Modernizácia slovenského školstva potrebuje zapojenie učiteľov aj rodičov

12. 6. 2018 – V Európskom parlamente sa dnes prerokovala Správa o modernizácii vzdelávania v Európskej únii. Podľa europoslanca za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) a prezidenta ECPM Branislava Škripeka a tieňového ministra školstva za OĽANO Miroslava Sopka, ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej ide opačným smerom, čím ohrozuje budúcnosť našich žiakov a študentov.

Správa o modernizácii vzdelávania hneď v úvode presne opisuje problém slovenského školstva. Ak budeme dnes učiť naše deti tak, ako sa učili včera, okrádame ich o budúcnosť. “Žiaľ, presne takéto nevšímanie si dynamiky zmien vo svete robia, ministri školstva už dlhé roky a na tento hazard o niekoľko rokov doplatia tí najmladší, ktorí nedostanú kvalitné vzdelanie,” upozornil Sopko.

Ministerka Lubyová predložila Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý len sotva zabezpečí moderné vzdelávanie našich detí. Ministerstvo pod vedením SNS nepochopilo, že centrom každej reformy majú byť učitelia. “Správa, ktorú sme prerokovali v Európskom parlamente jasne hovorí, že učitelia musia byť zapojení do reformy nie ako pokusní králici, ale ako spolutvorcovia,” uviedol europoslanec Branislav Škripek, podľa ktorého ministerstvo robí úplný opak a ignoruje požiadavky učiteľov, odmieta s nimi diskutovať o zmenách, čoho dôkazom je to, že návrh reformy  zostával dlho utajený niekde v šuflíku na ministerstve.

“Práve fínsky model vzdelávania, ktorý v poslednej dobe neustále opakuje ministerka Lubyová ako inšpiráciu pre Slovensko, je postavený na kvalitných učiteľoch. Ministerstvo sa však nesnaží obnoviť spoločenský kredit povolania učiteľa, neinvestuje do kvality pedagogických vysokých škôl, ba dokonca úplne vytláča hlas angažovanej verejnosti, ktorá sa snaží prehovoriť do reformy školstva,” upozorňuje Sopko.

V dohľadnej budúcnosti čakajú Slovensko vážne výzvy v podobne robotizácie či hrozby presúvania výroby do lacnejších krajín. Jedinou možnosťou ako udržať svetlú budúcnosť pre Slovensko, je práve investícia do školstva. Podľa Sopka musia byť školy centrom kritického myslenia, práce s informáciami, tréningu riešenia problémov a tímovej práce. “Nezaregistroval som žiaden reálny záujem vykonať nevyhnutné kroky, ktoré prinesú revolúciu v investovaní do vzdelania našich detí, do všetkých zamestnancov školstva, a v neposlednom rade do budovania partnerských vzťahov všetkých aktérov vzdelávania, vrátane rodičov,” povedal tieňový minister školstva Miroslav Sopko.

Podľa Svetovej Banky je však kvalita vzdelávacieho systému hlboko podpriemerná, dokonca najhoršia z okolitých krajín. Štúdia KPMG dokonca konštatuje, že vzdelávanie je vôbec najslabšou stránkou slovenskej ekonomiky. Výsledky PISA testovania ukazujú, že naše deti dosahujú slabšie hodnotenie ako ich rovesníci v okolitých krajinách, počet slabších žiakov sa zväčšuje a produkujeme aj menej excelentných žiakov s najlepšími výsledkami.

Absolútne katastrofálne sú však aj výsledky deviatakov. “Regionálne rozdiely sú nielen o diaľniciach, nezamestnanosti, či nedostatku pracovných príležitostí, ale to znevýhodňovanie začína už na základnej škole, i posledné výsledky testovania deviatakov to jasne ukazujú,” zdôrazňuje Miroslav Sopko.

“Osobne ma veľmi mrzí, že naše deti samé cítia, že jediný spôsob ako získať kvalitné vzdelanie je štúdium v zahraničí. Tak ako sú muži a ženy nútené odchádzať za prácou ďaleko od svojich rodín, tak pravidelne až 30-tisíc mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia, pričom až polovica z nich chce po ukončení štúdia zostať v zahraničí,” dodáva europoslanec Branislav Škripek.

Dnes je zrejmé, že sa do konca roka 2020 nedočkáme reformy, ktorá by posunula školstvo k modernému vzdelávaniu. SNS a vláda sa tak zahráva s budúcnosťou Slovenska.

II. modlitebné raňajky v Jeruzaleme

Jeruzalem, 8. 6. 2018 – Včera sa skončili v poradí už druhé modlitebné raňajky, ktoré sa konali v Jeruzaleme. Účastníci si pripomenuli významné výročie – 70 rokov od vzniku štátu Izrael. Pozvanie prijali poprední politickí zástupcovia zo sedemdesiatich štátov sveta, celkovo prišlo cez 650 hostí. Slovensko reprezentoval europoslanec a predseda ECPM Branislav Škripek.

ECPM (Európske kresťanské politické hnutie) bolo aj zároveň spoluorganizátorom podujatia. Branislav Škripek preto hosťoval obed pre zúčastnených politikov. „Zhodli sme sa na tom, že Izrael má jednoznačné právo na vlastný štát, hlavne po tom, akému zverstvu v Európe museli Židia čeliť počas holokaustu. A rovnako majú právo si vybrať hlavné mesto svojho štátu,” povedal Branislav Škripek. Hlavný program začal však už ráno, a to modlitbami. B. Škripek dostal možnosť vybrať pre modlitebné raňajky konkrétny citát z Biblie. Verš vybral z proroka Izaiáša: „Ustanovil som strážcov na tvojich múroch, Jeruzalem” ( Iz 62,6-7). Po skončení modlitieb sa Škripek vyjadril: „Modlili sme sa za pokoj pre krajinu Izrael. Som presvedčený, že ak nezavládne pokoj na tomto mieste, tak pokoj nemôžeme očakávať ani v ostatných kútoch sveta. To isté povedali aj zástupcovia Južnej Kórei, ktorí sa prišli modliť tiež za pokoj, ktorý potrebujú aj oni medzi svojimi dvoma krajinami. Začiatok mieru na kórejskom polostrove začína tu – v Izraeli.”
II. modlitebných raňajok sa zúčastnil aj samotný prezident Izraela Reuven Rivlin. Súčasťou programu pre politických predstaviteľov bola aj oficiálna návšteva Knessetu – izraelského parlamentu spojená s odbornými prednáškami na aktuálne témy. Stretnutia sa za ČR zúčastnil aj Ján Bartošek, podpredseda KDU-ČSL.

Pretáčanie počítadla kilometrov oberá Európanov o 9,6 miliardy eur

Štrasburg, 28. 5. 2018 – Tento týždeň europoslanci v Štrasburgu rokujú o súčasnom fenoméne v automobilovom segmente. Špekulanti, ktorí pretáčajú počítadlá kilometrov na automobiloch, pôsobia v mnohých krajinách. Avšak bez spoločného postupu všetkých krajín EÚ nebude možné účinne zabrániť ich činnosti.

Branislav Škripek, slovenský europoslanec za OĽaNO povedal: „Odhaduje sa, že až polovica automobilov, ktoré sa predávajú v rámci cezhraničného obchodu má nepravdivý údaj o počte najazdených kilometrov. Na podvody s týmito autami najviac doplácajú ľudia s nižším príjmom a zo sociálne slabšieho prostredia.” Okrem toho environmentálne vlastnosti týchto vozidiel sú horšie, ako sa predpokladá, a tým dochádza aj k nárastu emisií znečisťujúcich látok.

Pozitívnym príkladom je Belgicko a Holandsko. B. Škripek vysvetľuje: „Obe krajiny zriadili databázové systémy, v ktorých sa nachádzajú záznamy o najazdených kilometroch. Údaje pochádzajú z pravidelných kontrol technického stavu, údržby, prehliadok a opráv. Výsledkom bolo, že sa značne znížil počet vozidiel so zmanipulovaným počítadlom kilometrov.”

Odhaduje sa, že na Slovensku  je až 1 milión áut s pretočeným počítadlom. Od 1.3. 2016  v SR platí zákon, ktorý zakazuje predaj automobilov s pretočeným počítadlom podnikateľom a firmám. Ján Marosz kritizuje uvedenú legislatívu, nakoľko nepoctiví predajcovia v autobazároch našli jednoduchý spôsob ako tento zákon v praxi obísť. Fungujú len ako “sprostredkovatelia” predaja a tak sa zákaz na nich nedá uplatniť. Ján Marosz, tieňový minister dopravy za OĽaNO, ďalej uviedol: Na trhu s ojazdenými vozidlami v SR je podvádzanie „stáčaním kilometrov“ veľký problém. Akákoľvek snaha o jeho elimináciu je však vopred odsúdená na neúspech, pokiaľ nedokážeme dostatočne účinne a jednoducho podchytiť aj manipuláciu na vozidlách dovážaných z členských krajín Únie. Z tohto dôvodu veľmi vítame iniciatívu na spoločný postup a jednotné pravidlá EÚ v tejto problematike.”

Problém sa dá vyriešiť na viacerých úrovniach. „V prvom rade výrobcovia áut by mali predávať také automobily s počítadlom kilometrov, do ktorého sa nebude dať zasiahnuť. Riešením môže byť aj spoločná databáza všetkých automobilov v EÚ, kde sa bude evidovať počet reálne najazdených kilometrov. Avšak táto databáza musí spĺňať všetky štandardy na osobnú ochranu údajov, aby sa nemohla zneužiť,” dodáva na záver Branislav Škripek.

V Bratislave európski kresťanskí politici hľadali možnosti ďalšej spolupráce

Bratislava, 11. 5. 2018 – Dnes sa konalo 16. Generálne zhromaždenie politickej strany ECPM – Európske kresťanské politické hnutie, ktorej predsedom je Slovák Branislav Škripek. Ide o prvého slovenského predsedu v histórii tejto strany. Cieľom dnešného stretnutia strany bolo zaoberať sa ďalším smerovaním ECPM a tiež tým, ako nájsť konzervatívnych kandidátov do najbližších volieb do EP v členských štátoch.

 

Branislav Škripek sa stal členom ECPM v roku 2012 aj preto, lebo sa vedel stotožniť s víziou strany. „ECPM je Európske kresťanské politické hnutie.  Záleží  nám na rokmi overených  európskych hodnotách, ktoré vychádzajú zo žido-kresťanskej tradície. Chceme a robíme všetko preto, aby sa Európa prinavrátila ku svojim koreňom,” povedal predseda ECPM Branislav Škripek.

Generálneho zhromaždenia sa zúčastnili delegáti z desiatich krajín, ktorí sa zaoberali viacerými uzneseniami. Slovensko zastupoval poslanec NR SR Martin Fecko. Branislav Škripek otvoril stretnutie a povedal: „Ako nutnosť pre uskutočnenie našej vízie považujem budovanie vzťahov s konzervatívnymi politikmi naprieč európskymi krajinami. Rád by som v najbližších mesiacoch uskutočnil viacero pracovných ciest po Európe a stretol sa s politikmi, s ktorými zdieľame rovnaké hodnoty. Pre budúcnosť je dôležité nielen vedieť o sebe, ale naučiť sa spolupracovať. A vytvoriť v členských krajinách EÚ kandidátky do EP, na ktorých budú konzervatívni politici. Potrebujeme dostať do EP viac kresťanov.”

Uznesenie „O odkazovaní na Boha a na židovsko-kresťanské dedičstvo Európy v Lisabonskej zmluve“ predstavila Nemka Karin Heepen. Gabriela Urbanová zo Slovenska, členka predsedníctva ECPYouth, odprezentovala Uznesenie o „Obchode s ľuďmi“.  Trojicu dokumentov uzatvoril zástupca holandskej politickej strany Christen Unie s Uznesením o “Klimatických zmenách”.

Po tomto bode nasledovalo rokovanie o vízii ECPM a EÚ. Do diskusie sa zapojili viacerí účastníci a nastala všeobecná zhoda v tom, že pokiaľ chce mať EÚ budúcnosť, musí sa vrátiť nielen k hodnotám, ale začať stavať na vzťahoch medzi krajinami EÚ.

Program vyvrcholil Správou z Európskeho parlamentu a z Rady Európy, ktorú delegátom predstavil riaditeľ Európskych záležitostí ECPM, Leo van Doesburg.

Víkend plný hodnôt s ECPM 11.-12. 5. 2018

Drahí priatelia,
v máji 2017 som sa stal predsedom Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM). V Európskom parlamente máme 5 europoslancov a v národných parlamentoch 55 poslancov. Našou misiou je prinášať hodnoty evanjelia Ježiša Krista do európskej politiky a spoločnosti. Našou túžbou je rásť a byť relevantným hlasom v európskom diskurze.
Srdečne vás pozývam stráviť víkend s nami v Bratislave! Prosím, zaregistrujte sa do pondelka 7. 5. 2018. Po kliknutí na tlačidlo REGISTRÁCIA si môžete vybrať podujatia, o ktoré máte záujem.

Generálne zhromaždenie ECPM
11. mája 2018 (piatok) od 14.00 hod.
Bratislava, Hotel Crown Plaza
Koná sa 2x do roka, je to demokratický aparát, ktorý rozhoduje o smerovaní celého hnutia.
Je to ukážka demokratickej participácie na vedení hnutia. Dozviete sa, kam smerujeme, aké politiky sledujeme, ako hospodárime a podáme vám správy z našej činnosti. Vstup je voľný, prosíme zaregistrujte sa. Všetci ste vítaní!

Modlitebné raňajky CITY BREAKFAST
12. mája 2018 (sobota) od 8.00 do 9.30 hod.
Bratislava, Hotel Crown Plaza
Témou modlitebných raňajok je „Cirkev v pohybe“. V tomto predturíčnom čase sa zameriame sa citát „Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch…“ (Mt 28, 19). Príďte sa spolu s hosťami z ECPM z celej Európy a s bratislavskými pastormi, duchovnými vedúcimi a aktivistami modliť za Bratislavu a za našu krajinu!
Príspevok na raňajky je 5 eur s úhradou na mieste.

Programová konferencia a obed s poslancami NR SR
12. mája 2018 (sobota) – konferencia od 9.30 do 11.30 hod., obed od 12.00 do 14.00 hod.
Bratislava, Hotel Crown Plaza

Zabudli sme na rodiny?
Anna Verešová, poslankyňa NR SR, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Ako korupcia ruinuje post-komunistickú spoločnosť a čo s tým urobiť
Veronika Remišová, poslankyňa NR SR, predsedníčka klubu OĽANO

Slovenskí pracovníci v zahraničí, zahraniční pracovníci na Slovensku
Eduard Heger, poslanec NR SR, podpredseda klubu OĽANO

Záverečný obed je priestorom pre spoločenstvo a rozhovory. Príspevok na programovú konferenciu a obed je 10 eur s úhradou na mieste. Prosíme zaregistrujte sa.

 

ECPM je politická platforma vo frakcii ECR, ktorá má vo svojich radoch už 5 členov Európskeho parlamentu. Ide o kresťanskú európsku politickú stranu, ktorá bola založená v roku 2002. Poslanie Európskej únie vidí ECPM v nasledovných bodoch:

  • EÚ má zachovávať ľudskú dôstojnosť ako základ pre politické rozhodovanie.
  • Potrebné je uprednostňovať rodinu ako základnú bunku spoločnosti a ekonomiky.
  • Rozvíjať udržateľnosť podnikania ako aj inovácií.
  • Ochraňovať slobodu viery, vyjadrenia a svedomia.
  • Zastaviť obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie.
Viac o nás sa dozviete na www.ecpm.info.

Škripek: Povolanie žurnalistov je hľadať a uverejňovať pravdu

Brusel, 3. 5. 2018 – Európsky parlament sa počas zasadnutia v Bruseli zaoberal aj slobodou médií. Europoslanci dôrazne odsúdili vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A rovnako schválili to, že stáž pre začínajúcich novinárov v EP bude niesť meno Jána Kuciaka.

Branislav Škripek plne podporoval oba návrhy, ktoré sa týkali Jána Kuciaka a zdôraznil: „Sloboda médií úzko súvisí s odvahou hovoriť a písať pravdu. Posvätné povolanie žurnalistov je hľadať a uverejňovať pravdu.  Pozerať sa na prsty zlodejom, zločincom  či skorumpovaným politikom a  odhaľovať ich zločiny v žiari mediálnych reflektorov.” Nástupom sociálnych sietí, internetu a dostupnosti informácií, médiá  získali silný vplyv. „Preto je dôležité, aby vlastníci médií, vedúci vydaní aj šéfredaktori, vytvárali priestor na nezávislú žurnalistiku. Ale často vlastníci médií ako i inzerenti majú svoje vlastné záujmy, ktoré málokedy súvisia s odhaľovaním pravdy. Novinári sú preto vystavovaní tlaku “prispôsobovať” pravdu zadaným požiadavkám alebo odísť,” zdôrazňuje Branislav Škripek s poukazovaním na dnešnú situáciu v RTVS, kde nastal odchod viacerých kvalitných novinárov a novinárok. Ďalším problémom, ktorý Škripek vidí je to, že ak niektoré médiá informujú účelovo, vytvárajú priestor pre vznik rôznych konšpiračných teórií.

Tzv. “nezávislé mechanizmy monitorovania médií” nepomôžu slobode a nezávislosti

„Musíme klásť dôraz na výchovu a formáciu novinárov, ktorí budú mať odvahu postaviť sa za pravdu. Avšak rôzne tzv. “nezávislé mechanizmy monitorovania” nám nepomôžu, ak v našej spoločnosti nebudú čestní a zodpovední žurnalisti a vzdelaní obyvatelia.  Demokracia a Európa zúfalo potrebuje takýchto ľudí,” dodáva Branislav Škripek. Nestotožňuje sa so zavádzaním kontrolných mechanizmov v médiách, lebo to považuje za ohrozovanie slobody a nezávislosti v médiách. Preto B. Škripek si v hlasovaní o celej správe vybral možnosť: zdržať sa, s podporením pozmeňujúcich návrhov o Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej.

Európsky ochranný príkaz nezabráni páchaniu násilia

Bratislava, 27. 4. 2018 – Počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu sa poslanci Európskeho parlamentu zaoberali opäť témou násilia. Tento krát sa zaoberali Uznesením o vykonávaní smernice o európskom ochrannom príkaze. Tieňovým spravodajcom bol Branislav Škripek.

Európsky ochranný príkaz (EOP) vznikol v roku 2010 z iniciatívy skupiny dvanástich štátov pod vedením Španielska.  Smernica nadobudla účinnosť 11. januára 2011 a členské štáty EÚ museli zakomponovať ustanovenia smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 11. januára 2015. Podstatou smernice je to, že ochranné príkazy vydané v jednom členskom štáte sa musia uznávať a vykonávať aj v inom členskom štáte. A preto osobám, ktoré sú obeťami násilia a získali ochranný príkaz, by mala byť poskytnutá rovnaká ochrana pred páchateľom násilia vo všetkých členských krajinách. Avšak uplatňovanie v praxi značne pokrivkáva a kritizuje to aj Branislav Škripek, ktorý po rozprave povedal: „podľa dostupných údajov zo septembra 2017, bolo zistených iba 7 európskych ochranných príkazov. Otázkou zostáva, či osoby, ktoré potrebujú byť chránené vôbec vedia o EOP a či tento príkaz dokáže v praxi násilie skutočne eliminovať.”

Slovenský europoslanec dlhodobo poukazuje na to, že ak sa chce odstrániť násilie,  treba sa v prvom rade zamerať na skutočné príčiny jeho vzniku. „Predstavte si, že by sme vedeli vydať zákon, ktorý účinne začne brániť násiliu, to znamená, že ľudia skutočne prestanú násilie páchať. Bol by to úžasný zákon, ktorý by sme vydali a násilie by prestalo,” týmito slovami začal svoju reč B. Škripek na pôde parlamentu.  Ale žiadny zákon nedisponuje takouto mocou, cesta odstraňovania páchaného násilia je aj v zmene zmýšľania v spoločnosti. Ďalej povedal: „relevantné štatistiky ukazujú, že skutočnými príčinami páchaného  násilia sú drogy, alkohol, hazardné hry a zlý spôsob riešenia partnerských vzťahov.” Preto je potrebné zamerať sa na vyriešenie komplexných problémov v rodine a nie len na čiastkové riešenia, ktoré neprinesú požadovaný efekt.

……………………………….

Videá súvisiace s témou:

Denne zomrie kvôli viere osem kresťanov. Číslo však stále stúpa

23. 4. 2018 – V kinosále Národnej rady SR sa dnes o 16:30 uskutoční podujatie s názvom 8 prázdnych stoličiek, na ktorom bude prezentovaná Správa o prenasledovaní kresťanov vo svete. Organizátormi podujatia sú poslankyňa za OĽANO a predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová a poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek. Správu prednesú predstavitelia známej organizácie Open Doors Michel Varton a Guillaume Guennec.

„Podľa dostupných informácií, každý deň zomrie vo svete osem kresťanov pre svoje náboženské presvedčenie. Aj dnes si osem ľudí už nesadne k stolu v kruhu svojej rodiny,“ uviedla poslankyňa Anna Verešová s tým, že Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 uznáva slobodu náboženského vyznania ako jedno zo základných ľudských práv. „V súčasnosti asi 250 miliónov ľudí na svete nemôže praktizovať svoju vieru. Základné právo na náboženskú slobodu nie je zaručené vo viac ako 50 krajinách sveta. Ešte nedávno, pred necelými troma desaťročiami, medzi tieto krajiny patrila aj Československá republika. S útlakom pre náboženské presvedčenie máme aj v našej spoločnosti bolestnú skúsenosť,“ vyjadrila sa Verešová, podľa ktorej sú mnohí kresťania aj dnes prenasledovaní, diskriminovaní alebo utláčaní. „Aj preto som rada, že o tejto téme budeme dnes hovoriť na pôde Národnej rady,“ dodala Anna Verešová.

„Osem zavraždených kresťanov sa môže javiť pre nás len ako štatistické číslo. Ako skutočnosť, ktorá je pre nás vzdialená,“ uviedol poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO Branislav Škripek a pokračoval: „Áno, kresťania v bývalej Československej socialistickej republike trpeli a boli prenasledovaní. Vtedy mnohí z nich skončili vo väzení, nedostali sa na vysoké školy, nemohli cestovať a niektorí aj umreli pre svoju vieru. Škoda, že tak rýchlo zabúdame na našich hrdinov!“

Škripek zároveň upozornil, že dnes, hlavne v západnej Európe, čelíme  inému typu prenasledovania. „Je skoro odvahou povedať svoj vlastný názor, založený napríklad na biblickom presvedčení, ktorý je v protiklade s väčšinovým názorom. Aj preto, keď sa v Európskom parlamente zastávam tradičných hodnôt a prirodzenej rodiny som označovaný za extrémistu,“ vyjadril sa B. Škripek a uviedol, že predstavitelia organizácie Open Doors monitorujú prípady usmrtených kresťanov pre svoju vieru. „Ide o oficiálne štatistické čísla, skutočnosť však môže byť ešte desivejšia. Treba povedať, že každým rokom tieto čísla stúpajú. Je našou povinnosťou dnes nemlčať a hovoriť o tom, čomu čelia naši bratia a sestry vo viere vo svete. Vážia si pravdu a svoje presvedčenie, ktoré nemôžu zaprieť tak, že preň obetujú aj vlastný život,“ uzavrel Branislav Škripek.

„Prenasledovanie kresťanov je globálny problém, ktorý sa deje na celom svete. Podľa štúdií Open Doors k nemu dochádza až v 58 krajinách sveta,“ uviedol predstaviteľ organizácie Open Doors Michel Varton, podľa ktorého je v súčasnosti prenasledovaných približne 250 miliónov kresťanov. „V 21. storočí každý dvanásty človek čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere. Open Doors už 25 rokov sleduje túto situáciu. Za posledných päť rokov vidíme, že prenasledovanie kresťanov rastie,“ pokračoval Varton.

Ako ďalej uviedol Varton, krajinou číslo jeden v prenasledovaní kresťanov je Severná Kórea. „Za posledných sedemnásť rokov sa Severná Kórea stala najhorším miestom pre život kresťanov. V momente, keď niekto príde na to, že veríte v Boha, môžete byť poslaný do tábora smrti. Takisto aj celá Vaša rodina,“ upozornil Michel Varton s tým, že napriek tejto skutočnosti eviduje Open Doors v Severnej Kórey až 300-tisíc kresťanov. „Je dôležité, aby sme na takéto veci poukazovali a hovorili o nich,“ uzavrel Varton.

Konferencia Budúcnosť demokracie v Sýrii

10. apríla 2018 sa v Bruseli na pôde Európskeho parlamentu konala konferencia s názvom Budúcnosť demokracie v Sýrii. Organizátorom bol think-tank SALLUX, ktorý spolupracuje s politickou stranou – ECPM (Európske kresťanské politické hnutie). Predsedom ECPM a aj hostiteľom konferencie je Branislav Škripek.

V severnej časti Sýrie vznikla demokratická federácia (DFNS), ktorá dokázala poraziť ISIS a vytvorila základ na znovuvybudovanie tejto oblasti.  „V roku 2015 som bol osobne v Sýrii, kde som sa stretol s mnohými predstaviteľmi tejto federácie. Je založená na princípoch rovnosti medzi mužmi a ženami, etickej a náboženskej tolerancie, ochrany životného prostredia  a sebaobrany. V súčastnosti žije v regióne 4,5 mil. obyvateľov a zvyšuje sa ich počet príchodom utečencov z ďalších oblastí,” povedal Branislav Škripek.  Územie DFNS dnes tvorí 30 % Sýrie, čo je približne veľkosť Belgicka.

Na konferencii vystúpili čelní predstavitelia federácie zo Sýrie ako aj ďalší hostia.  Hovorili prevažne o tom, ako zmeniť myslenie ľudí a ako poraziť “mentalitu ISIS”. Ďalej sa dotkli otázok bezpečného návratu utečencov do Sýrie, aby tak  prispeli k obnove federácie. Hlavným rečníkom bol Sanharib Barsom, spolupredseda DFNS a zakladateľ demokratickej samosprávy kantónu Rojava v severnej Sýrii. „Sýria nepotrebuje vojnu ani ďalšie vojenské útoky, ale Sýria potrebuje politickú solidaritu a riešenia. To samozrejme neznamená, že by sýrsky režim nemal niesť zodpovednosť za svoje konanie a porušovanie základných ľudských práv. Podľa môjho názoru je na medzinárodnom spoločenstve, aby rozhodlo o opatreniach, ktoré by sa mali prijať.  Avšak sýrsky ľud má právo na spravodlivosť,” vyjadril sa Sangarib Barsom po konferencii Budúcnosť demokracie v Sýrii, ktorej sa zúčastnilo cez stovku účastníkov.

Na záver konferencie bolo prijaté Konečné stanovisko o budúcnosti demokracie v sýrskej federácii (Final Statement on the Future of Democracy in Syria Conference). Hlavné body dokumentu:

  • aby zástupcovia DFNS boli prizvaní na mierové rokovania do Ženevy,
  • aby bola poskytnutá urýchlene humanitárna pomoc pre obyvateľov Sýrie,
  • aby bola odsúdená turecká agresia voči Sýrii,
  • a tiež vyzýva  na medzinárodnú podporu demokratickej federácie.

„Budem žiadať mojich kolegov v EP, aby sme  toto vyhlásenie spoločne dali Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Federice Mohgeriniovej, delegácii EP v Parlamentnom zhromaždení NATO a ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie,” na záver dodal Branislav Škripek.

……………………………..

O konferencii vyšla aj agentúrna správa TASR. Viac na: http://www.teraz.sk/najnovsie/skripek-krestania-arabi-a-kurdi-zo-syrie/318739-clanok.html

Prečítajte si aj rozhovor Jozefa Majchráka z denníka Postoj s analytikom Guneyom Yildisom o tom, ako zmenila situáciu turecká agresia na severe Sýrie. Čítajte na: https://www.postoj.sk/32305/turecko-potrebuje-v-syrii-suhlas-ruska

Branislav Škripek pripomenul šéfke diplomacie EÚ Federice Mogheriniovej konferenciu „Budúcnosť demokracie v Sýrii“ a vyzval ju, aby na druhú medzinárodnú konferenciu o Sýrii v Bruseli (24.-25. 4. 2018) pozvala aj zástupcov Demokratickej samosprávy. Čítajte viac na: http://www.teraz.sk/zahranicie/slovenski-europoslanci-reaguju-na-mogh/320045-clanok.html

EP spravil ďalší krok k lepšiemu vyberaniu mýta od zahraničných vodičov

Brusel, 28. 3. 2018 – Včera výbor EP LIBE hlasoval o dokumente s názvom Interoperabilita elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčenie cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii. Branislav Škripek pôsobil ako spravodajca výboru požiadaného o stanovisko.  Výbor včera hlasovaním posunul  túto tému do pléna EP, kde sa ňou budú zaoberať všetci europoslanci.

Branislav Škripek sa vo svojej práci spravodajcu zameral hlavne na ochranu osobných údajov: „Potrebovali sme v maximálnej miere zabrániť tomu, aby  údaje vodičov boli zneužité či poskytnuté tretím stranám. Osobné údaje tak budú môcť byť používané iba v súlade so všetkými platnými predpismi a používané len na účely vyšetrovania nezaplateného mýta. Po určenej dobe údaje budú  nakoniec zmazané, tak v systéme nezostanú navždy. Som veľmi rád, že sme sa na tom vo výbore LIBE s mojimi kolegami zhodli.” Dokument bol v LIBE schválený pomerom hlasov – za: 48, proti:2, zdržali:4; ďalej sa ním budú zaoberať všetci europoslanci na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. „Chceme dosiahnuť  v blízkej budúcnosti aj to, aby vodiči kamiónov mali len jedno zariadenie fungujúce pre potreby všetkých členských štátov únie, ktoré elektronický mýtny systém používajú. Samozrejme, so zachovaním subsidiarity, to znamená, aby si každý členský štát  sám určil výšku poplatkov za používanie diaľníc, tak ako je tomu teraz,” povedal Branislav Škripek po hlasovaní. Je presvedčený, že europoslanci schvália tento návrh a vodiči budú používať len jedno zariadenie.

So situáciou na Slovensku ohľadne výberu diaľničných poplatkov nepanuje spokojnosť. „Vláda síce prijala elektronický mýtny systém, ale bez toho, aby sa zabezpečilo vyberanie poplatkov od zahraničných vodičov, ktorí nezaplatia a diaľnice využívajú zadarmo. Preto je dobrou správou, že sme vo výbore prijali tento dokument. Je to ďalší krok k tomu, aby podobným praktikám bol učinený koniec nielen u nás, ale aj v ďalších krajinách EÚ.  Ak teda prejde táto direktíva hlasovaním EP a čo najskôr bude implementovaná členskými štátmi, zjednoduší sa výber diaľničných poplatkov, používanie prístrojov v kamiónoch, výmena a ochrana osobných údajov a tým aj vymáhanie pokút od priestupníkov zo zahraničia,  zdôraznil na záver Branislav Škripek.