Progres v kontrole identity migrantov

Bezpečnosť na Slovensku a v Európe pokladám za jednu z dôležitých priorít. Som za dôkladnú ochranu vonkajších hraníc EÚ. Mal som možnosť presvedčiť sa priamo na mieste, že systém identifikovania- snímania odtlačkov prichádzajúcich žiadateľov o azyl a migrantov  sa od začiatku migračnej krízy zefektívnil. Aspoň toto je dobrá správa v celej problematike riešenia migračnej a utečeneckej vlny v Stredomorí.

Vyhlásenie ECR o budúcnosti Európskej únie

Vízia reformovanej Európskej únie ECR

Šesťdesiate výročie podpísania Rímskych zmlúv by malo podnietiť zamyslenie sa nad súčasným smerovaním Európy a fundamentálne preskúmanie fungovania Európskej Únie.

Počas prvých desaťročí svojej existencie Európske spoločenstvá, ktoré sa neskôr rozvinuli do Európskej únie, priniesli neoceniteľný vklad. Narastajúci zmysel pre solidaritu znamenal, že stáročia súperenia a nepriateľstva, ktoré až príliš často viedli k ozbrojeným konfliktom, boli prekonané a mohla byť zriadená nová Európa – chránená alianciou NATO, ktorá v sebe kombinuje silu Spojených Štátov a Kanady s mocou národov Európy. Došlo k posilneniu ekonomickej prosperity vďaka odstráneniu obchodných bariér a vytvoreniu najväčšieho jednotného trhu na svete. Skončilo sa rozdelenie na východnú a západnú Európu. Spolupráca v ekonomickom rozvoji a podpore demokracie zohrali svoju úlohu v budovaní bezprecedentnej slobody a stability na území európskeho kontinentu.

Avšak čo sa týka úrovne spolupráce, Európska únia prekročila istú hranicu. Stala sa centralizovanou, prehnane ambicióznou a príliš vzdialenou od obyčajných obyvateľov. Snaha o “ešte jednotnejšiu Úniu” už naďalej nie je vyjadrením nádeje pre európskych občanov so snahou o bližšiu spoluprácu. Stala sa dogmou ospravedlňujúcou budovanie centralizovaného štátu s čoraz menším rešpektom voči právam svojich členských štátov a preto by táto dogma mala byť zavrhnutá. Európska Únia už neraz zlyhala pri riešení závažných ekonomických, bezpečnostných, migračných a sociálnych kríz súčastnosti. Kríza eurozóny prehĺbila rozdelenie Európy a jej ekonomické oslabenie a taktiež konkurencie-schopnosť Európy začala na globálnom trhu klesať. Nedávne voľby a referendá ukázali, že podľa verejnej mienky naprieč členskými štátmi narastá skepticizmus ohľadom hodnoty Únie, jej cieľov a schopnosti ich dosiahnuť. Vyvrcholilo to bezprecedentným krokom zo strany jedného členského štátu – vystúpením z Európskej Únie. Budúcnosť Európskej Únie z dlhodobej perspektívy ešte nikdy nebola taká neistá ako teraz.

Preto sa Európska Únia musí zmeniť; status quo už nie je riešením. Niektorí argumentujú, že riešením by bolo “viac Európy”, iní vidia ako riešenie “žiadna Európa”. Ale ECR verí, že ani federalistický fundamentalisti, ani anti-európsky abolicionisti neponúkajú skutočné riešenie problému, pred ktorým Európa dnes stojí.

ECR naopak ponúka odvážnu alternatívnu víziu reformovanej Európskej Únie, ako spoločenstva národov spolupracujúcich v rámci konfederačných inštitúcií v oblastiach spoločných záujmov, ktoré môžu vďaka vzájomnej spolupráci priniesť najväčší úžitok. Nové inštitucionálne zriadenie by preto malo adresovať svoje pochopenie, že demokratická legitímnosť Únie pochádza najmä od jej členských štátov a že koncepty subsidiarity, proporcionality a udeľovania kompetencií musia byť plne rešpektované.

Len takáto eurorealistická agenda ponúknutá ECR, dokáže priniesť pozitívne výsledky a naplní očakávania Európanov od Európskej Únie. Takej Únie, ktorá robí menej, ale robí to lepšie.

 

ŠESŤ CIEĽOV ECR PRE REFORMU

Aby sme sa vyhli nebezpečenstvám príliš centralizovanej Európy alebo absolútne rozdelenej Európy, ECR opätovne volá po zásadnej reforme Európskej Únie v súlade s ambíciami, ktoré boli formulované v jej ustanovujúcej pražskej deklarácií, ktorej by mala naďalej ostať verná.

Proces reformy by mal dosiahnuť šesť nižšie uvedených cieľov, ktoré Európskej Únii umožnia prinavrátiť spojenie s ľuďmi z členských štátov a znovu si zaslúžiť ich dôveru a rešpekt:

  1. Európska Únia musí rešpektovať svoje členské štáty: demokratickými “piliermi” Európskej Únie sú jej členské štáty a preto má intergovernmentalizmus väčšie demokratické opodstatnenie ako “komunitný prístup”. Národné inštitúcie a predstavitelia členských štátov v Európskej rade a rade ministrov by mali stanoviť politickú agendu pre Európsku Úniu. Pomýlený a nebezpečný model centralizovaného a federálneho európskeho štátu by mal byť odmietnutý v prospech voľnejšej, konfederačnej asociácie národných štátov. Napríklad, pri snahe zlepšiť obranu a súdržnosť členských štátov, EÚ potrebuje preukázať oveľa väčšiu citlivosť pri šíriacich sa obavách z nekontrolovanej migrácie.
  1. Európska Únia by sa mala sústrediť na oblasti, ktorým dokáže pridať hodnotu: Európska Únia by mala jednať iba v prípadoch keď konanie samotných členských štátov alebo iných organizácií je zjavne ne-efektívne a neúčinné. Konanie Európy by malo byť vedené pragmaticky a nie s odvolávaním sa na ideologické záväzky spoločnej integrácie. Skrytú agendu európskeho superštátu musíme kategoricky zanechať.
  1. Európska Únia by mala byť flexibilnejšia: prístup “jedna veľkosť pre všetkých” vo všetkých oblastiach politiky vytvára byrokratickú a príliš centralizovanú Európu. Tento prístup je potrebné zanechať.
  1. Európska Únia by sa mala demokraticky zodpovedať občanom: inštitúcie Európskej Únie sa stávajú príliš vzdialenými od ľudí a príliš blízkymi jedna k druhej.
  1. Európska Únia by mala dosahovať viac za svoje finančné prostriedky: Rozpočet EÚ by mal byť efektívnejší, s prísnejšími kontrolami rozpočtu a efektívnejším zaobchádzaním s prostriedkami. Rozpočet Európskej Únie potrebuje byť demokraticky zodpovednejší. Členské štáty majú bližšie k občanom a preto by mali mať väčšiu kontrolu nad výdavkami EÚ na programy a vedenie politík v tých oblastiach, ktoré nie sú klasifikované ako “hlavné kompetencie”.
  1. Európska Únia by sa mala viac orientovať “smerovať von“: mala by prijímať a aktívne podporovať blízku ekonomickú a strategickú spoluprácu s partnermi a spojencami, hlavne s blízkymi susediacimi krajinami.

 

AKO USTANOVIŤ NOVÝ SMER PRE EURÓPSKU ÚNIU:

Európska Únia potrebuje “Luxemburský kompromis” 21. storočia a v konečnom dôsledku aj úpravu dohody

Daná agenda reformy potrebuje byť vedená vládami členských štátov, ktoré sa chopia príležitosti riešiť problémy, ktoré sa šíria naprieč Úniou. Členské štáty by pre naplnenie navrhovaných šiestich cieľov mali vypracovať komplexný balík reforiem.

Samotné európske dohody budú musieť byť v správnom čase prehodnotené a modernizované. Model “čoraz jednotnejšej Únie”, ktorého následkom je čoraz väčšia centralizácia, bude musieť byť formálne zrušený.

Úprava dohôd zaberie nejaký čas, no napriek tomu je tento krok nevyhnutné spraviť. Je potrebné aby členské štáty okamžite a jasne upevnili svoju kontrolu a vedenie. Keď si členské štáty neboli isté ohľadom narábania s národnými právami, bol v 60-tych rokoch vypracovaný “Luxemburský kompromis“ aby zabezpečil, že žiadny členský štát nebude pociťovať, že jeho národné záujmy sú nahradené nadnárodnými. Pre zabezpečenie čo najrýchlejšieho pristúpenia k reforme, ako odpovede voči naliehavým výzvam, ktorým dnes čelíme, je potrebné daný komplexný balík reforiem prijať ako formálnu a záväznú Deklaráciu, ktorá dá jasne najavo, že Rada ministrov a Európska rada budú jednať len a jedine v prípade, ak budú dodržané princípy Deklarácie.

 

REALIZÁCIA REFORMNEJ AGENDY ECR:

Európska Únia musí rešpektovať členské štáty:

  • Rola národného a regionálneho parlamentu sa musí posilniť. V prípade, že viac ako polovica národných parlamentov v Únií uplatňuje “červenú kartu”, legislatívny návrh by mal byť zamietnutý bez akýchkoľvek otázok. Národným parlamentom by malo byť umožnené spoločne navrhovať a podávať námietky voči politike Únie. Európska komisia by nemala byť vnímaná ako budúca “vláda” pre Európu. Mala by sa sústrediť na vykonávanie povinností v oblastiach exekutívnej administratívy a výkonu občianskych služieb a na realizáciu rozhodnutí prijatých politickými autoritami.
  • Pri uplatňovaní svojho práva legislatívnej iniciatívy v oblastiach zdieľaných kompetencií, by Komisia mala konať len na základe dôkladného vyhodnotenia vplyvu možných návrhov a mala by vydávať viac “bielych knižiek” na podnietenie väčšieho počtu diskusií a konzultácií ešte pred formálnym podaním návrhu. Mala by sa usilovať o predbežný formálny súhlas členských štátov v predstihu, ešte pred využitím legislatívnej iniciatívy.
  • Volebný systém v rámci Európskych inštitúcií potrebuje byť vyvážený, aby nikto nebol príliš silný a príliš mocný.
  • Prezident Európskej komisie by mal byť navrhovaný a vymenovaný Radou.
  • Malo by byť uznané právo členských štátov na uplatňovanie kontroly toho kto môže vstúpiť alebo opustiť územie ich krajiny.
  • Európsky súdny dvor by mal prijať minimalistickú interpretáciu svojej role, teda úzko sa sústrediť na právny výklad zákonov a nie na politický aktivizmus. Mal by sa najmä zamerať na problémy vznikajúce v oblastiach jeho hlavných/kľúčových kompetencií. V oblasti zdieľaných kompetencií, by mala byť jeho rola obmedzená na problémy konkrétne vyznačené v programe.
  • Nápad “Finančného tajomníka” eurozóny s poslaním “harmonizácie” daňových politík by mal byť prehodnotený, keďže by to v praxi znamenal uväznenie členských štátov vo “finančnej klietke”.  Na druhej strane, zatiaľ čo súhlasíme s niektorými základnými pravidlami, aby sa zamedzilo agresívnemu vyhýbaniu sa daniam, Európa potrebuje spravodlivú finančnú konkurenciu medzi členskými štátmi a regiónmi.

Európska Únia sa potrebuje zamerať na oblasti ktorým dokáže pridať hodnotu:

  • Musí byť znovu upevnený princíp udeľovania kompetencií. Prehodnotenie kompetencií EÚ by malo viesť ku vytvoreniu “zoznamu” kompetencií, ktorý jasnejšie definuje kedy môže Únia konať a tým pádom aj v ktorých prípadoch konať nesmie. Členské štáty by mali mať možnosť zvrátiť udeľovanie kompetencií.  
  • Hlavné kompetencie by mali zahŕňať obchod, jednotný trh, konkurenčnú politiku a niektoré aspekty enviromentálnej, energetickej, dopravnej, regionálnej, poľnohospodárskej a ryboloveckej politík.
  • Mal by byť spravený jasný rozdiel medzi oblasťami exkluzívnych kompetencií Európskej Únie a zdieľaných kompetencií v prípade ktorých by mala byť rola Únie obmedzená na podporu práce svojich členských štátov.

Európska Únia by mala byť flexibilnejšia:

  • Predošlé záväzky by mali byť prehodnotené vo svetle nových okolností. Občania potrebujú mať možnosť riešiť problémy v súlade s potrebami vychádzajúcimi zo stále meniacich sa podmienok. Členské štáty by preto mali disponovať právom ako dávať, tak aj vziať späť zodpovednosť za programy, ktoré nie sú vyslovene uznané ako hlavné kompetencie vyžadované Zmluvami.
  • EÚ by mala dovoliť flexibilnejšiu spoluprácu medzi rozličnými skupinami členských štátov v rámci Únie v súlade s ich potrebami a to v tých oblastiach ktoré nie sú klasifikované ako hlavné kompetencie, pod podmienkou, že takáto spolupráca by neškodila iným členským štátom.
  • Pokiaľ členský štát už nedokáže spĺňať ekonomické a politické záväzky stanovené spoločnou politikou, vzniká vážne riziko narušenia právneho poriadku, pokiaľ nie sú stanovené jasné pravidlá, umožňujúce členským štátom odstúpiť od spoločnej politiky. Takéto pravidlo platí, napríklad, v prípade jednotnej meny. Mal by byť navrhnutý mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že súčasní členovia môžu odstúpiť v súlade s príslušným poriadkom pre ich samotné dobro a tiež pre dobro ostatných členov eurozóny. Malo by byť explicitne uznané, že Európska Únia je multi-menová únia. Predošlé záväzky pridania sa ku jednotnej mene by mali byť pozmenené aby sa členstvo stalo dobrovoľným.

Európska Únia by mala byť viac demokraticky zodpovedná:

  • Komisia by sa mala zodpovedať Rade a Parlamentu v rámci postupov, ktoré by účinne podnecovali diskusiu medzi poslancami európskeho parlamentu a Komisiou.
  • Európsky parlament by sa mal viac zamerať na dohľad nad Komisiou
  • Predstavitelia národných a regionálnych parlamentov by mali zohrávať väčšiu rolu pri tvorení európskej politky a mali by mať možnosť spoločne navrhovať alebo vznášať námietky voči politikám Únie.
  • Už nikdy viac by nemali prezidenti predpokladane nezávislých inštitúcií predpripravovať dôležité spoločné iniciatívy a už nikdy viac by nemalo byť medzi-inštitucionálnym koalíciám dovolené uzatvárať kartely, ktoré dusia rozpravy, obmedzujú demokratický výber a redukujú mieru spoľahlivosti.

Európska Únia by mala dosahovať viac za svoje finančné prostriedky:

  • Rozpočet EÚ by mal byť lepšie využívaný. Všetky programy, vrátane tých, ktoré sú realizované v tretích krajinách, by mali byť lepšie monitorované a mali by podliehať prísnejším finančným kontrolám. Dohodnuté stropy MFF by mali byť dodržané.
  • Problém s triedením výdavkov rozpočtu EÚ je natoľko veľký, že komisár zodpovedný za kontrolu rozpočtu, nahradiac jedného zo súčasných komisárov, je nútený spolupracovať s členskými štátmi aby mohol vyriešiť problémy ohľadom podvodu a zlého hospodárenia s prostriedkami.
  • Európsky dvor Auditorov by mal byť reformovaný aby slúžil pre audit aj pre hodnotenie autorít. Mal by niesť zodpovenosť za prísľub zavedenia alebo vykonávania nezávislých hodnotení programov Únie.
  • Členské štáty by mali podporovať efektívny ekonomický rozvoj za účelom obmedzenia rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi v rámci EU.
  • Rozpočet by sa mal vypracovávať s úsilím zaručiť rovnosť medzi všetkými členskými štátmi a tiež by mal byť modernizovaný s ohľadom na výzvy, ktorým bude EÚ čeliť v budúcnosti.
  • Je potrebné posilniť kontrolu a spoľahlivosť, aby sa efektívne dohliadalo na využívanie fondov, ktorými Únia disponuje.
  • Len jedno sídlo pre Európsky Parlament by prinieslo výrazné úspory v rozpočte.
  • Je nutné zredukovať byrokraciu v Európskej Komisií a ostatných európskych inštitúciách.

Európska Únia by sa mala viac orientovať “smerovať von“:

  • Európska Únia by sa mala s jej medzinárodnými partnermi snažiť uzatvárať otvorené a výhodné zmluvy. Mala by sa usilovať uzatvárať zmluvy presadzujúce spoluprácu a voľný trh.
  • Európska Únia by mala pozitívne podporovať ekonomické väzby so svojimi partnermi a spojencami, obzvlášť s tými v susedstve, vrátane krajín, ktoré sa nechcú stať členmi. EÚ by mala vyhľadávať strategické partnerstvá s kľúčovými susedmi.
  • Mala by sa usilovať o blízku spoluprácu so svojimi spojencami v konkrétnych programoch, napríklad vo výskume.
  • Európska Únia by mala pripustiť, že NATO bol hlavným ručiteľom európskej bezpečnosti od jej vzniku a zostáva ním dodnes. Členské štáty by mali posilniť svoju obranyschopnosť vynaložením cielených 2% HDP na obranu.

Preložené z THE FUTURE OF THE EUROPEAN UNION ECR STATEMENT

Vyhlásenie k dnešným útokom v Sýrii

Útoky chemickými zbraňami sú ďalšou ranou pre vojnou ničenú Sýriu. Svetoví lídri sa poponáhľali s nájdením vinníka. Ja by som rád pripomenul, že v Sýrii trpia a zomierajú najzraniteľnejší – civilisti, ženy, deti a starí ľudia. Ani im sa nevyhli zákerné plynové bomby.

Škripek a Pollák vyzývajú zamestnať Rómov v automobilkách

Štrasburg, 7. apríla 2017 – Pri príležitosti medzinárodného dňa Rómov (8.4.) sa Európsky parlament zaoberal okrem iného aj rómskou problematikou. Poslanci diskutovali o tejto najpočetnejšej menšine, ktorá nie je homogénna a má svoje špecifické problémy. K téme sa vyjadril aj slovenský europoslanec Branislav Škripek a Peter Pollák, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity.

Podľa Škripeka sa Juncker neustále vyhráža Britom

Europoslanec Branislav Škripek považuje dnešok, ktorým odštartoval odchod Veľkej Británie za najsmutnejšiu etapu v dejinách existencie Európskej únie. „Opúšťa nás po 44 rokoch členstva silná krajina a veľmoc, ktorá vždy bojovala za triezvy rozum a realizmus v spolupráci európskych štátov a v európskej integrácií. Rešpektujem rozhodnutie a vôľu občanov Veľkej Británie, ale je mi veľmi ľúto, že to takto dopadlo,” konštatuje Škripek.

Analýza potratov a porovnanie ich dôsledkov v Českej a Slovenskej republike

Rajecké Teplice, 27. marca 2017 – V roku 1957 bol prijatý v ČSSR zákon, ktorý zlegalizoval vykonávanie potratov. Podľa štatistických údajov odvtedy bolo vykonaných v Čechách cez 3 milióny týchto zákrokov a na Slovensku 1,4 milióna. Odborníci z viacerých krajín analyzovali dôsledky tohto kroku na 19. ročníku medzinárodnej konferencie Vyber si život v Rajeckých Tepliciach, ktorá sa konala cez víkend.