Dvojaká kvalita výrobkov je pre Záborskú a Škripeka neprijateľná

Štrasburg, 17. apríl 2019 – Europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek dnes podporili procedurálny návrh, ktorý by umožnil hlasovať o zákaze predaja výrobkov rôznej kvality a zloženia pod rovnakým názvom. Európsky parlament však väčšinou hlasov tento procedurálny návrh skupiny poslancov odmietol.

„Mnoho firiem ponúka nielen na Slovensku, ale aj v celom regióne Východnej Európy pod rovnakým názvom výrobky s iným zložením a často aj nižšej kvality. Kompromisný návrh nariadenia o zlepšení ochrany spotrebiteľa, ktorý je výsledkom rokovaní s vládami členských štátov, takýto zákaz neobsahuje. Je treba nahlas povedať, že na spoločnom európskom trhu sa kvalita nesmie merať podľa dvojakého metra,“ uviedla v rozprave k návrhu Záborská.

„Pred dvomi rokmi predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil, že Slováci si nezaslúžia mať v rybích prstoch menej rýb, Maďari menej mäsa vo svojich jedlách a Česi menej kakaa vo svojej čokoláde. Neochota väčšiny členských štátov zakázať predaj výrobkov dvojakej kvality je smutným svedectvom o tom, že aj tridsať rokov po páde železnej opony je Európa rozdelená na Západ a Východ. Musíme mať odvahu zmeniť to,“ zdôraznil po hlasovaní Škripek.

Návrh nariadenia o lepšom presadzovaní a modernizácii pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa bol nakoniec prijatý v znení, na ktorom sa dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady (ministrov) EÚ. V reakcii na odmietnutie procedurálneho návrhu, ktorý by umožnil prijať zákaz predaja tovarov rôznej kvality pod rovnakým názvom, sa obaja europoslanci pri hlasovaní o tomto návrhu zdržali.

Europoslanec Škripek kritizuje španielsku školu, ktorá v knižniciach zakázala 200 detských kníh

Štrasburg, 17. 4. 2019 

Europoslanec Branislav Škripek (Kresťanská únia) v rozprave Európskeho parlamentu poukázal na problém v španielskej škole, ktorá hrubo zasiahla do  rozhodovania rodičov ohľadom výchovy svojich detí a tým aj do kultúrneho dedičstva Európy.

Deti v španielskych školách si už nebudú môcť požičať z knižnice cez 200 kníh, nakoľko podľa španielskej školskej komisie pre rodovú rovnosť sú tieto rozprávky sexistické. 

„Na týchto rozprávkach vyrastali celé generácie európskych detí a učili sa z nich, aké sú v živote správne hodnoty – hodnoty dobra a zla,“ podotkol Branislav Škripek vo svojom vystúpení. „Sú to hodnoty, ktoré formujú charakter človeka, ktorý sa potom dokáže  postaviť za to, čo je v živote správne a proti tomu, čo je v živote nesprávne a zlé.

Rozprávky bratov Grimmovcov ako Červená Čiapočka, Snehulienka a iné, ale aj rozprávanie o svätom Jurajovi, čo porazil draka, skrývajú v sebe silnú symboliku a múdrosť, ktorá sprevádza ľudské pokolenia množstvo rokov. Takéto príbehy pomohli generáciám rodičov vychovávať svoje deti ku základným ľudským hodnotám biologického pohlavia a prirodzenej rodiny. Tieto rozprávky majú v sebe hlboko zakódované pravdy, ktoré sú dnes neraz spochybňované a vysmievané. Preto je nepochopiteľné, že sa takéto knihy zakazujú deťom čítať.

Branislav Škripek ďalej pokračoval: „Myslím si, že toto je ukážka spupnej liberálnej genderovej diktatúry uzurpujúcej práva rodičov na určovanie, čo je pre deti správne, ktorá sa plíži do detstva detí. Štátna komisia nemôže obmedzovať výber rozprávkových kníh pre deti. To je úloha rodičov, aby o tom rozhodovali.”

Hovoriť však o tomto probléme v EP nestačí. Branislav Škripek ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) preto oslovil španielsku stranu Contigo MÁS, ktora je členskou stranou ECPM. ,,Naša lokálna členská  strana v Španielsku bude v tejto záležitosti intervenovať. Považujem totiž za potrebné vždy stáť odvážne a nahlas na strane rodičov,” dodáva Branislav Škripek, ako predseda ECPM, na záver.

Europoslanci žiadajú Súdny dvor o stanovisko k Istanbulskému dohovoru

Brusel, 4. 4. 2019 – Dnes prijal EP uznesenie, v ktorom europoslanci žiadajú Súdny dvor o vypracovanie stanoviska ohľadne prístupu EÚ k Istanbulskému dohovoru. Branislav Škripek hlasoval proti tomuto uzneseniu.

1. júna 2017 bol v mene Európskej únie podpísaný Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor – ID) a týka sa iba týchto oblastí:

  1. azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement)
  2. justičnej spolupráce v trestných veciach.

Branislav Škripek vysvetľuje: „Rada (EÚ) v máji 2017 rozhodla o podpise ID v dvoch samostatných rozhodnutiach, ktoré sa týkali len azylu a justičnej spolupráce. V septembri EP vyzval na úplné pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru – bez výnimiek.  Dnešné prijaté uznesenie vyzýva Súdny dvor aby rozhodol, či takýto postup bol v súlade s platnými zmluvami. V súčasnosti sú Maďarsko, Litva, Bulharsko, Slovensko, Lotyšsko, Česká republika a Spojené kráľovstvo naďalej proti ID. Slovensko dokonca hodlá podpis spod ID stiahnuť.”

Spomínané krajiny majú voči ID viacero výhrad  a to hlavne pre nejasné definovanie rodu, či vytvorenie monitorovacieho výboru GREVIO so značnými právomocami a kompetenciami, alebo venovanie nedostatočnej pozornosti  aj ďalším skupinám, ktoré sú ohrozené domácim násilím. „ID považuje za hlavnú príčinu domáceho násilia rodovú nerovnosť. Odborníci pomáhajúci týraným ľuďom to však popierajú. Ide vždy o komplex rôznych problémov a príčin, kde je každý jeden prípad domáceho násilia individuálny a preto potrebuje rôznu intervenciu. Preto európske rámce, ktoré sa snažia vyriešiť tému domáceho násilia páchaného na ženách v praxi nebudú fungovať o to viac, ak majú takéto silné ideologické zafarbenie,” argumentuje Branislav Škripek, ktorý sa preto viackrát v pléne EP voči  ID vyjadroval.

Branislav Škripek ďalej konštatoval: „Toto volebné obdobie europoslancov sa chýli ku koncu. Preto ide o posledný pokus zástancov genderovej ideológie v EP o to, aby Rada k prijatiu celého ID urýchlene pristúpila. Aj v takýchto prípadoch  je nesmierne dôležité, kto Slovensko v EP zastupuje. A aj to, či je v EP dostatočný počet hodnotovo orientovaných politikov aj z iných krajín.” Aj preto Branislav Škripek ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) pracuje na tom, aby v novom EP bolo viac kresťanských politikov z rôznych krajín EÚ.

Rozhodnutie Súdneho dvora, o ktoré dnes EP požiadal,  sa bude týkať samozrejme aj Slovenska. Otázkou bude v akej miere, ak Slovensko dovtedy odstúpi od ratifikácie ID. „Nuž v tomto prípade si musíme počkať na konečné rozhodnutie súdu. Skutočne tento prípad je veľmi komplikovaný a nerád by som sa preto vyjadroval k tomu skôr, ako bude rozhodnutie súdu k dispozícii spolu s právnym výkladom,” povedal na záver Branislav Škripek, ktorý dúfa, že rozhodnutie súdu môže zastaviť ďalšiu ratifikáciu ID za EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu opäť nerešpektovali hlas občanov

Štrasburg, 26. 3. 2019 – Dnes EP schválil Smernicu o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, ktorú pozorne sledovala verejnosť. Napriek protestom a zamietavým postojom mnohých občanov, ktorí posielali poslancom maily a organizovali protestné zhormaždenia, 348 poslacnov EP zahlasovalo ZA, proti bolo 274 a hlasovania sa zdržalo 36 z nich.

Branislav Škripek hneď po hlasovaní vystúpil v pléne a povedal: „Po troch rokoch práce a hľadania optimálneho nastavenia ochrany autorských práv v digitálnej ére musíme konštatovať, že autori Smernice zlyhali. Preto som hlasoval proti a som sklamaný z toho, že europoslanci nedbali na hlas občanov a prijali ju.”

O smernici hlasovali europoslanci aj pred rokom a aj vtedy bol  B. Škripek proti. Zostáva tak stabilným odporcom tohto návrhu pre viacero dôvodov. Dnes ešte zdôraznil: „Technológie a vývoj umelej inteligencie sú obrovskou výzvou pre demokraciu. Predstavujú silný nástroj kontroly v autoritárskych režimoch. Mnohé z týchto pokrokov poskytnú autokratom nové spôsoby šírenia propagandy.”

Škripek ďalej cituje historika Nialla Fergusona: „Desí ma pokrok umelej inteligencie, ktorý dospeje až do toho štádia, že originálny spravodajský príspevok a to čo bude vygenerované technologicky, bude prakticky nerozoznateľné.” Potom je otázka akú úlohu budú zohrávať novinári a samotné médiá.

Ďalej sa europoslanec vyjadril aj k  autorom a vydavateľom, ktorí: „v mene zisku ignorujú tento fakt,  pretože ich zaujíma len odmena za ich autorstvo a prácu. Samozrejme, že na ňu majú nárok, ale nie za cenu straty slobody na internete.” Slovensko ako aj ostatné krajiny, ktoré dlhé roky existovali vo východnom bloku pod komunistickým režimom sú citlivejšie na ochranu slobody. „My, zo štátov za Želenou oponou, máme vlastnú skúsenosť so životom v neslobode. Preto si viac uvedomujeme možné riziká a že sloboda nie je samozrejmosť. Chcem oceniť občiansku angažovanosť všetkých, ktorí sa ozývali k tejto téme. Je dobré, že zaznel ich  hlas – aj keď sa nám nepodarilo smernicu zastaviť,” povedal na záver B. Škripek.

B. Škripek bude hlasovať proti smernici o autorských právach

Bratislava, 21. 3. 2019 – Dnes je na protest proti možnému schváleniu novej smernice o autorských právach vypnutá aj slovenská verzia Wikipédie. Posledné hlasovanie v EP o konečnom znení smernice o autorských právach by sa malo uskutočniť 26. marca a už dnes je zrejmé, že vyvolá záujem verejnosti.

Branislav Škripek sa v minulosti vyjadril proti tejto smernici a vo svojom postoji je stabilný. „Budem hlasovať proti prijatiu smernice, pretože aj v aktuálnej podobe obsahuje sporné filtre, ktoré majú určovať, čo sa bude zobrazovať užívateľom a čo nie. Dnes vieme, že v praxi nefungujú. Algoritmy nedokážu rozlišovať humor, iróniu či sarkazmus,” vysvetľuje Branislav Škripek, ktorý sa týmto obáva, že z internetu sa vytratí kreatívne vyjadrovanie a obmedzí sa sloboda prejavu a prístup k informáciám. „Smernica si kládla ako hlavný cieľ ochrániť práva autorov a zabezpečiť im spravodlivú odmenu. Zostáva však otázkou, či sa v praxi podarí tento cieľ aj naplniť,” pýta sa B. Škripek.

„V skutočnosti je výsledok taký že veľkým, mocným a bohatým technologickým firmám dáva smernica do rúk takú silnú zbraň, ktorou sa majú brániť, ak sú ich práva porušované. Možeme ju prirovnať k “tanku”.  Avšak malé, stredné firmy, jednotlivci a nezávislí autori sa  môžu brániť jedine “prakom”. Víťaz takto nastavenej bitky, je vopred známy,” hodnotí Branislav Škripek.

Pravidlá zaviažu online spoločnosti, ako napríklad Google a Facebook spoločnosti Alphabet Inc, aby vydavateľom zaplatili za zobrazovanie útržkov správ a zdieľali príjmy s kreatívnymi odvetviami a odstránili obsah chránený autorskými právami na stránkach YouTube alebo Instagram. „Budú musieť podpísať licenčné zmluvy s držiteľmi práv, ako sú hudobníci, výkonní umelci, autori, vydavatelia správ a novinári, aby využili svoju prácu online. Budú musieť nainštalovať filtre, aby zabránili používateľom publikovať materiál chránený autorskými právami, čo pre tak veľké spoločnosti nie je zásadný problém,” povedal Branislav Škripek. Malé a začínajúce firmy však budú mať s týmto pravidlami komplikácie a je možné, že ich to zastaví v rozvoji a inováciách, čo v konečnom dôsledku podporí nadnárodné monopoly.

V každej minúte príde o život 86 detí

Brusel, 19. 3. 2019 – Dnes sa v Európskom parlamente konala konferencia s názvom „Baby goes to EP” – Dieťa ide do EP, ktorú zorganizovali rumunský europoslanec Cătălin Ivan. V diskusii vystúpil aj Branislav Škripek europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM).

Vo svojom príspevku B. Škripek uviedol, že je dôležité riešiť problémy tehotných žien: „Lebo sa týkajú posvätnosti života a ľudskej dôstojnosti ako matiek tak aj ich detí. Téma rozhodne súvisí s blahobytom rodín v Európe.” ECPM kladie dôraz na potrebu zachovania ľudskej dôstojnosti, ktorá predstavuje osobitnú hodnotu. „Preto by mal byť život každého človeka chránený od počatia po prirodzenú smrť. V praxi to znamená, že pomoc a podpora by mala byť poskytnutá tehotným ženám v núdzi,” povedal Branislav Škripek a ďalej zdôraznil, že by sa politici mali naučiť z ich konkrétnych skúseností ako podať pomocnú ruku matkám i deťom.

„V súčasnosti sú ženy veľmi často nútené ukončiť tehotenstvo potratom. Tento tlak pochádza z rôznych zdrojov. Mnohé ženy, najmä tie, ktoré pochádzajú z krajín východnej Európy, sú pod tlakom svojich zamestnávateľov,” povedal Branislav Škripek. Pripomenul, že nedávna správa v  Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE) s názvom: „Práva pracujúcich v domácnostiach, najmä žien v Európe“ sa osobitne zaoberala týmto problémom.  V prijatom texte pozmeňujúceho návrhu predloženého poslancami z ECPM sa požaduje, aby „v žiadnom prípade neboli tehotné pracujúce ženy vystavené nátlaku zo strany zamestnávateľov k tomu, aby ukončili tehotenstvo“ a ďalej žiada od európskych vlád, aby „zabezpečili, že tehotné pracujúce ženy dostanú počas tehotenstva praktickú podporu na ochranu svojho zdravia a blaho aj  ich nenarodených detí “.

Ďalší tlak na tehotné ženy prichádza zo strany rodinných príslušníkov alebo nepriamo zo strany štátnych sociálnych služieb, ktoré prezentujú potrat ako jedinú alternatívu. „Namiesto toho, aby sme tehotným ženám poskytli pomoc a podporu, tlačíme ich do riešenia, ktorý má preukázateľné fyzické i psychologické riziká. Mnohí pro-choice hovoria o práve ženy vybrať si. Počas tehotenstva však existuje aj rozvíjajúce sa telo – nenarodené dieťa,” vyjadril sa Branislav Škripek, ktorý v nasledujúcich vetách hovoril o pocitoch matky, ktorá vidí svoje dieťa prvýkrát na ultrazvuku. „Ukončiť tehotenstvo znamená ukončiť život. Preto to nie je len rozhodnutie o  vlastnom tele ženy, ale o tele v jej tele,” zdôraznil.

Branislav Škripek poukázal na lepšiu cestu ako potraty a je to zlepšenie zdravotnej starostlivosti o tehotné ženy. Rovnako je dôležité pomôcť matkám, ktoré sú vo finančnej núdzi. Preto B.Škripek víta projekty Fóra života ako Zachráňme životy, poradňa Alexis, či poradňa Femina v Leviciach, ktoré priamo v teréne pomáhajú ženám.

Ale matkám a rodinám sa dá pomôcť aj priamo v EP. Branislav Škripek pracoval ako tieňový spravodajca pri Správe o rodovej rovnosti v obchodných dohodách o voľnom obchode. „Navrhol som, aby sme sa sústredili nielen na pracovné podmienky žien, ale aj na iné podmienky, ktoré zlepšujú situáciu rodín. Snažil som sa tu prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zdôrazniť nenahraditeľnú úlohu žien v rodine. Rovnako ako v iných prípadoch som navrhol odstrániť text, v ktorom sa požaduje, aby bol potrat podporovaný,” zhodnotil Branislav Škripek a na záver doplnil hroznú štatistiku, ktorá bola zverejnená počas Pochodu za život vo Washingtone: „Približne 45 miliónov nenarodených detí sa každoročne potratí. To znamená, že každú minútu príde o život 86 detí. Táto tragická realita je výzvou pre nás všetkých, politikov a aktívnych občanov, aby sme sa pripojili k nášmu úsiliu, aby tehotné ženy, ktoré čelia ťažkostiam alebo majú pocit, že nemôžu nájsť pomoc a podporu.”

Škripek kritizuje vytvorenie nového fondu, ktorý môže podporiť nelegálnu migráciu

Štrasburg, 15. 3. 2019 – Tento týždeň sa europoslanci zaoberali návrhom nariadenia o zriadení nového migračného a azylového fondu. Branislav Škripek podrobil ostrej kritike túto iniciatívu, hlavne pre podporu vytvárania ďalších legálnych ciest pre migrantov do EÚ, ako aj pre vytvorenie samotného fondu, ktorý bude stimulovať nelegálnu migráciu.

Fond pre azyl a migráciu má pokračovať v poskytovaní finančnej pomoci na vykonávanie európskeho práva v oblasti azylu a migrácie. Komisia na tento účel navrhuje v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci rozpočet vo výške 10,41 mld. EUR. Ide o 51% navýšenie oproti predošlému rozpočtovému obdobiu. Európska únia by sa podľa správy mala usilovať o využitie fondu, o.i. na  vytváranie legálnych spôsobov migrácie a podporu integrácie utečencov do našich spoločností.   

Branislav Škripek vystúpil v rozprave a povedal: „Migračná kríza spôsobila na európskej pôde politické zemetrasenie. Odkryla rozdielne chápanie zahraničných a vnútrobezpečnostných politík jednotlivých členských štátov. Schválený azylový a migračný fond dokazuje, že EÚ sa vydala na cestu politického pretláčania agendy, bez snahy rozdielne prístupy zladiť.”

Hneď od začiatku prepuknutia migračnej krízy B. Škripek upozorňoval, že nanútené kvóty nie sú dobrým riešením a preto za ne ani nehlasoval v EP. Vo včerajšej reči ďalej zdôraznil: „Slovensko, podobne ako aj ďalšie členské štáty, deklarovali vôľu riešiť migrantskú krízu tam, kde vzniká. Finančné prostriedky z tohto fondu budú pôsobiť presne opačným efektom: teda ako magnet pre nových žiadateľov o azyl.”

Europoslanci majú možnosť priamo vycestovať aj do miest, kde vzniká migračná kríza. B. Škripek absolvoval viacero takých pracovných ciest a osobne bol aj v niekoľkých utečeneckých táboroch, aby sa  zoznámil s tamojšou situáciou. „Z mojich pracovných ciest môžem povedať, že s výnimkou priamych vojnových konfliktov, ľudia chcú zostať vo svojich domovoch a rozvíjať ich. Prezident Macron vo svojom liste Európanom načrtáva pakt s Afrikou: podpora rozvoja, investície, univerzitné partnerstvá. Podobne aj ECPM navrhuje udržateľný ekonomický model, v ktorom sa najviac cenia vzťahy. Naše politické úsilie by malo smerovať práve sem,” nezabudol pripomenúť vo svojej reči.

Na záver však potvrdil, že každá krajina by si mala vyberať migrantov sama, aby sa dokázali dobre integrovať a pomôcť k rozvoju krajiny. Preto Škripek povedal: „Zasahovanie Únie do národných kompetencií členských štátov je slepá ulica.”

Kresťanská únia predstavila kandidátov do eurovolieb

Bratislava, 3. marec 2019

Nová strana Kresťanská únia dnes predstavila svojich kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu. Na čele kandidátky sú europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek. Na treťom mieste kandidátky je  Lýdia Pilková, projektová manažérka z Nitry.  Zo štvrtého miesta kandiduje výkonný riaditeľ Lukáš Ronec, ktorý je zároveň poslancom mestského zastupiteľstva v Trenčíne, nasleduje Peter Broz, ktorý pracuje ako politický poradca v Európskom parlamente.

Na šiestom mieste kandidátky je pastor a prekladateľ Daniel Šobr z Banskej Bystrice. Siedme miesto patrí ekonómke Lucii Baranovej-Maliňákovej z Prešova, ktorá pracuje v nadnárodnom koncerne.  Číslo osem má počítačový expert a poslanec samosprávneho kraja Martin Smrčo z Košíc a číslo deväť má rómsky učiteľ a dobrovoľník v oblasti práce s mládežou Michal Baník z obce Soľ.  Alena Harvanová z Giraltoviec, ktorá pracuje ako mzdová účtovníčka, kandiduje z desiateho miesta. Zoznam kandidátov uzatvára mladý podnikateľ Daniel Lukáč z obce Záborské.

Kresťanská únia predstavila kvalitnú kandidátku. Je na nej zastúpený západ, stred aj východ Slovenska, všetky generácie, muži aj ženy. Tento zoznam potvrdzuje, že projekt Kresťanskej únie dokáže spájať ľudí dobrej vôle na hodnotovom základe – na Slovensku aj v Európe,“ uviedla pri predstavovaní kandidátovAnna Záborská.

Ponúkame kandidátku, ktorú môžu voliť kresťania s presvedčením, že každý kandidát bude hájiť tradičné hodnoty vychádzajúce zo židovsko-kresťanských koreňov. Tvoria ju odborníci, sme z rôznych konfesií a vytvárame takto priestor na spoluprácu, dialóg a vzájomnú úctu. Sme jednoducho hlasom kresťanov,“ zdôraznil Branislav Škripek.

„Mojou prioritou je posilniť v EP a EÚ kresťanské hodnoty a to najmä solidaritu s hendikepovanými a sociálne slabšími skupinami. Rada  by som sa zamerala na riešenie problematiky ľudí, ktorí sú dlhodobo práceneschopní,  pomôcť im v ich zložitej situácii. Pokiaľ je to možné, umožniť im vstúpiť na trh práce, ” dodala  Lýdia Pilková z Nitry, ktorá sa téme pomoci hendikepovaným ľuďom venuje cez 15 rokov.

Záborská a Škripek podporujú Mikloška za prezidenta

Štrasburg, 14. 2. 2019 – Slovenskí europoslanci Anna Záborská a Braňo Škripek vyjadrili podporu Františkovi Mikloškovi ako kandidátovi na úrad prezidenta Slovenskej republiky.

„František Mikloško je kandidát, ktorého pozná celé Slovensko. Každý vie, kto je, aké má postoje a ako by sa správal ako prezident. Jeho občianske postoje aj politická zrelosť sú zárukou, že na čele štátu by stál skutočný štátnik. Nezastrašila ho komunistická polícia, agenti ŠTB, ani Mečiar. Pohyboval sa v najvyššej lige svetovej politiky – po roku 1989 ako predseda SNR patril k tým, ktorí viedli politické rokovania s lídrami slobodného sveta. Politiku chápe ako povolanie, v ktorom záleží na hodnotách a princípoch,“ uviedla Záborská.

Europoslanci zároveň upozornili na riziká predvolebných prieskumov. Podľa nich má priama voľba prezidenta zmysel len vtedy, ak sa ľudia rozhodujú na základe svojho presvedčenia, nie podľa špekulácií založených na nepresných číslach.

„Ak dovolíme, aby našu voľbu určovali prieskumy, o ktorých pozadí vieme veľmi málo, prestávame byť slobodní. Nesmieme sa nechať manipulovať strachom. V roku 1946 všetci očakávali, že komunisti vyhrajú voľby v celom Československu. Na Slovensku však zvíťazila Demokratická strana – práve preto, že ľudia nerezignovali, ale rozhodovali sa slobodne. Aj to je dôvod, prečo sme sa rozhodli podporiť Františka Mikloška verejne,“ zdôraznil Škripek.

 

(foto: https://www.facebook.com/f.miklosko)