Škripek vyzýva Rómov, aby neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci

Štrasburg, 13.2.2018 – Včera poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, ktoré rieši otázku integrácie Rómov. Branislav Škripek bol tieňovým spravodajcom skupiny EKR.

Ide o závažný problém, nakoľko v mnohých prípadoch zlyhalo začlenenie tejto komunity do majoritnej spoločnosti a zostáva stále žiť na jej okraji – v sociálnom vylúčení.

Branislav Škripek vystúpil v pléne EP tesne po hlasovaní a povedal: „Som rád, že som mohol podporiť túto rezolúciu o inklúzii Rómov vo všetkých oblastiach spoločnosti v EÚ. Tieto skupiny, dôležité pre  dobrý život našej spoločnosti čelia mnohým výzvam, či už vo výchove detí, zamestnanosti ale ohľadne aj dobrého bývania.” Postoj k Rómom v spoločnosti je lakmusový papierik, ktorý vypovedá o vyspelosti danej krajiny. Na zmiernenie ťažkostí, ktorým musia Rómovia čeliť, boli už v minulosti učinené mnohé opatrenia. Avšak Branislav Škripek vyzýva: „obraciam na vás, rómskych predstaviteľov s povzbudením, aby ste dobre využili príležitosti, a plne sa spojili s tými inštitúciami a organizáciami, ktoré majú zlepšiť vaše životné podmienky ako aj príležitosti ku práci, zamestnaniu, k zlepšeniu výchovy detí. Je veľmi podstatné, aby ste sa  zodpovedne a činne do toho zapojili, aby ste neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci zo strany EÚ.” V minulosti zlyhanie pomoci rómskej komunite spočívalo aj v tom, že Rómovia neaktívne prijímali pomoc. Naopak úspešné boli projekty, do ktorých boli zapojení aj priamo Rómovia ako napríklad svojpomocné postavenie si nového bývania.

Už v minulosti poukazoval B. Škripek na nehospodárne využívanie finančných prostriedkov z eurofondov. Aj v tejto oblasti sa musia vykonať nápravy. Vládni predstavitelia sa musia vysporiadať s korupciou, aby sa pomoc dostala skutočne k adresátom pomoci a nestala predmetom korupčnej ziskuchtivosti.  

Rezolúcia sa zaoberá aj protirómskym zmýšľaním.  „Som veľmi rád, že sa nám podarilo zaradiť do rezolúcie aj to, že pri tvorbe stratégií je potrebný proces pravdy, uznania a zmierenia v záujme budovania dôvery. Vzájomná dôvera vybudovaná na vzájomných vzťahoch je to, čo dokáže zmeniť spoločnosť na lepšiu a nevyčleňovať už Rómov pre predsudky,” vyjadril sa B. Škripek a na záver dodáva: „Táto rezolúcia je  výzvou na budovanie dlhodobých stratégií, ktoré prenesú  zmenu pre lepší život Rómskej populácie v našich členských štátoch. A ja ju podporujem.”

Kvalitné domáce hovädzie mäso je pre mnohých Slovákov stále nedostupné

Bratislava, 07. 02. 2019 – Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek dnes oficiálnou cestou požiadal Komisiu o odpoveď na problematiku kontroly hovädzieho mäsa vyvážaného  z Poľska. B. Škripek sa pýta, ako chce Komisia zefektívniť systém kontroly a veterinárnej inšpekcie v rámci svojich právomocí, aby sa podobné prípady neopakovali, nakoľko tento systém mal zabezpečiť, že sa pokazené mäso určite nedostane do 9 krajín Únie.  Na Slovensku je však problematika omnoho širšia a bolo by chybou sa zamerať len na zlyhanie poľských kontrolných mechanizmov.

Téma kvality hovädzieho mäsa má u nás dve roviny – európsku a národnú. Branislav Škripek povedal: Je zarážajúce, ako vágne sa ku celej problematike pristúpila EK. Hovorkyňa Komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín  informovala, že konzumácia takéhoto mäsa by nemala priamo ovplyvniť zdravie občanov. Webstránka Komisie obsahuje návod ako napríklad bojovať s nenávistnými prejavmi tzv. hate speech, ale neobsahuje nič o tom, ako by si občania mali chrániť svoje  zdravie pred podobnými hrozbami.” Škripek sa ďalej pýta: „Ako je možné, že štát, ktorý vyváža 80% svojej produkcie hovädzieho mäsa nemá funkčný systém kontroly, či fungujúcu veterinárnu inšpekciu? Aké kroky Komisia plánuje iniciovať, aby sa podobné prípady neopakovali?” pýta sa Škripek priamo Komisie.

Druhou stranou mince je dôvod, prečo sa na Slovensku poľské hovädzie mäso dostáva nielen do domácností, ale aj do škôl či predškolských zariadení. „Slovenskí producenti hovädzieho dobytka podliehajú prísnej kontrole a ich produkcia je kvalitná a bezpečná. Ale nedostáva sa na náš stôl,” hodnotí B. Škripek. Príčin je viacero.  „V porovnaní s rokom 1995 sa v roku 2014 znížil chov hovädzieho dobytku na Slovensku o 50%”, konštatoval Škripek.

„Pre mnohé rodiny sa slovenské hovädzie mäso stalo cenovo nedostupným a domáci producenti ho nedokážu predať v našej krajine. V prípade chovu dobytka a  živočíšnej výroby je to spôsobené predovšetkým veľmi nedostatočnými dotáciami zo štátneho rozpočtu,” analyzuje Škripek ďalej a dodáva  konkrétne údaje: „Štátna podpora pre slovenských chovateľov bola v roku 2018 na približne rovnakú úroveň produkcie o 60% nižšia, ako  dostali chovatelia v Českej republike. Preto sa niet čo čudovať, že naše domáce slovenské mäso je drahšie ako to dovezené.”

Samozrejme problémom sú aj nespravodlivé dotácie zo strany EÚ. „Slovenský poľnohospodár získava z európskych financií 347 € na jeden hektár. Ale jeho kolega z Talianska má k dispozícii 490 € a belgický farmár 457 €,” Škripek je preto presvedčený, že už je najvyšší čas, aby sa dorovnali platby z rozpočtu EÚ pre všetky členské krajiny. „Rovnaké podmienky pre poľnohospodárov pomôžu k podpore domáceho chovu, či lokálnej živočíšnej produkcii, ktorá je zdravšia a kvalitnejšia. Tiež to eleminuje rôzne špekulácie a machinácie poľnohospodárskych mafií, ktoré sa rozmohli v poslednej dobe aj na Slovensku. Preto sa Komisie pýtam i na dorovnanie platieb a tiež na podporu lokálneho poľnohospodárstva,” dodáva Škripek na záver  a bude informovať verejnosť o reakcii Komisie na jeho podnety.

Právo náboženského presvedčenia nie je samozrejmosťou pre všetky krajiny

Bratislava, 13. 1. 2019 – Zajtra sa bude Európsky parlament zaoberať správou, ktorá rieši otázku podpory slobody náboženského presvedčenia. Toto základné ľudské právo je vo svete potláčané, mnohí ľudia trpia a sú zabíjaní pre svoju vieru.

 

Správa o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (ďalej Správa) rieši hlavne problematiku prenasledovaných osôb. Branislav Škripek obhajuje právo slobody vierovyznania nielen pre kresťanov, ale aj menšiny z Blízkeho východu. „Genocída, ktorú vykonali príslušníci ISIS na nevinných obyvateľoch je príšerná. Dnes sú v mnohých kútoch sveta ľudia usmrtení len preto, lebo si chcú zachovať právo slobodne si vybrať, čomu budú veriť,” povedal Branislav Škripek.

Anna Verešová, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatuje: „Práva na slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva patria medzi základné ľudské práva, avšak tieto práva doteraz nie sú samozrejmosťou vo všetkých krajinách sveta. Vytvorením mandátu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery v roku 2016 ukázala EÚ úprimnú snahu venovať zvýšenú pozornosť otázkam prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Vyzývam preto poslancov EP ku schváleniu tejto Správy, čím zároveň odsúhlasia ďalší viacročný mandát osobitného zástupcu a jeho plné začlenenie do zahraničnej politiky EÚ”.

Slovenskí politici sa tak môžu pridať k hlasu poslancov Európskeho parlamentu, ktorým nie je ľahostajná sloboda náboženstva a presvedčenia mimo EÚ. „Je našou povinnosťou zastávať sa ľudí, ktorým sú upierané základné ľudské práva a slobody. Z histórie vieme, že ak budeme ľahostajní voči tejto neprávosti, časom budeme žať, to čo dnes zasejeme. Nevšímavosť dnes, sa stane našou vlastnou neslobodou zajtra,” hodnotí Branislav Škripek, ktorý osobne podporil kresťanov zo Sýrie či Iraku, a verejne hovoril o ich prípadoch. Až po niekoľkých jeho apeloch sa najvyššia predstaviteľka EÚ Frederica Mogheriniová konečne zastala kresťanov zo Sýrie – Syriakov, ktorí sú v ohrození života po odchode americkej armády z tejto krajiny. Ale prípadov náboženskej neznášanlivosti vo svete  je ďaleko viac.

Kresťanka Asia Bibi z Pakistanu je už dnes verejnosti dostatočne známa.  Dodnes sa jej však nepodarilo opustiť svoju krajinu a musí sa so svojou rodinou  skrývať na bezpečnom mieste.  Menej sú však známe ďalšie prípady ľudí, ktorí v pakistanských  väzniciach čakajú na rozsudok podľa zákonov o bohorúhaní. Európa sa musí rozhodne postaviť na ochranu ich základných práv,” konštatoval europoslanec Škripek, ktorý tiež navštívil Pakistan a vládnych predstaviteľov konfrontoval so zákonom o bohorúhaní. Žiadna krajina však dodnes Asii Bibi neposkytla vízum.

Aj predsedníčka ľudskoprávneho výboru Anna Verešová apelovala na slovenskú vládu, ale bez úspechu. „Rozumiem, že azyl pre Asiu Bibi a jej rodinu predstavuje pre krajiny bezpečnostné riziko. Pripojiť sa však k medzinárodnému spoločenstvu s apelom na pakistanskú vládu, môže aj Slovenská republika,” hovorí Verešová a pokračuje: „Podobne ako ostatné členské krajiny EÚ aj Slovensko by malo jasne a verejne deklarovať svoj postoj a návrhy konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vierovyznanie vo svete.”

Najprenasledovanejšia skupina sa nedostala do výročnej správy o ľudských právach

Štrasburg, 13. 12. 2018 – Včera poslanci EP hlasovali o výročnej správe, ktorá sa zaoberala dodržiavaním ľudských práv a stavom demokracie vo svete. Europoslanci každý rok sledujú túto agendu a Branislav Škripek upozorňuje, že aktuálna správa nepojednáva o najväčšom prenasledovaní.

V roku 2015 sa vo výročnej správe o ľudských právach vyjadrilo znepokojenie, že kresťanské komunity sú prenasledované. „V roku 2016 sme zdôraznili, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou skupinou na svete, vrátane Európy.  V tomto roku som vo výročnej správe márne hľadal informácie o vývoji situácie s prenasledovanými kresťanmi,” konštatoval Branislav Škripek po dnešnom hlasovaní. Prijatá správa len konštatuje, že náboženské skupiny sú prenasledované a je na nich útočené,  nepíše sa tam však explicitne o kresťanských skupinách. Za správu hlasovalo 369 poslancov Európskeho parlamentu, 155 bolo proti a 119 sa zdržalo.

B. Škripek ďalej hovorí: „Kresťania patria medzi najviac prenasledované náboženské skupiny. Áno, v rámci prílohy individuálnych prípadov sa spomínajú prípady kresťanskej Pakistanky Asie Bibi a pastora Evana Mawarireho, ktorý bol uväznený v Zimbawe. Ale to je všetko.”

Organizácia Open Doors, ktorá pravidelne monitoruje situáciu s prenasledovanými kresťanmi, uviedla, že každý deň je pre svoju vieru zabitých 8 kresťanov.

„A preto sa pýtam, či  sa situácia kresťanov natoľko zlepšila, že sa ňou v EP už nepotrebujeme zaoberať? Aj počas tohto rokovacieho dňa bolo 8 kresťanov usmrtených! Koľko kresťanov musí umrieť, aby sme si ich problém všimli vo výročnej správe a venovali im dostatočnú pozornosť?“ pýta sa Branislav Škripek.

Na záver apeluje priamo v EP na ostatných europoslancov: „Kolegovia, preto vás vyzývam, o zmenu postoja k otázke prenasledovaných kresťanov vo svete a zároveň vás žiadam, aby sme spoločne pracovali na zabezpečovaní a podpore dodržiavania ich slobody presvedčenia a prejavu. Je to naša morálna a historická povinnosť, pretože naša európska civilizácia dnes čerpá svoje existenčné dobrá a rozvinula sa zo žido-kresťanských koreňov; a práve sloboda presvedčenia a prejavu sú jedna z našich najcennejších hodnôt.”

Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody

Predstavitelia hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) si dnes pripomína Deň ľudských práv. V tento deň ľudské práva nielen oslavujeme, ale rovnako v tento deň poukazujeme aj na prípady ich porušovania. V prípade poslancov za hnutie OĽANO znamená tento deň aj boj za ich dodržiavanie.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová uviedla, že uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. „To  základy Všeobecnej deklarácie ľudských právDodržiavanie práv vedie k mieru. Naopak – ich ignorovanie a pohŕdanie nimi viedlo takmer vždy k barbarským činom,“ vyjadrila sa Verešová s tým, že aj dnes sú niektoré práva a slobody na Slovensku aj vo svete pošliapavané.

Podľa Verešovej tento rok najviac utrpela sloboda prejavu, pričom poslankyňa pripomenula násilnú smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tiež následné pokojné protesty, ktoré označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat. 

Je potrebné pripomenúť právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. „S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia, kedy sú porušované základné ľudské práva osobnej slobody, bezpečnosti a pohybu. “ upozornila Verešová a pripomenula aj ďalšie práva a slobody, ktorými sú právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Osobitnú pozornosť je podľa Verešovej potrebné venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. „V súčasnosti ľudia čelia nielen prenasledovaniu, ale dokonca aj vyvražďovaniu v mnohých krajinách sveta. Slovensko by malo byť vždy pripravené takýmto ľuďom pomôcť,“ vyjadrila sa A. Verešová s tým, že podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody je nábožensky slobodná len polovica sveta, pričom druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. EÚ žiada, aby sa venovala  pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania a viery. „Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby Asii a jej blízkym bola ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi odpovedal, že jeho rezort dlhodobo sleduje prípad Asie Bibi a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer“ príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul,“ pripomenula Verešová.

 Zatiaľ čo naši partneri z V4 už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú prostriedky na humanitárnu pomoc, SR v tomto smere výrazne zaostáva. „Preto som v ľudskoprávnom výbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný orgán výboru. Jej úlohou bude prinášať názory a odporúčania odborníkov pre členov výboru,“ doplnila Verešová s tým, že prvou úlohou komisie bude spolupráca na vytvorení textu uznesenia NR SR, ktoré by volalo po väčšej pozornosti a akcieschopnosti SR v oblasti náboženskej slobody. 

Branislav Škripek sa ako poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO a člen pracovnej skupiny v EP s názvom Sloboda náboženstva a presvedčenia zastáva prenasledovaných ľudí pre ich vieru. „Ak je ľuďom upieraná náboženská sloboda, trpí tým celá spoločnosť, pretože časom sa zmení na militantnú, menej tolerantnú, so sklonom ku diktátorským režimom a rôznym nedemokratickým ideológiam,“ uviedol Škripek, ktorý sa ako europoslanec angažoval vo viacerých prípadoch tvrdého prenasledovania. Okrem iných spomenul prípad Asie Bibi z Pakistanu, ktorá strávila takmer 9 rokov vo väzení, kvôli tomu, že podala pohár vody ženám pracujúcim na poli a spýtala sa, čo pre nich spravil Mohamed. Jej skutok a otázka  boli vyhodnotené súdom ako bohorúhanie a Asia bola odsúdená na trest smrti. „Bol som v Pakistane, aby som sa osobne spýtal na jej odsúdenie. Politici sa vyhýbali priamej odpovedi na otázku, či bude prepustená, ale všetci sa zhodli v tom, že niekoho zabiť pre vieru je nesprávne. Asia bola nakoniec prepustená ale zostala uviaznutá v Pakistane. Čaká tam na udelenie víz, aby mohla tajne a bezpečne odísť zo svojej vlasti, lebo tá už pre ňu nie je bezpečná,“ vyjadril sa.

Podľa Škripeka tiež verejnosť nesmie zabúdať aj na iné náboženské skupiny, ktorým je upierané právo slobody vierovyznania. „Sme povinní sa nielen ozývať, ale podať aj pomocnú ruku tým, ktorí trpia bez ohľadu na ich vierovyznanie. Som preto rád, že sme dnes spoločne mohli túto tému viac otvoriť slovenskej verejnosti,“ uzavrel Škripek.

Škripek: Humanitárne víza považujem za nebezpečný návrh

Štrasburg, 14. 11. 2018 –  Po včerajšej diskusiu v pléne EP o humanitárnych vízach pre migrantov, dnes EP hlasoval o Správe s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza. Branislav Škripek ako člen výboru LIBE  pripravil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neprešli vo výbore. Včera v pléne podrobil Škripek Správu ostrej kritike, nakoľko zavedenie humanitárnych víz môže spustiť ďalšiu migračnú krízu. Správa bola nakoniec europoslancami  odmietnutá, pretože nezískala potrebnú absolútnu väčšinu.

 

O humanitárnych vízach sa už v minulosti v EP diskutovalo, ale neviedlo to ku konkrétnemu výsledku. V súčasnosti existuje mnoho cielených programov členských štátov, ale predpisy EÚ neposkytujú žiadny právny rámec. Správa zdôrazňovala naliehavú potrebu bezpečných a legálnych ciest do Európskej únie pre migrantov, z ktorých jednou by mali byť humanitárne víza. Branislav Škripek poukazuje na konkrétny negatívny prípad: „Salmen Abedi bol európskym občanom líbyjského pôvodu, ktorý v máji minulého roka spáchal samovražedný útok počas koncertu v Manchestri. Tento akt teroru si vyžiadal 22 ľudských životov a 139 osôb bolo zranených, z veľkej časti sa jednalo o mladistvých a  deti. Predtým bol v Sýrii a do Európy sa vrátil počas záchrannej misie v mori za pomoci Britského kráľovského námorníctva.” Škripek si myslí, že takýto prípad nemusí byť ojedinelý.  „Mám dôkaz, že viac ako 88 tisíc schengenských a zdravotných víz bolo vystavených líbyjským občanom. Prečo vôbec premýšľame nad zavedením ďalšieho „cestovného dokumentu“, ktorý umožní osobám vstup do Európskeho priestoru, bez dôkladného posúdenia ich žiadosti?” opýtal sa Branislav Škripek, ktorý dlhodobo presadzuje zastavenie migračnej kríze tým, že sa problémy budú riešiť priamo v samotných krajinách. Preto sa B. Škripek angažuje okrem iného aj na Blízkom východe, aby sa tamojší obyvatelia mohli prinavrátiť domov a vybudovať svoju vlasť.

Neschválený návrh humanitárnych víz chcel zvyšovať aj finančnú záťaž pre členské štáty a preto by sa mali udiať zmeny aj vo Fonde pre integrované riadenie hraníc. Ďalej dokument prinášal hypotézu, že ak ak príchody migrantov budú organizovanejšie, tak sa zníži počet osôb, ktoré medzinárodnú ochranu nepotrebujú. Branislav Škripek však na záver ostro dodáva: „Tento návrh je nebezpečný, zbytočný a postavený na veľmi chabých právnych základoch. Jeho výsledkom bude ešte väčšie preťaženie systému tisíckami žiadostí, ktoré nespĺňajú  kritéria potrebné na udelenie azylu.”

Europoslanci schválili väčšiu ochranu pred kriminálnymi zločinmi

Štrasbrug, 24. 10. 2018 –  Dnes EP prijal tri Správy, ktoré v pléne predstavil ich spravodajca europoslanec Branislav Škripek. Cieľom schválených dokumentov bolo začlenenie Írska a Chorvátska do cezhraničnej výmeny daktyloskopických a DNA údajov ako aj informácií o evidencii motorových vozidiel. Týmto si policajné a justičné zložky budú môcť jednoduchšie vymieňať údaje  o páchateľoch či o kriminálnej činnosti.

Branislav Škripek počas dnešného rokovania povedal: „Dnešné hlasovanie víta krok vpred, ktorý urobili Írsko a Chorvátsko, aby sa mohli stať súčasťou Prümského systému na výmenu dát. Ochrana našich vonkajších hraníc je urgentnou a životne dôležitou záležitosťou.” Neschopnosť niektorých štátov vymieňať si údaje využívali rôzni páchatelia trestnej činnosti pre svoju nelegálnu činnosť. B. Škripek preto uviedol nasledovné: „Dnešné hlasovanie je správou pre všetkých obchodníkov s ľuďmi, pašerákov, členov kriminálnych gangov a teroristov, ktorí sa snažia z nás profitovať alebo nám škodiť. Správou o tom, že sieť na výmenu informácií medzi členskými štátmi je opäť o niečo väčšia. A odkazuje vám, že vás chytíme a postihneme podľa našich zákonov!”

Na záver ešte svoje slová zdôraznil: „Nedovolíme, aby sa vaše zlé zámery zničiť náš spôsob života – založený na židovsko-kresťanských hodnotách – stali skutočnosťou.”

Škripek: Stojíme pred otázkou, ako prinavrátiť utečencov naspäť domov, na Blízky východ

26. 9. 2018 – V dňoch 25. – 27. 9. 2018 sa v Bratislave konajú študijné dni Európskych konzervatívcov a reformistov, ktoré hosťujú traja slovenskí europoslanci – členovia tejto politickej frakcie. Jana Žitňanská, Richard Sulík a Branislav Škripek sa spolu s odborníkmi zaoberali viacerými súčasnými problémami. Branislav Škripek sa zameral na otázky o Blízkom východe.

 

Súčasťou programu bola aj tlačová konferencia, kde Branislav Škripek povedal: „Často na Slovensku dostávam otázku – prečo sa venujem tejto téme, keď Blízky východ je tak ďaleko. Žijeme v globálnom a zároveň veľmi krehkom svete. Ak sa niečo zásadné udeje aj v ďalekej krajine, má to nejaké dôsledky na EÚ, aj  Slovensko.” Poukázal hlavne na utečeneckú krízu, ktorá vypukla v roku 2015. Ďalej B. Škripek pokračoval: „Nestabilná situácia na Blízkom východe, vojnou zmietané krajiny a besnenie ISIS spôsobilo, že ľudia museli opustiť svoje domovy a utekať. Som presvedčený, že ak chceme vyriešiť utečeneckú krízu, musíme ju riešiť tam, kde vzniká – teda v samotných krajinách, z ktorých utekajú ich obyvatelia.”

Slovenský europoslanec sa aktívne zaoberal situáciou kresťanov a ďalších menšín v tomto regióne. Podporoval vznik samosprávy Rojava v Sýrii, ku ktorej sa neskôr pridali ďalšie kantóny a podarilo sa im vytlačiť ISIS zo svojho územia. Avšak problémy v tomto regióne neskončili. „Po porazení ISIS stojíme pred ďalšou otázkou – ako prinavrátiť utečencov späť do ich vlasti, na Blízky východ, a ako im pomôcť pri vybudovaní krajiny. Som rád, že dnes existujú už prvé projekty,” vyjadril sa Branislav Škripek. Vďaka pomoci nadácie ACN sa prinavrátilo domov 40 613 irackých kresťanov. Včerajšie správy informovali o tom, že aj do Sýrie a vrátilo 50 000 utečencov z Libanonu.

Na záver však B. Škripek zdôraznil: „Duchovné dedičstvo EÚ vo forme židovsko-kresťanskej tradície by malo byť správnym kompasom v našom chápaní Blízkeho východu. Počas mnohých stretnutí s ľuďmi z tohto regiónu som počul veľa sklamaných hlasov. Často nerozumejú  zmätočnej politike EÚ. Naša kresťanská identita Európy nie je postavená na vode, ale má svoje korene na Blízkom východe. Ak ich odrezávame a nechránime, môže to byť smrteľné.”

OĽANO presadzuje kontrolu nebezpečných drog

Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) upozorňujú na výskyt nových syntetických drog. Na blížiacej schôdzi NR SR sa budú snažiť dostať ich na zoznam kontrolovaných látok.

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť až tri percentá študentov vo veku 15-16 rokov v 35 európskych krajinách (aj mimo EU) užíva psychoaktívne drogy. „Ak sa na to pozrieme bližšie, ide približne o 1650 slovenských študentov. A to je 1650 rodín, ktoré musia čeliť hrozbe drogového šialenstva,“ uviedol europoslanec za OĽANO Branislav Škripek a upozornil, že Národné centrum zdravotníckych informácií zaznamenalo, že takmer 60 percent liečených užívateľov psychoaktívnych látok ich berie 11 rokov a viac. „Z týchto štatistík vyplýva, že mladí ľudia začínajú s užívaním psychoaktívnych látok v nízkom veku, a že len tento typ drogy ničí životy až trom percentám ľuďom a ich rodinám na Slovensku a Európe,“ pokračoval Škripek.

Podľa B. Škripeka by bolo by naivné myslieť si, že jedným zákonom zmeníme situáciu a mladí ľudia prestanú brať drogy. „Avšak chceli by sme vás informovať o malých krokoch na ceste k tomu, aby sme obmedzili drogové šialenstvo v Európe, na Slovensku ako aj v našich regiónoch,“ vyjadril sa europoslanec, ktorý pracuje vo výbore Európskeho parlamentu LIBE (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci). „V rámci agendy môjho výboru som sa zameral aj na zakázanie dvoch nových drog a to konkrétne cyklopropylfentanylu a metoxyacetylfentanylu,“ pokračoval.

Cyklopropylfentanyl patrí medzi syntetické opiáty známe ako fentanyly. Vyskytuje sa v podobách prášku, tekutiny či tabletky. V EÚ je dostupný najneskôr od júna 2017 a pripisuje sa mu až 60 úmrtí. Hrozí pri ňom nebezpečenstvo intoxikácie aj pri náhodnom kontakte. V ohrození života sú tak nie len užívatelia, ale aj rodinní príslušníci, priatelia, zdravotníci, policajti a poštový personál. Rovnako nebezpečný je aj Metoxyacetylfentanyl. V EÚ je dostupný najneskôr od novembra 2016 a zo Švédska bolo potvrdených už 6 obetí tejto drogy.

„Vo výbore LIBE sme odhlasovali správu, ktorá zakazuje tieto látky v celej EÚ. Bol to však len prvý krok. Už zajtra budú všetci europoslanci hlasovať o tom, či zakážeme tieto látky v celej EÚ. Som presvedčený, že ako hladko vo Výbore prešla táto správa, tak prejde aj na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu,“ vyjadril sa Škripek a dodal, že niektoré krajiny EÚ už dnes zakazujú tieto látky.

Tieňový minister zdravotníctva za OĽANO Marek Krajčí označil syntetické opiáty za najnebezpečnejšie drogy. „Tým, že cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl neboli a nie sú kontrolované v mnohých krajinách únie, dajú sa veľmi ľahko zaobstarať, aj jednoduchým objednaním cez internet. Zároveň sú veľmi lacné, dá sa k nim dostať za jedno, dve eurá. Známe sú všetky formy užívania a sú extrémne návykové,“ tvrdí Krajčí s tým, že je potrebné, aby sa tieto drogy dostali na zoznam kontrolovaných látok aj v našej legislatíve. „Na septembrovej schôdzi Národnej rady bude novelizovaný zákon o omamných a psychotropných látkach. Chceme na nej predložiť pozmeňujúci návrh, aby v ňom figurovali aj tieto látky. Veríme, že je to v záujme všetkých poslancov, či už koaličných alebo opozičných.“ dodal M. Krajčí.

K téme sa vyjadrila aj predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová, ktorá sa dlhodobo venuje príprave koncepcie rodinnej politiky. „Je zrejmé, že lacnejšia cena nových syntetických drog, ktoré sú veľmi nebezpečné, je zaujímavá zvlášť pre ľudí chudobných alebo ohrozených chudobou. Je potrebné si uvedomiť, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska chudoby sú deti vo veku do osemnásť rokov, teda práve tí, ktorí chcú drogy vyskúšať. Rodiny so závislým členom trpia, o to viac keď ide o maloletého. Aj na nich sme mysleli v našej koncepcii rodinnej politiky, ktorú sme predstavili verejnosti  v máji,“ povedala.

Škripek privítal vznik Obchodnej komory Judei a Samárie

Brusel, 5. 9. 2018 – Včera sa v Európskom parlamente sa konala konferencia s názvom ”Ko-existencia existuje”. Zaoberala sa spolužitím Izraelčanov a Palestínčanov na území Judei a Samárie, v médiách označovanom ako ”Západný breh”. Konferenciu spoluhosťoval Branislav Škripek, predseda ECPM a člen priateľskej parlamentnej skupiny Judei a Samárie v EP. Na záver konferencie významní hostia podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce Obchodnú a priemyselnú komoru Judei a Samárie.

Branislav Škripek vo svojom prejave poukázal na neľahké spolužitie členov oboch národov a kritizoval európsku politiku: „Skrývanie sa za nejednoznačné pojmy európskej diplomacie dáva priestor pre extrémistické hnutia ako BDS, ktoré ničia tamojšie osvedčené podnikateľské projekty. Tie zamestnávajú desiatky tisíc Palestínčanov, a to neraz až s trojnásobne vyššími platmi ako im ponúka palestínska administratíva. Tieto fakty by nemali zostať bez povšimnutia.“ BDS je celosvetové palestínske hnutie, ktoré sa dá preložiť ako “Bojkot” (Boycott, Divestment, Sanctions) a jeho cieľom je zavádzajúco označovať produkciu zo Západného brehu a Izrael ako okupanta a kolonizátora palestínskej krajiny, ktorý diskriminuje palestínskych obyvateľov.

Konferencia niesla podtitul “Spoznajme pravú tvár Judei a Samárie”. Ďalší pozvaní rečníci sa zamerali na informovanie o existujúcej pozitívnej spolupráci a spolužití moslimov, kresťanov a Židov na území Judei a Samárie. Ich poskytnuté údaje priniesli nové poznatky v tejto téme, ktorá je často v médiách prezentovaná jednostranne a zjednodušene. Viacerí diskutéri potvrdili zhubné následky činnosti hnutia BDS na podnikateľské prostredie v regióne, ktoré negatívne ovplyvňuje životy obyčajných ľudí – Izraelčanov i Palestínčanov.

Slovo dostal aj známy palestínsky ľudsko-právny aktivista Bassem Eid, ktorý zdôraznil: „Palestínska administratíva sa snaží bojovať proti akémukoľvek náznaku spolupráce medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi pretože ich zámerom je nechať Palestínčanov trpieť. To je jediný spôsob, akým môžu obyvateľstvu vládnuť.”

Spolupráci tak nehádže polená pod nohy len hnutie BDS, ale aj niektorí predstavitelia Palestíny. Je preto pozoruhodné, že už pred rokom vznikla Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie. Jej zakladateľom je Avi Zimmerman a na jej fungovaní sa spolupodieľajú podnikatelia zo všetkých miestnych komunít regiónu. „Desať rokov pracujem ako predstaviteľ mesta Ariel. Všimol som si, že všetky zahraničné návštevy sú fascinované, keď zistia, že Palestínčania a Izraelčania sú už dnes spoľahlivými partnermi pri podnikaní. Počuli ste o desiatkach tisíc palestínčanov zamestnaných v izraelských priemyselných parkoch. To je však len vrchol ľadovca,“ povedal Avi Zimmerman.

Branislav Škripek spolu s ostatnými prítomnými poslancami podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce vznik komory ako krok k budúcemu mieru. „Ak chceme zastaviť násilie v oblasti Judei a Samárie, je nutné podporovať projekty tohto druhu. Vzájomná spolupráca medzi ľuďmi a zabezpečené dôstojné životné podmienky vytvárajú atmosféru lepšieho spolužitia týchto národov. Budem robiť všetko preto, aby sa Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie stala partnerom pri ďalších európskych rokovaniach,” povedal na záver Branislav Škripek.