsForMacron, na ktorých matky spoločne so svojimi deťmi posielajú pozdrav prezidentovi Macronovi.

 

25. a 26. septembra sa v New Yorku uskutočnilo podujatie „Goalkeepers“ organizované Nadáciou Billa Gatesa, na ktorom sa zúčastnil aj francúzsky prezident. V rámci svojho prejavu, v ktorom sa vyjadroval k vysokej miere pôrodnosti v Afrike, prirovnal mnohodetné manželstvo k nútenému sobášu neplnoletých dievčat.

Macron konštatoval, že vzdelané ženy nemajú mnoho detí.

Vždy hovorím: Ukážte mi vysoko vzdelanú ženu, ktorá sa rozhodla mať sedem, osem či deväť detí.“

„Prosím ukážte mi mladé dievča, ktoré sa v desiatich rokoch rozhodlo opustiť školu, aby sa mohlo v dvanástich vydať.“

Macronove pochybnosti spôsobili reakciu viacerých akademicky úspešných žien, ktoré sa rozhodli byť matkami viacerých detí.

Dr. Catherine R. Pakaluk, profesorka sociálneho výskumu a ekonómie na Americkej katolíckej univerzite, začala tento trend, keď zdieľala fotku seba a šiestich zo svojich ôsmich detí na sociálnej sieti.

Pod príspevkom bolo vysvetlené, že je držiteľkou magisterského diplomu aj doktorandského titulu z Harvardskej univerzity a poznamenala, že mať 8 detí bolo jej slobodnou voľbou.

Jej príspevok zaznamenal tisícky videní a mnoho žien nasledovalo jej príklad, v rátane Beth Hockel, absolventky Standfordskej univerzity, inžinierky a matky 11 detí.

Katolícka spisovateľka Elizabeth Foss zdieľala fotku svojich 9 detí s popisom „ Áno, všetky sú moje. Tak ako môj diplom z University of Virginia.“

Taktiež sa pridali muži, ktorý zdieľali fotky svojich žien alebo matiek.

Viacero ľudí poznamenalo, že filozofka Elizabeth Anscombe bolo matkou siedmych detí a zároveň prednášajúcou na Oxfordskej aj Cambridgeskej univerzite.

Sám Macron nie je otcom, ale jeho manželka má 3 deti z prvého manželstva. Spoznali sa, keď mal budúci francúzsky prezident 15 rokov a jeho budúca manželka Brigitte Trogneux bola jeho učiteľka.

 

Pôvodný článok „Catholic U. professor leads response to French president’s remark on large families” bol uverejnený 16. októbra 2018 na www.catholicnewsagency.com  

Škripek je za BIO deti

Brusel, 17. 10. 2018 – Minulý týždeň Rada Európy prijala kontroverznú správu s názvom: „Súkromný a rodinný život: dosiahnutie rovnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.“ Správa bola prijatá 67 hlasmi, 14 poslancov sa zdržalo a 5 bolo proti. Rada Európy združuje 47 krajín, vrátane 28 krajín EÚ.

 

Podstatou správy bola okrem iného akceptácia požiadaviek LGBT lobistických skupín na adopciu detí homosexuálnymi pármi, ako aj na umelé oplodnenie u homosexuálnych párov. Branislav Škripek sa po hlasovaní vyjadril: „Sú to všetko záležitosti, ktoré sú mnohokrát v rozpore s platnou legislatívou európskych štátov a je to aj proti prirodzenému poriadku v prírode.”  Ďalej poukázal na to, že sa vraciame naspäť k BIO produktom, lebo sme zistili, že prílišné zasahovanie do prírody môže mať ďalekosiahle následky, o ktorých ani nemáme tušenia. A doslova povedal: „Je zvláštne, ako veľmi dbáme na BIO potraviny, aby sme mali všetko prirodzené, v súlade s prírodou – ale plodenie detí  sa necháva pokojne na rôzne technické prostriedky – skúmavky a kašle sa na BIO.” A tu sa predsa zasahuje do života a vývoja ľudských bytostí spôsobom a s dôsledkami, ktoré rozhodne nebudú pre ľudstvo prospešné.

 

Často homosexuáli o nové nadpráva nestoja

„Je trend, nielen v EÚ, ale v celom západnom svete, prisudzovať nejaké nové nadpráva LGBTI ľuďom, kde samotní homosexuáli o tieto práva ani nestoja,” zdôrazňuje B. Škripek a hovorí aj o prolife prípadoch z Francúzska, kde na prostrestoch vystúpili reprezentanti organizácie homosexuálov, ktorí nechcú manželstvá, deti či náhradné materstvo.

Na otázku, aké konzekvencie bude mať prijatá správa pre Slovensko a ostatné európske štáty, Branislav Škripek odpovedá: „Prijatá správa nie je právne záväzná pre Slovensko. Avšak, ako sme toho svedkom pri takýchto dokumentoch, vytvára podhubie na to, aby sa presadzovali tieto novodobé pohľady na rodinu a spolužitie partnerov.”

 

Na záver sa vyjadril k tomu, čo treba v tomto prípade ďalej robiť. „Stačí však veľmi málo – dbať nielen o zdravé, prirodzené potraviny, ale aj o prirodzené rodiny, prirodzené plodenie detí – tzv. “bio deti”, uzatvoril tému Branislav Škripek.

 

 

Hlasovania v Rade Európy sa zúčastnili aj dvaja členovia Európskeho kresťanského politického hnutia, ktorého je Branislav Škripek predsedom. Boli to moldavský zástupca Valeriu GHILETCHI  a írsky senátor Rónán MULLEN, ktorí v Rade Európy obhajovali prirodzené hodnoty. Slovensko na hlasovaní nemalo žiadnych zástupcov. Zo susednej českej republiky správu podporili traja zástupcovia, ktorí však nie sú členovia ECPM.

Rada Európy bude rozhodovať o umelom oplodnení pre páry rovnakého pohlavia

9. 10. 2018 – Zajtra sa Rada Európy bude zaoberať kontroverznou správou švédskeho spravodajcu Jonasa Gunnarssona. Zástupcovia 47 európskych krajín, vrátane 28 členských štátov EÚ, budú hlasovať aj o požiadavke homosexuálnych párov na umelé oplodnenie.

Branislav Škripek poslanec Európskeho parlamentu a predseda ECPM sa vyjadil: „Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú vnútroštátne orgány oprávnené limitovať právo na adopcie záujmami týchto detí, to znamená, že treba v prvom rade prihliadať na dieťa a až potom na podporu adopcií. Správa však obsahuje veľmi veľa zlých vecí, ktoré sú v rozpore s prirodzenou rodinou a žido-kresťanskými hodnotami.

Preto rozhodne spravíme všetko preto, aby táto správa nebola úspešná.” Európske kresťanské politické hnutie (ECPM) má v Rade svojho zástupcu – Valeriu Ghileţchi, moldavského poslanca a člena predsedníctva ECPM. Spolu s ďalšími konzervatívnymi politikmi budú hlasovať proti tejto správe. Branislav Škripek ďalej upozorňuje: „Tá správa je taká zlá, že sa nedala ani opraviť pozmeňovacími návrhmi. Preto sme za ECPM nepripravili ani jeden a odmietame ju ako celok. Nestotožňujeme sa s tým, aby sa automaticky uznávalo, že “rodičom č.2” je partnerka matky narodeného dieťaťa a nie biologický otec.  Odmietame požiadavku na adopciu detí pármi rovnakého pohlavia.”

Správa ďalej požaduje právne uznanie párov rovnakého pohlavia. „Aj Slovensko má zadefinované v ústave manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Nerozumiem potom, prečo je v Rade Európy snaha o nové predefinovanie manželstva. Problém vidím aj v tom, že sa nerešpektuje právo dieťaťa na otca a matku. Je skutočne zvláštne, že Rada Európy na jednej strane vyhlasuje, že je najvýznamnejšou organizáciou bojujúcou za ľudské práva v Európe a spokojne pošliapáva práva  tých najbezbrannejších – detí a to aj tých počatých,”  rozhorčuje sa B. Škripek.

Preto veľmi víta petíciu CitizenGo, ktorá vyzýva poslancov Rady Európy, aby nepodporili túto správu. Petícia je v angličtine a môžu ju podpísať všetci, ktorým záleží na prirodzenej rodine a na zachovaní práv detí – aj počatých. https://www.citizengo.org/en-eu/fm/166138-council-europe-take-care-best-interests-children