Konferencia Budúcnosť demokracie v Sýrii

10. apríla 2018 sa v Bruseli na pôde Európskeho parlamentu konala konferencia s názvom Budúcnosť demokracie v Sýrii. Organizátorom bol think-tank SALLUX, ktorý spolupracuje s politickou stranou – ECPM (Európske kresťanské politické hnutie). Predsedom ECPM a aj hostiteľom konferencie je Branislav Škripek.

V severnej časti Sýrie vznikla demokratická federácia (DFNS), ktorá dokázala poraziť ISIS a vytvorila základ na znovuvybudovanie tejto oblasti.  „V roku 2015 som bol osobne v Sýrii, kde som sa stretol s mnohými predstaviteľmi tejto federácie. Je založená na princípoch rovnosti medzi mužmi a ženami, etickej a náboženskej tolerancie, ochrany životného prostredia  a sebaobrany. V súčastnosti žije v regióne 4,5 mil. obyvateľov a zvyšuje sa ich počet príchodom utečencov z ďalších oblastí,” povedal Branislav Škripek.  Územie DFNS dnes tvorí 30 % Sýrie, čo je približne veľkosť Belgicka.

Na konferencii vystúpili čelní predstavitelia federácie zo Sýrie ako aj ďalší hostia.  Hovorili prevažne o tom, ako zmeniť myslenie ľudí a ako poraziť “mentalitu ISIS”. Ďalej sa dotkli otázok bezpečného návratu utečencov do Sýrie, aby tak  prispeli k obnove federácie. Hlavným rečníkom bol Sanharib Barsom, spolupredseda DFNS a zakladateľ demokratickej samosprávy kantónu Rojava v severnej Sýrii. „Sýria nepotrebuje vojnu ani ďalšie vojenské útoky, ale Sýria potrebuje politickú solidaritu a riešenia. To samozrejme neznamená, že by sýrsky režim nemal niesť zodpovednosť za svoje konanie a porušovanie základných ľudských práv. Podľa môjho názoru je na medzinárodnom spoločenstve, aby rozhodlo o opatreniach, ktoré by sa mali prijať.  Avšak sýrsky ľud má právo na spravodlivosť,” vyjadril sa Sangarib Barsom po konferencii Budúcnosť demokracie v Sýrii, ktorej sa zúčastnilo cez stovku účastníkov.

Na záver konferencie bolo prijaté Konečné stanovisko o budúcnosti demokracie v sýrskej federácii (Final Statement on the Future of Democracy in Syria Conference). Hlavné body dokumentu:

  • aby zástupcovia DFNS boli prizvaní na mierové rokovania do Ženevy,
  • aby bola poskytnutá urýchlene humanitárna pomoc pre obyvateľov Sýrie,
  • aby bola odsúdená turecká agresia voči Sýrii,
  • a tiež vyzýva  na medzinárodnú podporu demokratickej federácie.

„Budem žiadať mojich kolegov v EP, aby sme  toto vyhlásenie spoločne dali Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Federice Mohgeriniovej, delegácii EP v Parlamentnom zhromaždení NATO a ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie,” na záver dodal Branislav Škripek.

……………………………..

O konferencii vyšla aj agentúrna správa TASR. Viac na: http://www.teraz.sk/najnovsie/skripek-krestania-arabi-a-kurdi-zo-syrie/318739-clanok.html

Prečítajte si aj rozhovor Jozefa Majchráka z denníka Postoj s analytikom Guneyom Yildisom o tom, ako zmenila situáciu turecká agresia na severe Sýrie. Čítajte na: https://www.postoj.sk/32305/turecko-potrebuje-v-syrii-suhlas-ruska

Branislav Škripek pripomenul šéfke diplomacie EÚ Federice Mogheriniovej konferenciu „Budúcnosť demokracie v Sýrii“ a vyzval ju, aby na druhú medzinárodnú konferenciu o Sýrii v Bruseli (24.-25. 4. 2018) pozvala aj zástupcov Demokratickej samosprávy. Čítajte viac na: http://www.teraz.sk/zahranicie/slovenski-europoslanci-reaguju-na-mogh/320045-clanok.html

EP spravil ďalší krok k lepšiemu vyberaniu mýta od zahraničných vodičov

Brusel, 28. 3. 2018 – Včera výbor EP LIBE hlasoval o dokumente s názvom Interoperabilita elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčenie cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii. Branislav Škripek pôsobil ako spravodajca výboru požiadaného o stanovisko.  Výbor včera hlasovaním posunul  túto tému do pléna EP, kde sa ňou budú zaoberať všetci europoslanci.

Branislav Škripek sa vo svojej práci spravodajcu zameral hlavne na ochranu osobných údajov: „Potrebovali sme v maximálnej miere zabrániť tomu, aby  údaje vodičov boli zneužité či poskytnuté tretím stranám. Osobné údaje tak budú môcť byť používané iba v súlade so všetkými platnými predpismi a používané len na účely vyšetrovania nezaplateného mýta. Po určenej dobe údaje budú  nakoniec zmazané, tak v systéme nezostanú navždy. Som veľmi rád, že sme sa na tom vo výbore LIBE s mojimi kolegami zhodli.” Dokument bol v LIBE schválený pomerom hlasov – za: 48, proti:2, zdržali:4; ďalej sa ním budú zaoberať všetci europoslanci na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. „Chceme dosiahnuť  v blízkej budúcnosti aj to, aby vodiči kamiónov mali len jedno zariadenie fungujúce pre potreby všetkých členských štátov únie, ktoré elektronický mýtny systém používajú. Samozrejme, so zachovaním subsidiarity, to znamená, aby si každý členský štát  sám určil výšku poplatkov za používanie diaľníc, tak ako je tomu teraz,” povedal Branislav Škripek po hlasovaní. Je presvedčený, že europoslanci schvália tento návrh a vodiči budú používať len jedno zariadenie.

So situáciou na Slovensku ohľadne výberu diaľničných poplatkov nepanuje spokojnosť. „Vláda síce prijala elektronický mýtny systém, ale bez toho, aby sa zabezpečilo vyberanie poplatkov od zahraničných vodičov, ktorí nezaplatia a diaľnice využívajú zadarmo. Preto je dobrou správou, že sme vo výbore prijali tento dokument. Je to ďalší krok k tomu, aby podobným praktikám bol učinený koniec nielen u nás, ale aj v ďalších krajinách EÚ.  Ak teda prejde táto direktíva hlasovaním EP a čo najskôr bude implementovaná členskými štátmi, zjednoduší sa výber diaľničných poplatkov, používanie prístrojov v kamiónoch, výmena a ochrana osobných údajov a tým aj vymáhanie pokút od priestupníkov zo zahraničia,  zdôraznil na záver Branislav Škripek.

Rozhodnutie Komisie zvýši ceny potravín v celej Európe

Bratislava, 26. 3. 2018 – Branislav Škripek a Martin Fecko, obaja z OĽANO, so znepokojením prijali rozhodnutie Komisie povoliť spoločnosti Bayer odkúpenie firmy Monsanto. Považujú to za nebezpečný precedens, keď Komisia schválila tento obchod napriek tomu, že odborná verejnosť, ako aj samotní občania vyjadrili jasne svoj nesúhlas.

 

Rozhodnutie Komisie kritizujú Škripek s Feckom  pre viaceré dôvody. Branislav Škripek hlasoval v EP vždy proti geneticky modifikovaným plodinám a potravinám a preto zdôrazňuje: „Monsanto je známe tým, že produkuje geneticky modifikované osivá a tak cez dobre etablovanú firmu v EÚ – Bayer, budú  tieto produkty pre európskych poľnohospodárov dostupnejšie a cenovo výhodnejšie. Domnievam sa preto, že  farmári z  krajín, kde geneticky modifikované plodiny zakázané sú, ich budú  húfne nakupovať v krajinách EÚ, ktoré ich povoľujú.  Som presvedčený, že Komisia mala  pri svojom rozhodnutí na tento fakt prihliadať a chrániť záujmy krajín, ktoré sú proti geneticky modifikovaným plodinám a potravinám.” Martin Fecko vysvetľuje aká je situácia na Slovensku. Naša vláda pestovanie geneticky modifikovaných plodín schválila. Už dnes sa teda pestuje na viacerých miestach Slovenska. Pre nejaký finančný prospech, doterajší ministri poľnohospodárstva koaličných vlád vedených strany SMER, hazardujú so zdravím občanov, ako aj s možným poškodením prírody,”  rozhorčene apeluje Martin Fecko.

Problematickým sa však stáva aj to, že spojením firiem sa vytvorí impérium, proti ktorému budú vo veľkom znevýhodnení malí pestovatelia a producenti. „Malí, lokálni poľnohospodári v celej EÚ nebudú schopní konkurovať veľkému gigantu. S istotou môžem skonštatovať,  že regionálni pestovatelia budú pod veľkým ekonomickým tlakom a ich pestovanie tradičných lokálnych plodín bude spieť k zániku.  Postupne sa tak tradičné plodiny úplne vytratia z trhu,” analyzoval Branislav Škripek. „Potom ako sa vytratí konkurencia od malých producentov a dôsledkom toho bude zvýšenie cien osív a následne aj potravín. Slovensko dnes čelí rôznym problémom. Preto čo najskôr potrebujeme mať takú vládu, ktorá konečne bude považovať problémy v poľnohospodárstve za kľúčové a aj konať pre blaho a zdravie občanov a nie len pre svoj osobný prospech,” dodáva na záver Martin Fecko.

Spoločné vyhlásenie europoslancov ECPM k vražde slovenského investigatívneho novinára

Europoslanci z Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM), kde pôsobí ako predseda Branislav Škripek, sa vyjadrili k aktuálnej situácii na Slovensku.

 

Nedávny vývoj na Slovensku – vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice, údajné prepojenie talianskej mafie s vysokopostavenými členmi vlády a trestné oznámenie na ministra vnútra zo strany rešpektovaného prokurátora – vzbudzuje hlboké znepokojnie ohľadom úrovne demokracie a fungovania právneho štátu.

V prvom rade chceme vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám pozostalých  – Jána a Martiny. Dúfame, že ich smrť nebola zbytočná a modlíme sa za pozostalých. Vyjadrujeme našu podporu slovenskej verejnosti, ktorá preukázala obrovské odhodlanie vo svetle nedávnych udalostí. Demonštrácie, ktorých sa minulý piatok zúčastnilo viac ako 120 000 osôb naprieč celým Slovenskom, sú jasným posolstvom pre vládnych predstaviteľov. Legitimita každej jednej vlády v demokratickej spoločnosti – akou je aj Slovensko – pochádza od jej občanov. Veríme, že ich hlas musí byť vypočutý.

V súčasnosti štrukturálne a kohézne fondy predstavujú zdroj veľkej časti príjmov pre viacero členských štátov. Nanešťastie, sú taktiež zdrojom korupcie a podvodov. Korupcia je obrovským ekonomickým a taktiež morálno-etickým problémom pre celú Európu. Je zjavné, že európske investície nemôžu byť posielané do členských štátov bez dôkladného monitorovania. Zodpovednosť musí byť rovnomerne rozdelená medzi poskytovateľom a prijímateľom. Z tohto dôvodu je treba podporovať, aby sa európske agentúry ako Europol a OLAF zapájali do prípadov, kde existuje podozrenie z medzinárodného organizovaného zločinu.

Voláme po nulovej tolerancii voči mafii a jasne odmietame akúkoľvek prítomnosť v štátnych alebo podnikateľských štruktúrach ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Slovenskí vládni predstavitelia zjavne nedokážu zabezpečiť vyšetrovanie vraždy a údajného prepojenia na organizovaný zločin bez neakceptovateľného politického zasahovania. Klesajúca dôvera verejnosti a dlhodobé podozrenia z ovplyvňovania policajného vyšetrovania zo strany politikov naznačujú, že situácia je neriešiteľná bez systematickej reformy policajných zložiek a súdnych orgánov. Trváme na tom, že momentálna politická kríza sa dá vyriešiť jedine pokojnou cestou, úprimnou diskusiou s verejnosťou a vyvarovaniu sa akýchkoľvek bezvýznamných politických hier. 

Škripek v EP k prípadu Jána Kuciaka: Slovensko sa dostáva z letargie a čaká ho veľká práca

Diskusný príspevok Branislava Škripeka v EP 14.3.2018 Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Vážený pán predsedajúci,

v slovenskej národnej hymne sa spieva: To Slovensko naše, dosiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo… Je veľmi tragédiou, že „blesky-hromu“ boli výstrely v dedinke Veľkej Mači, ktoré usmrtili nevinných ľudí Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Išlo o novinára, ktorý sa zaoberal protikorupčnými skúmaniami.  Zaplatili najväčšou cenou – vlastnými životmi.  Ján Kuciak odhaľoval korupčné politické kauzy a mafiánske zločiny. No poviem Vám, že máme aj ďalších novinárov – Pavol Rýpal  a Miroslav Pejko. Nebojácne odhaľovali rôzne škandály a sú dodnes nezvestní. A stráca sa nádej, či ešte žijú. Ľudí otupila ľahostajnosť, z ktorej ich prebrali až výstrely popravy Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

A Slovensko skutočne ožilo. Do mnohých našich miest vyšli demonštrovať Slováci a Slovenky, aby zapálili sviečky a vyjadrili jasný nesúhlas so smerovaním našej krajiny. Konajú sa aj rôzne koncerty a umelci rušia predstavenia, aby dali najavo že toto  nemôže tak ostať. Je hanbou vlády Roberta Fica a jeho ministrov, kam našu spoločnosť dohnala. Slovensko sa dostáva z letargie. Až doteraz chobotnica korupcie naťahovala svoje chápadlá až na najvyššie miesta riadenia štátu. Pevne verím, že  nastáva tomu koniec!

Vážení  kolegovia z monitorovacej komisie, ďakujem za vašu prácu, ktorú ste odviedli, lebo sme potrebovali aj takýto zásah.  Som vďačný, že ste pomenovali konkrétne problémy, s ktorými sa Slovensko musí vysporiadať.

Toto je čas, kedy slovenských politikov, poctivých policajtov a vyšetrovateľov, ako aj občiansku verejnosť čaká veľa práce ako nastaviť nové paradigmy výkonu spravodlivosti, vymožiteľnosti práva, ktorú sľuboval náš pán premiér pred rokmi, keď nastupoval do svojej funkcie a zdá sa, že doteraz sa mu to nepodarilo. Ďalej treba obnoviť dôveru v štát, ktorý háji slobodu a bezpečnosť občanov ako aj novinárov, ktorí nebojácne odhaľujú korupciu. Je potrebná dôkladnejšia kontrola európskych peňazí, pretože sú  zdrojom korupcie na Slovensku. Ďakujem.

B. Škripek sa pýta v EP: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

1. 3. 2018 – Včera sa diskutovalo a dnes EP hlasoval o Správe o situácii v oblasti základných práv v EÚ v roku 2016. Branislav Škripek pôsobil ako tieňový spravodajca tejto Správy a dnes popoludní mal na pôde EP aj tlačovú konferenciu.

Každý rok sa EP zaoberá stavom základných ľudských práv a tradične prebieha o tom búrlivá diskusia. Branislav Škripek hneď na úvod podotkol:  „Keď som si prečítal túto správu, nadobudol som dojem, že Európa je akýmsi kontinentom strachu, ktorý je ovládaný fóbiami. Spomína sa tu xenofóbia, transfóbia, islamofóbia, intersexfóbia, homofóbia, afrofóbia – strach zo všetkých vrstiev, rás a skupinových identít. Neprimerane sa skupina homofóbov rozrastá o tých, čo majú odlišný názor na spôsob spolužitia medzi ľuďmi, mužmi a ženami.”  

Škripek si ďalej myslí, že ľudia sa boja vyjadriť svoje stanovisko, ktoré nie je v súlade s väčšinovým názorom. „Zaznamenávame fenomén, že ľudia začínajú mať strach verejne povedať svoj názor na zavádzanie nových sociologických a hodnotových rámcov. Kde sa stratilo právo nesúhlasiť? To je naše základné právo, vyjadriť nesúhlas a ten nesúhlas ako názorová odlišnosť, musí byť rešpektovaný. Prečo sú tí, čo majú odlišný názor sú okamžite nálepkovaní ako fanatici, populisti, fundamentalisti, bigoti? Európa by sa nemala báť rozmanitosti, najmä nie tej názorovej,” povedal počas rozpravy v pléne EP. 

Nelegislatívny dokument sa opäť zaoberá Istanbulským dohovorom. „Opakované adresovanie výziev členským štátom na ratifikovanie kontroverzného Istanbulského dohovoru v tejto správe považujem za nenáležité a ďalšie porušenie princípu subsidiarity. Tretina štátov Istanbulský dohovor ešte neratifikovala. Čo ak ID ani nikdy neratifikujú? Budete akceptovať ich rozhodnutie?” na záver povedal Branislav Škripek.

 

Video [EN]: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

Verešová a Škripek vítajú iniciatívu cirkví na stiahnutie podpisu spod kontroverzného Dohovoru

Anna Verešová a Branislav Škripek dlhodobo upozorňovali na možné úskalia prijatia kontroverzného Istanbulského dohovoru. A. Verešová vyše dvadsať rokov pomáha týraným ženám a pozná celú problematiku priamo z praxe. B. Škripek viackrát vystúpil v EP proti Dohovoru aj preto, lebo porušuje princíp subsidiarity.

Poslanci preto  vítajú vyhlásenie cirkví na Slovensku, ktoré vyzvali vládu na stiahnutie podpisu spod Istanbulského dohovoru. „Už v júni minulého roka som sa pridala ku skupine odborníkov, ktorá vyzvala vládu k odmietnutiu dohovoru. Som presvedčená, že prijatie kontroverzného Dohovoru, by téme násilia na ženách viac škodilo ako pomáhalo,“ vyjadrila sa predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny A. Verešová.

Slovenský europoslanec B. Škripek sa vyjadril: „Existuje stále dosť krajín, ktoré neratifikovali Dohovor. Myslím si, že sa ID pripravoval horúcou ihlou a mnohé krajiny ho rýchlo podpísali. Až pri podrobnejšom skúmaní však zistili, že Dohovor má problém s ich národnou legislatívou a že obsahuje genderovú ideológiu.”

Obaja poslanci hnutia OĽANO na záver dodávajú: „Myslíme si, že občania EÚ by určite privítali, keby sa vytvoril nový dohovor, ktorý by pomohol pri riešení problému týraných žien, ale robil by to bez genderovej ideológie a nezmyselného tlaku na členské štáty.”

V EP sa diskutuje o diaľničných poplatkoch a Slovensko zastupuje B. Škripek

Brusel, 20. 2. 2017 – Dnes v dopoludňajších hodinách sa koná diskusia v EP  aj o vyberaní diaľničných poplatkov od zahraničných vodičov. Za Slovensko sa jej zúčastňuje europoslanec Branislav Škripek, ktorý vystúpi s príhovorom o svojich pozmeňujúcich návrhoch. K téme sa vyjadruje aj kolega z hnutia OĽANO Ján Marosz, tieňový minister pre dopravu.

Europoslanci Výboru EP LIBE[1] sa budú zaoberať Stanoviskom k návrhu smernice EP a Rady o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčení cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii. Spravodajcom predmetného dokumentu je Branislav Škripek. „Chcem sa  poďakovať všetkým mojim kolegom, a samozrejme aj pánovi europoslancovi Józsefovi Nagyovi, za podnetnú diskusii v tejto téme. Som presvedčený, že moje pozmeňujúce návrhy dopomôžu k lepšiemu vyberaniu diaľničných poplatkov aj od zahraničných vodičov,” povedal pred dnešným zasadnutím výboru Branislav Škripek. Cieľom ďalších pozmeňujúcich návrhov je aj ochrana osobných údajov vodičov a B. Škripek pokračuje: Navrhujem, aby boli vykonané  opatrenia, ktoré sú plne v súlade s Obecným nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR). Osobné údaje budú posielané z rôznych členských štátov a musí byť absolútne jasné, že tieto dáta môžu byť použité v obmedzenom čase a len na jediný účel, ktorým je zachytenie neplatičov diaľničných a mýtnych poplatkov.Spravodajca Škripek konkrétne odkazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Diaľničné poplatky musia platiť aj zahraniční vodiči

Tieňový minister dopravy Ján Marosz víta iniciatívu europoslanca Branislava Škripeka, ktorý prináša pozmeňujúce návrhy smerujúce k efektívnejšiemu výberu platenia diaľničných poplatkov v členských štátoch EU pri dôslednom zachovávaní ochrany osobných údajov. 

J. Marosz považuje za problém súčasného výberu poplatkov za používanie diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku nedostatočnú informovanosť zahraničných motoristov. Chýbajú jasné a zrozumiteľné informácie o povinnosti zakúpenia elektronických diaľničných známok pri vstupe na územie Slovenskej Republiky. „V tejto súvislosti odporúčam pánovi ministrovi dopravy Arpádovi Érsekovi, aby na všetkých hraničných prechodoch inštaloval dobre viditeľné informačné tabule v anglickom jazyku, ktoré by upozornili na povinnosť a možnosti zakúpenia jednotlivých druhov elektronických diaľničných známok. Bez jasnej informácie majú zahraniční šoféri ohľadom tejto povinnosti zmätok,” odporúča Ján Marosz. Druhým problémom je, že neefektívnym výberom a nemožnosťou vymáhania pokút od motoristov z iných štátov Slovensko prichádza takmer o 80 mil.€ ročne. Na záver dodáva Ján Marosz:  „Tieto prostriedky by veľmi pomohli pri obnove cestnej infraštruktúry, ktorá devalvuje aj pod vplyvom tisícok aj  zahraničných motorových vozidiel.”

 

[1] LIBE – Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci