Najprenasledovanejšia skupina sa nedostala do výročnej správy o ľudských právach

Štrasburg, 13. 12. 2018 – Včera poslanci EP hlasovali o výročnej správe, ktorá sa zaoberala dodržiavaním ľudských práv a stavom demokracie vo svete. Europoslanci každý rok sledujú túto agendu a Branislav Škripek upozorňuje, že aktuálna správa nepojednáva o najväčšom prenasledovaní.

V roku 2015 sa vo výročnej správe o ľudských právach vyjadrilo znepokojenie, že kresťanské komunity sú prenasledované. „V roku 2016 sme zdôraznili, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou skupinou na svete, vrátane Európy.  V tomto roku som vo výročnej správe márne hľadal informácie o vývoji situácie s prenasledovanými kresťanmi,” konštatoval Branislav Škripek po dnešnom hlasovaní. Prijatá správa len konštatuje, že náboženské skupiny sú prenasledované a je na nich útočené,  nepíše sa tam však explicitne o kresťanských skupinách. Za správu hlasovalo 369 poslancov Európskeho parlamentu, 155 bolo proti a 119 sa zdržalo.

B. Škripek ďalej hovorí: „Kresťania patria medzi najviac prenasledované náboženské skupiny. Áno, v rámci prílohy individuálnych prípadov sa spomínajú prípady kresťanskej Pakistanky Asie Bibi a pastora Evana Mawarireho, ktorý bol uväznený v Zimbawe. Ale to je všetko.”

Organizácia Open Doors, ktorá pravidelne monitoruje situáciu s prenasledovanými kresťanmi, uviedla, že každý deň je pre svoju vieru zabitých 8 kresťanov.

„A preto sa pýtam, či  sa situácia kresťanov natoľko zlepšila, že sa ňou v EP už nepotrebujeme zaoberať? Aj počas tohto rokovacieho dňa bolo 8 kresťanov usmrtených! Koľko kresťanov musí umrieť, aby sme si ich problém všimli vo výročnej správe a venovali im dostatočnú pozornosť?“ pýta sa Branislav Škripek.

Na záver apeluje priamo v EP na ostatných europoslancov: „Kolegovia, preto vás vyzývam, o zmenu postoja k otázke prenasledovaných kresťanov vo svete a zároveň vás žiadam, aby sme spoločne pracovali na zabezpečovaní a podpore dodržiavania ich slobody presvedčenia a prejavu. Je to naša morálna a historická povinnosť, pretože naša európska civilizácia dnes čerpá svoje existenčné dobrá a rozvinula sa zo žido-kresťanských koreňov; a práve sloboda presvedčenia a prejavu sú jedna z našich najcennejších hodnôt.”

Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody

Predstavitelia hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) si dnes pripomína Deň ľudských práv. V tento deň ľudské práva nielen oslavujeme, ale rovnako v tento deň poukazujeme aj na prípady ich porušovania. V prípade poslancov za hnutie OĽANO znamená tento deň aj boj za ich dodržiavanie.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová uviedla, že uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. „To  základy Všeobecnej deklarácie ľudských právDodržiavanie práv vedie k mieru. Naopak – ich ignorovanie a pohŕdanie nimi viedlo takmer vždy k barbarským činom,“ vyjadrila sa Verešová s tým, že aj dnes sú niektoré práva a slobody na Slovensku aj vo svete pošliapavané.

Podľa Verešovej tento rok najviac utrpela sloboda prejavu, pričom poslankyňa pripomenula násilnú smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tiež následné pokojné protesty, ktoré označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat. 

Je potrebné pripomenúť právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. „S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia, kedy sú porušované základné ľudské práva osobnej slobody, bezpečnosti a pohybu. “ upozornila Verešová a pripomenula aj ďalšie práva a slobody, ktorými sú právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Osobitnú pozornosť je podľa Verešovej potrebné venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. „V súčasnosti ľudia čelia nielen prenasledovaniu, ale dokonca aj vyvražďovaniu v mnohých krajinách sveta. Slovensko by malo byť vždy pripravené takýmto ľuďom pomôcť,“ vyjadrila sa A. Verešová s tým, že podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody je nábožensky slobodná len polovica sveta, pričom druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. EÚ žiada, aby sa venovala  pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania a viery. „Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby Asii a jej blízkym bola ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi odpovedal, že jeho rezort dlhodobo sleduje prípad Asie Bibi a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer“ príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul,“ pripomenula Verešová.

 Zatiaľ čo naši partneri z V4 už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú prostriedky na humanitárnu pomoc, SR v tomto smere výrazne zaostáva. „Preto som v ľudskoprávnom výbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný orgán výboru. Jej úlohou bude prinášať názory a odporúčania odborníkov pre členov výboru,“ doplnila Verešová s tým, že prvou úlohou komisie bude spolupráca na vytvorení textu uznesenia NR SR, ktoré by volalo po väčšej pozornosti a akcieschopnosti SR v oblasti náboženskej slobody. 

Branislav Škripek sa ako poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO a člen pracovnej skupiny v EP s názvom Sloboda náboženstva a presvedčenia zastáva prenasledovaných ľudí pre ich vieru. „Ak je ľuďom upieraná náboženská sloboda, trpí tým celá spoločnosť, pretože časom sa zmení na militantnú, menej tolerantnú, so sklonom ku diktátorským režimom a rôznym nedemokratickým ideológiam,“ uviedol Škripek, ktorý sa ako europoslanec angažoval vo viacerých prípadoch tvrdého prenasledovania. Okrem iných spomenul prípad Asie Bibi z Pakistanu, ktorá strávila takmer 9 rokov vo väzení, kvôli tomu, že podala pohár vody ženám pracujúcim na poli a spýtala sa, čo pre nich spravil Mohamed. Jej skutok a otázka  boli vyhodnotené súdom ako bohorúhanie a Asia bola odsúdená na trest smrti. „Bol som v Pakistane, aby som sa osobne spýtal na jej odsúdenie. Politici sa vyhýbali priamej odpovedi na otázku, či bude prepustená, ale všetci sa zhodli v tom, že niekoho zabiť pre vieru je nesprávne. Asia bola nakoniec prepustená ale zostala uviaznutá v Pakistane. Čaká tam na udelenie víz, aby mohla tajne a bezpečne odísť zo svojej vlasti, lebo tá už pre ňu nie je bezpečná,“ vyjadril sa.

Podľa Škripeka tiež verejnosť nesmie zabúdať aj na iné náboženské skupiny, ktorým je upierané právo slobody vierovyznania. „Sme povinní sa nielen ozývať, ale podať aj pomocnú ruku tým, ktorí trpia bez ohľadu na ich vierovyznanie. Som preto rád, že sme dnes spoločne mohli túto tému viac otvoriť slovenskej verejnosti,“ uzavrel Škripek.

Škripek: Humanitárne víza považujem za nebezpečný návrh

Štrasburg, 14. 11. 2018 –  Po včerajšej diskusiu v pléne EP o humanitárnych vízach pre migrantov, dnes EP hlasoval o Správe s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza. Branislav Škripek ako člen výboru LIBE  pripravil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neprešli vo výbore. Včera v pléne podrobil Škripek Správu ostrej kritike, nakoľko zavedenie humanitárnych víz môže spustiť ďalšiu migračnú krízu. Správa bola nakoniec europoslancami  odmietnutá, pretože nezískala potrebnú absolútnu väčšinu.

 

O humanitárnych vízach sa už v minulosti v EP diskutovalo, ale neviedlo to ku konkrétnemu výsledku. V súčasnosti existuje mnoho cielených programov členských štátov, ale predpisy EÚ neposkytujú žiadny právny rámec. Správa zdôrazňovala naliehavú potrebu bezpečných a legálnych ciest do Európskej únie pre migrantov, z ktorých jednou by mali byť humanitárne víza. Branislav Škripek poukazuje na konkrétny negatívny prípad: „Salmen Abedi bol európskym občanom líbyjského pôvodu, ktorý v máji minulého roka spáchal samovražedný útok počas koncertu v Manchestri. Tento akt teroru si vyžiadal 22 ľudských životov a 139 osôb bolo zranených, z veľkej časti sa jednalo o mladistvých a  deti. Predtým bol v Sýrii a do Európy sa vrátil počas záchrannej misie v mori za pomoci Britského kráľovského námorníctva.” Škripek si myslí, že takýto prípad nemusí byť ojedinelý.  „Mám dôkaz, že viac ako 88 tisíc schengenských a zdravotných víz bolo vystavených líbyjským občanom. Prečo vôbec premýšľame nad zavedením ďalšieho „cestovného dokumentu“, ktorý umožní osobám vstup do Európskeho priestoru, bez dôkladného posúdenia ich žiadosti?” opýtal sa Branislav Škripek, ktorý dlhodobo presadzuje zastavenie migračnej kríze tým, že sa problémy budú riešiť priamo v samotných krajinách. Preto sa B. Škripek angažuje okrem iného aj na Blízkom východe, aby sa tamojší obyvatelia mohli prinavrátiť domov a vybudovať svoju vlasť.

Neschválený návrh humanitárnych víz chcel zvyšovať aj finančnú záťaž pre členské štáty a preto by sa mali udiať zmeny aj vo Fonde pre integrované riadenie hraníc. Ďalej dokument prinášal hypotézu, že ak ak príchody migrantov budú organizovanejšie, tak sa zníži počet osôb, ktoré medzinárodnú ochranu nepotrebujú. Branislav Škripek však na záver ostro dodáva: „Tento návrh je nebezpečný, zbytočný a postavený na veľmi chabých právnych základoch. Jeho výsledkom bude ešte väčšie preťaženie systému tisíckami žiadostí, ktoré nespĺňajú  kritéria potrebné na udelenie azylu.”

Europoslanci schválili väčšiu ochranu pred kriminálnymi zločinmi

Štrasbrug, 24. 10. 2018 –  Dnes EP prijal tri Správy, ktoré v pléne predstavil ich spravodajca europoslanec Branislav Škripek. Cieľom schválených dokumentov bolo začlenenie Írska a Chorvátska do cezhraničnej výmeny daktyloskopických a DNA údajov ako aj informácií o evidencii motorových vozidiel. Týmto si policajné a justičné zložky budú môcť jednoduchšie vymieňať údaje  o páchateľoch či o kriminálnej činnosti.

Branislav Škripek počas dnešného rokovania povedal: „Dnešné hlasovanie víta krok vpred, ktorý urobili Írsko a Chorvátsko, aby sa mohli stať súčasťou Prümského systému na výmenu dát. Ochrana našich vonkajších hraníc je urgentnou a životne dôležitou záležitosťou.” Neschopnosť niektorých štátov vymieňať si údaje využívali rôzni páchatelia trestnej činnosti pre svoju nelegálnu činnosť. B. Škripek preto uviedol nasledovné: „Dnešné hlasovanie je správou pre všetkých obchodníkov s ľuďmi, pašerákov, členov kriminálnych gangov a teroristov, ktorí sa snažia z nás profitovať alebo nám škodiť. Správou o tom, že sieť na výmenu informácií medzi členskými štátmi je opäť o niečo väčšia. A odkazuje vám, že vás chytíme a postihneme podľa našich zákonov!”

Na záver ešte svoje slová zdôraznil: „Nedovolíme, aby sa vaše zlé zámery zničiť náš spôsob života – založený na židovsko-kresťanských hodnotách – stali skutočnosťou.”

Škripek: Stojíme pred otázkou, ako prinavrátiť utečencov naspäť domov, na Blízky východ

26. 9. 2018 – V dňoch 25. – 27. 9. 2018 sa v Bratislave konajú študijné dni Európskych konzervatívcov a reformistov, ktoré hosťujú traja slovenskí europoslanci – členovia tejto politickej frakcie. Jana Žitňanská, Richard Sulík a Branislav Škripek sa spolu s odborníkmi zaoberali viacerými súčasnými problémami. Branislav Škripek sa zameral na otázky o Blízkom východe.

 

Súčasťou programu bola aj tlačová konferencia, kde Branislav Škripek povedal: „Často na Slovensku dostávam otázku – prečo sa venujem tejto téme, keď Blízky východ je tak ďaleko. Žijeme v globálnom a zároveň veľmi krehkom svete. Ak sa niečo zásadné udeje aj v ďalekej krajine, má to nejaké dôsledky na EÚ, aj  Slovensko.” Poukázal hlavne na utečeneckú krízu, ktorá vypukla v roku 2015. Ďalej B. Škripek pokračoval: „Nestabilná situácia na Blízkom východe, vojnou zmietané krajiny a besnenie ISIS spôsobilo, že ľudia museli opustiť svoje domovy a utekať. Som presvedčený, že ak chceme vyriešiť utečeneckú krízu, musíme ju riešiť tam, kde vzniká – teda v samotných krajinách, z ktorých utekajú ich obyvatelia.”

Slovenský europoslanec sa aktívne zaoberal situáciou kresťanov a ďalších menšín v tomto regióne. Podporoval vznik samosprávy Rojava v Sýrii, ku ktorej sa neskôr pridali ďalšie kantóny a podarilo sa im vytlačiť ISIS zo svojho územia. Avšak problémy v tomto regióne neskončili. „Po porazení ISIS stojíme pred ďalšou otázkou – ako prinavrátiť utečencov späť do ich vlasti, na Blízky východ, a ako im pomôcť pri vybudovaní krajiny. Som rád, že dnes existujú už prvé projekty,” vyjadril sa Branislav Škripek. Vďaka pomoci nadácie ACN sa prinavrátilo domov 40 613 irackých kresťanov. Včerajšie správy informovali o tom, že aj do Sýrie a vrátilo 50 000 utečencov z Libanonu.

Na záver však B. Škripek zdôraznil: „Duchovné dedičstvo EÚ vo forme židovsko-kresťanskej tradície by malo byť správnym kompasom v našom chápaní Blízkeho východu. Počas mnohých stretnutí s ľuďmi z tohto regiónu som počul veľa sklamaných hlasov. Často nerozumejú  zmätočnej politike EÚ. Naša kresťanská identita Európy nie je postavená na vode, ale má svoje korene na Blízkom východe. Ak ich odrezávame a nechránime, môže to byť smrteľné.”

OĽANO presadzuje kontrolu nebezpečných drog

Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) upozorňujú na výskyt nových syntetických drog. Na blížiacej schôdzi NR SR sa budú snažiť dostať ich na zoznam kontrolovaných látok.

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť až tri percentá študentov vo veku 15-16 rokov v 35 európskych krajinách (aj mimo EU) užíva psychoaktívne drogy. „Ak sa na to pozrieme bližšie, ide približne o 1650 slovenských študentov. A to je 1650 rodín, ktoré musia čeliť hrozbe drogového šialenstva,“ uviedol europoslanec za OĽANO Branislav Škripek a upozornil, že Národné centrum zdravotníckych informácií zaznamenalo, že takmer 60 percent liečených užívateľov psychoaktívnych látok ich berie 11 rokov a viac. „Z týchto štatistík vyplýva, že mladí ľudia začínajú s užívaním psychoaktívnych látok v nízkom veku, a že len tento typ drogy ničí životy až trom percentám ľuďom a ich rodinám na Slovensku a Európe,“ pokračoval Škripek.

Podľa B. Škripeka by bolo by naivné myslieť si, že jedným zákonom zmeníme situáciu a mladí ľudia prestanú brať drogy. „Avšak chceli by sme vás informovať o malých krokoch na ceste k tomu, aby sme obmedzili drogové šialenstvo v Európe, na Slovensku ako aj v našich regiónoch,“ vyjadril sa europoslanec, ktorý pracuje vo výbore Európskeho parlamentu LIBE (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci). „V rámci agendy môjho výboru som sa zameral aj na zakázanie dvoch nových drog a to konkrétne cyklopropylfentanylu a metoxyacetylfentanylu,“ pokračoval.

Cyklopropylfentanyl patrí medzi syntetické opiáty známe ako fentanyly. Vyskytuje sa v podobách prášku, tekutiny či tabletky. V EÚ je dostupný najneskôr od júna 2017 a pripisuje sa mu až 60 úmrtí. Hrozí pri ňom nebezpečenstvo intoxikácie aj pri náhodnom kontakte. V ohrození života sú tak nie len užívatelia, ale aj rodinní príslušníci, priatelia, zdravotníci, policajti a poštový personál. Rovnako nebezpečný je aj Metoxyacetylfentanyl. V EÚ je dostupný najneskôr od novembra 2016 a zo Švédska bolo potvrdených už 6 obetí tejto drogy.

„Vo výbore LIBE sme odhlasovali správu, ktorá zakazuje tieto látky v celej EÚ. Bol to však len prvý krok. Už zajtra budú všetci europoslanci hlasovať o tom, či zakážeme tieto látky v celej EÚ. Som presvedčený, že ako hladko vo Výbore prešla táto správa, tak prejde aj na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu,“ vyjadril sa Škripek a dodal, že niektoré krajiny EÚ už dnes zakazujú tieto látky.

Tieňový minister zdravotníctva za OĽANO Marek Krajčí označil syntetické opiáty za najnebezpečnejšie drogy. „Tým, že cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl neboli a nie sú kontrolované v mnohých krajinách únie, dajú sa veľmi ľahko zaobstarať, aj jednoduchým objednaním cez internet. Zároveň sú veľmi lacné, dá sa k nim dostať za jedno, dve eurá. Známe sú všetky formy užívania a sú extrémne návykové,“ tvrdí Krajčí s tým, že je potrebné, aby sa tieto drogy dostali na zoznam kontrolovaných látok aj v našej legislatíve. „Na septembrovej schôdzi Národnej rady bude novelizovaný zákon o omamných a psychotropných látkach. Chceme na nej predložiť pozmeňujúci návrh, aby v ňom figurovali aj tieto látky. Veríme, že je to v záujme všetkých poslancov, či už koaličných alebo opozičných.“ dodal M. Krajčí.

K téme sa vyjadrila aj predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová, ktorá sa dlhodobo venuje príprave koncepcie rodinnej politiky. „Je zrejmé, že lacnejšia cena nových syntetických drog, ktoré sú veľmi nebezpečné, je zaujímavá zvlášť pre ľudí chudobných alebo ohrozených chudobou. Je potrebné si uvedomiť, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska chudoby sú deti vo veku do osemnásť rokov, teda práve tí, ktorí chcú drogy vyskúšať. Rodiny so závislým členom trpia, o to viac keď ide o maloletého. Aj na nich sme mysleli v našej koncepcii rodinnej politiky, ktorú sme predstavili verejnosti  v máji,“ povedala.

Škripek privítal vznik Obchodnej komory Judei a Samárie

Brusel, 5. 9. 2018 – Včera sa v Európskom parlamente sa konala konferencia s názvom ”Ko-existencia existuje”. Zaoberala sa spolužitím Izraelčanov a Palestínčanov na území Judei a Samárie, v médiách označovanom ako ”Západný breh”. Konferenciu spoluhosťoval Branislav Škripek, predseda ECPM a člen priateľskej parlamentnej skupiny Judei a Samárie v EP. Na záver konferencie významní hostia podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce Obchodnú a priemyselnú komoru Judei a Samárie.

Branislav Škripek vo svojom prejave poukázal na neľahké spolužitie členov oboch národov a kritizoval európsku politiku: „Skrývanie sa za nejednoznačné pojmy európskej diplomacie dáva priestor pre extrémistické hnutia ako BDS, ktoré ničia tamojšie osvedčené podnikateľské projekty. Tie zamestnávajú desiatky tisíc Palestínčanov, a to neraz až s trojnásobne vyššími platmi ako im ponúka palestínska administratíva. Tieto fakty by nemali zostať bez povšimnutia.“ BDS je celosvetové palestínske hnutie, ktoré sa dá preložiť ako “Bojkot” (Boycott, Divestment, Sanctions) a jeho cieľom je zavádzajúco označovať produkciu zo Západného brehu a Izrael ako okupanta a kolonizátora palestínskej krajiny, ktorý diskriminuje palestínskych obyvateľov.

Konferencia niesla podtitul “Spoznajme pravú tvár Judei a Samárie”. Ďalší pozvaní rečníci sa zamerali na informovanie o existujúcej pozitívnej spolupráci a spolužití moslimov, kresťanov a Židov na území Judei a Samárie. Ich poskytnuté údaje priniesli nové poznatky v tejto téme, ktorá je často v médiách prezentovaná jednostranne a zjednodušene. Viacerí diskutéri potvrdili zhubné následky činnosti hnutia BDS na podnikateľské prostredie v regióne, ktoré negatívne ovplyvňuje životy obyčajných ľudí – Izraelčanov i Palestínčanov.

Slovo dostal aj známy palestínsky ľudsko-právny aktivista Bassem Eid, ktorý zdôraznil: „Palestínska administratíva sa snaží bojovať proti akémukoľvek náznaku spolupráce medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi pretože ich zámerom je nechať Palestínčanov trpieť. To je jediný spôsob, akým môžu obyvateľstvu vládnuť.”

Spolupráci tak nehádže polená pod nohy len hnutie BDS, ale aj niektorí predstavitelia Palestíny. Je preto pozoruhodné, že už pred rokom vznikla Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie. Jej zakladateľom je Avi Zimmerman a na jej fungovaní sa spolupodieľajú podnikatelia zo všetkých miestnych komunít regiónu. „Desať rokov pracujem ako predstaviteľ mesta Ariel. Všimol som si, že všetky zahraničné návštevy sú fascinované, keď zistia, že Palestínčania a Izraelčania sú už dnes spoľahlivými partnermi pri podnikaní. Počuli ste o desiatkach tisíc palestínčanov zamestnaných v izraelských priemyselných parkoch. To je však len vrchol ľadovca,“ povedal Avi Zimmerman.

Branislav Škripek spolu s ostatnými prítomnými poslancami podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce vznik komory ako krok k budúcemu mieru. „Ak chceme zastaviť násilie v oblasti Judei a Samárie, je nutné podporovať projekty tohto druhu. Vzájomná spolupráca medzi ľuďmi a zabezpečené dôstojné životné podmienky vytvárajú atmosféru lepšieho spolužitia týchto národov. Budem robiť všetko preto, aby sa Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie stala partnerom pri ďalších európskych rokovaniach,” povedal na záver Branislav Škripek.

Škripek chce chrániť mladých Európanov pred novými drogami

Brusel, 10. 7. 2018 – Dnes Branislav Škripek predstavil svoju vlastnú správu, ktorej cieľom je chrániť mladých Európanov pred drogovým šialenstvom. Ide o dokument, ktorý zakazuje drogy známe ako “syntetický heroín”,  “Maf” či  “Mathoxy”. Ich účinnosť je päťdesiatkrát silnejšia ako ópium.

Branislav Škripek povedal: „Prvá dávka býva často aj posledná, pretože vedie k útlmu dýchania. Podľa dostupných štatistických údajov tieto drogy zabili od júna 2017 viac ako 65 občanov EÚ a to prevažne vo Švédsku.” Obe látky pozná samozrejme aj odborná verejnosť pod zložitými názvami a to N-phenyl-N-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]cyclopropanecarboxamide(cyclopropylfentanyl) a 2-methoxy-N-phenylN-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]acetamide (methoxyacetylfentanyl).

Podľa Škripeka sa tieto drogy dajú jednoducho objednať a prídu priamo do poštových schránok. „Je šokujúce vedieť, že európski občania umierajú v dôsledku tejto hrozby. Rôzne gangy a výrobcovia profitujú po celom svete z toho, že posielajú svoje tzv. “lieky” do európskych domácností,” konštatuje Škripek.

Legislatíva EÚ zabezpečuje spoluprácu pri vyhľadávaní týchto nových psychoaktívnych látok v EÚ. Následne vytvára ich zoznam, vyhodnocuje ho, zdieľa medzi členskými štátmi a potom ich zakáže v celej EÚ.

„Vďaka vynikajúcej práci Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) môžeme dnes naše deti účinnejšie ochrániť pred novými zabijakmi, ktorí prichádzajú poštou.  Sú to prevažne drogy, ktoré sa niekedy používali na lekárske alebo veterinárne účely. Dnes sa však zneužívajú k tomu, aby sa ponúkali prevažne závislým mužom,” zdôrazňuje Branislav Škripek a je rád, že sa v rámci celoeurópskej spolupráci takto pomôže rodinám ako aj jednotlivcom.

Na záver B. Škripek dodáva: „Ďakujem kolegom za ich prácu pri zavádzaní týchto dvoch drog do trestného práva. Všetci si uvedomujeme, že rýchlosť je v tomto prípade veľmi dôležitá, hlavne preto, aby sme sa vyhli ďalším úmrtiam. Veľmi vítam, že táto moja správa, ktorej som spravodajcom už tento mesiac prejde našim výborom LIBE. A potom v septembri sa o nej bude hlasovať na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.”

O kontroverzných autorských právach na internete sa zatiaľ nebude rokovať

Štrasburg, 5. 7. 2018 – Dnes Európsky parlament neposunul Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu do rokovaní tzv. Trialógu. Tvorí ho EP, Rada ministrov kultúry a Komisia. Návrh obsahoval viacero kontroverzných ustanovení, ku ktorým sa vyjadruje europoslanec Branislav Škripek (OĽANO) a poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽANO), tieňový minister školstva. Obaja komentujú rozhodnutie ako správne.

Branislav Škripek povedal: „Už samotná diskusia o Smernici naznačovala, že pôjde o vážny právny akt. Závisela by od neho budúcnosť internetu, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť naše životy. Na jednej strane stojí ochrana autorských práv a na druhej strane zase slobodný prístup k informáciám.” Posledná právna úprava autorských práv na datuje do roku 2001. Za 17 rokov sa informačná spoločnosť zmenila nielen dostupnosťou internetu, ale aj novými technológiami, ktoré fungujú na tejto platforme.

Sporné články č. 11 a č. 13

Škripek a M. Sopko sa zhodujú v tom, že najviac diskutovanými sú články 11 a 13. Miroslav Sopko analyzuje prvý zo spomínaných článkov: „Vydavatelia by si mohli  nárokovať autorské práva na spravodajské články z webov a to aj na ich časti ako napr. titulok, sprievodný obrázok, perex atď., pokiaľ by boli uverejnené na sociálnych sieťach.  Práve tento obsah sa najčastejšie používa na zdieľanie. Vidím problém v tom, že by sa jednalo aj o populárno-náučné texty, ktoré slúžia k vzdelávaniu. Hrozilo by, že niektoré poznatky by sa k adresátom dostali až potom, ako by zaplatili alebo by sa k nim vôbec nedostali. Spolu s ustanoveniami v článku 4, ktoré idú proti otvorenosti vzdelávacích zdrojov pre všetkých a bude znižovať ich verejnú dostupnosť, sa tu priamo popiera obľúbená fráza o vzdelávaní ako priorite.”

Článok č. 13 kritizuje Branislav Škripek: „Nepozdáva sa mi  mechanizmus, ktorý navrhuje článok 13 predmetného návrhu Smernice. Ide o sporné ustanovenie, ktoré prikazuje prevádzkovateľom stránok uzavrieť licenčné zmluvy a na kontrolu obsahu nasadiť filtre odhaľujúce nelegálny obsah. Problém vidím v algoritme, ktorý v súčasnosti využíva Google v platforme YouTube a ten sa má rozšíriť na celý internet. Nespoľahlivý algoritmus, ktorý nerozlišuje humor, satiru, náhodné zobrazenie na fotografií, ktoré pritom zjavne nebolo účelom fotenia, nie je zárukou funkčnosti tejto legislatívy v praxi.” Ďalej Škripek upozorňuje na ohrozenie vzniku nových startupových podnikov v oblasti informácií, nakoľko nebudú mať dostatok financií na  nákladné filtračné a analytické vybavenia.

Tlak občanov

Podľa Branislava Škripeka pred hlasovaním dostal veľmi veľa mailov od občanov, ktorí si neželali pokračovať v rokovaniach s tak nastaveným návrhom Smernice.  „Potešilo ma, že sa toľkí zaujímali o budúcnosť internetu. Zdá sa, že aj samotní občania si uvedomujú dôležitosť diskusie o budúcnosti internetu,” vyjadril sa Branislav Škripek a kolega Miroslav Sopko dodáva, že aj on dostal podobné podnety: „Je len dobré, že máme toľko aktívnych ľudí. Budem rád, ak sa aj naďalej budú zaujímať o dianie nielen na Slovensku ale aj v Európskom parlamente. Toto je dobrá cesta ako byť zodpovednými a angažovanými občanmi.”

B. Škripek rieši kauzu nelegálneho kupčenia so schengenskými vízami

Brusel, 27. júna 2018 – Včera sa na pôde EP konala tlačová konferencia, na ktorej slovenský europoslanec OĽANO informoval  o kauze predaja schengenských víz Maltou do Líbye. Branislav Škripek vyzval aj ostatných europoslancov, aby sa pripojili k iniciatíve na prešetrenie kauzy predaja víz. Rovnako žiada premiéra SR, aby zajtra na samite otvoril túto tému.   

Nie je možné, aby Komisia a Rada túto kauzu zametali pod koberec. Od minulého týždňa  upozorňujem na rastúci počet dôkazov, ktoré poukazujú na nezákonný predaj schengenských a zdravotných víz na Malte. Tieto víza sa predávali bez kontroly ľuďom s bydliskom v Líbyi,” povedal Branislav Škripek. Zdôraznil tiež, že v Líbyi sú prítomní bojovníci tzv. Islamského štátu a je preto možné, že sa niektorí z nich mohli dostať k schengenským vízam. Spomínané dôkazy smerujú až ku štátnemu zamestnancovi kancelárie maltského predsedu vlády.  B.  Škripek pripomenul:  „nelegálny predaj schengenských a zdravotných víz nie je len závažným trestným činom proti schengenskej zmluve, ale je aj bezpečnostnou hrozbou pre EÚ.”

Ako člen Výboru  EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ďalej poskytol informácie o fungovaní pracovnej skupiny  výboru LIBE,  ktorá sa už zaoberala situáciou na Malte po vražde novinárky Daphne Caruany Galizie. „Pani novinárka sa zapodievala veľmi podobnou kauzu nezákonného predaja víz Maltou, ale do Alžírska,” upozornil B. Škripek zahraničných novinárov prítomných v Bruseli.

Jednou z primárnych úloh Európskeho parlamentu je upozorňovať Európsku komisiu na takéto prípady a žiadať, aby konala. Preto sa Branislav Škripek okrem iného obrátil oficiálnou cestou na Európsku Komisiu (EK), konkrétne na Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu. Škripek žiada konkrétne vysvetlenie, prečo sa témou obchodovania s vízami nezaoberala EK a neriešila problém známy už od roku 2016. „Lebo skutočnosť je taká, že EK sotva vykonala vážne prešetrovanie prípadu.  Majú však jasne danú povinnosť   tak urobiť podľa NARIADENIA RADY (EÚ) č. 1053/2013, ktorým sa zriaďuje hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis,“ vysvetľuje slovenský europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) Branislav Škripek.

V Bruseli hovoril aj Ivan Mintoff, maltský člen ECPM, ktorý odhalil kauzu predaja schengenských víz do Líbye.  Branislav Škripek medzi prvými otvoril túto kauzu na pôde EP a preto svoje  záverečné slová adresoval priamo svojmu kolegovi I. Mintoffovi: „ďakujem vám za vašu odvahu hovoriť pravdu. Vieme si len veľmi ťažko predstaviť s čím musíte zápasiť vy osobne ako aj vaša rodina pri tejto kauze. Ale Európa potrebuje takýchto odvážnych mužov a ženy, akým ste aj vy, ktorí sú soľou a svetlom. Jednoducho sú nádejou pre nás všetkých.”

Branislav Škripek požiadal oficiálne aj predsedu vlády SR Petra Pelegriniho, aby otvoril kauzu predaja schengenských víz na víkendovom samite Rady, ktorý sa bude zaoberať aj otázkami spoločného európskeho azylového systému (CEAS), migrácie, bezpečnosti a ochrany. 

 

Príloha: List komisárovi Fransovi Timmermansovi

Question to EC regarding Malta_SK