Škripek: Stojíme pred otázkou, ako prinavrátiť utečencov naspäť domov, na Blízky východ

26. 9. 2018 – V dňoch 25. – 27. 9. 2018 sa v Bratislave konajú študijné dni Európskych konzervatívcov a reformistov, ktoré hosťujú traja slovenskí europoslanci – členovia tejto politickej frakcie. Jana Žitňanská, Richard Sulík a Branislav Škripek sa spolu s odborníkmi zaoberali viacerými súčasnými problémami. Branislav Škripek sa zameral na otázky o Blízkom východe.

 

Súčasťou programu bola aj tlačová konferencia, kde Branislav Škripek povedal: „Často na Slovensku dostávam otázku – prečo sa venujem tejto téme, keď Blízky východ je tak ďaleko. Žijeme v globálnom a zároveň veľmi krehkom svete. Ak sa niečo zásadné udeje aj v ďalekej krajine, má to nejaké dôsledky na EÚ, aj  Slovensko.” Poukázal hlavne na utečeneckú krízu, ktorá vypukla v roku 2015. Ďalej B. Škripek pokračoval: „Nestabilná situácia na Blízkom východe, vojnou zmietané krajiny a besnenie ISIS spôsobilo, že ľudia museli opustiť svoje domovy a utekať. Som presvedčený, že ak chceme vyriešiť utečeneckú krízu, musíme ju riešiť tam, kde vzniká – teda v samotných krajinách, z ktorých utekajú ich obyvatelia.”

Slovenský europoslanec sa aktívne zaoberal situáciou kresťanov a ďalších menšín v tomto regióne. Podporoval vznik samosprávy Rojava v Sýrii, ku ktorej sa neskôr pridali ďalšie kantóny a podarilo sa im vytlačiť ISIS zo svojho územia. Avšak problémy v tomto regióne neskončili. „Po porazení ISIS stojíme pred ďalšou otázkou – ako prinavrátiť utečencov späť do ich vlasti, na Blízky východ, a ako im pomôcť pri vybudovaní krajiny. Som rád, že dnes existujú už prvé projekty,” vyjadril sa Branislav Škripek. Vďaka pomoci nadácie ACN sa prinavrátilo domov 40 613 irackých kresťanov. Včerajšie správy informovali o tom, že aj do Sýrie a vrátilo 50 000 utečencov z Libanonu.

Na záver však B. Škripek zdôraznil: „Duchovné dedičstvo EÚ vo forme židovsko-kresťanskej tradície by malo byť správnym kompasom v našom chápaní Blízkeho východu. Počas mnohých stretnutí s ľuďmi z tohto regiónu som počul veľa sklamaných hlasov. Často nerozumejú  zmätočnej politike EÚ. Naša kresťanská identita Európy nie je postavená na vode, ale má svoje korene na Blízkom východe. Ak ich odrezávame a nechránime, môže to byť smrteľné.”

OĽANO presadzuje kontrolu nebezpečných drog

Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) upozorňujú na výskyt nových syntetických drog. Na blížiacej schôdzi NR SR sa budú snažiť dostať ich na zoznam kontrolovaných látok.

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť až tri percentá študentov vo veku 15-16 rokov v 35 európskych krajinách (aj mimo EU) užíva psychoaktívne drogy. „Ak sa na to pozrieme bližšie, ide približne o 1650 slovenských študentov. A to je 1650 rodín, ktoré musia čeliť hrozbe drogového šialenstva,“ uviedol europoslanec za OĽANO Branislav Škripek a upozornil, že Národné centrum zdravotníckych informácií zaznamenalo, že takmer 60 percent liečených užívateľov psychoaktívnych látok ich berie 11 rokov a viac. „Z týchto štatistík vyplýva, že mladí ľudia začínajú s užívaním psychoaktívnych látok v nízkom veku, a že len tento typ drogy ničí životy až trom percentám ľuďom a ich rodinám na Slovensku a Európe,“ pokračoval Škripek.

Podľa B. Škripeka by bolo by naivné myslieť si, že jedným zákonom zmeníme situáciu a mladí ľudia prestanú brať drogy. „Avšak chceli by sme vás informovať o malých krokoch na ceste k tomu, aby sme obmedzili drogové šialenstvo v Európe, na Slovensku ako aj v našich regiónoch,“ vyjadril sa europoslanec, ktorý pracuje vo výbore Európskeho parlamentu LIBE (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci). „V rámci agendy môjho výboru som sa zameral aj na zakázanie dvoch nových drog a to konkrétne cyklopropylfentanylu a metoxyacetylfentanylu,“ pokračoval.

Cyklopropylfentanyl patrí medzi syntetické opiáty známe ako fentanyly. Vyskytuje sa v podobách prášku, tekutiny či tabletky. V EÚ je dostupný najneskôr od júna 2017 a pripisuje sa mu až 60 úmrtí. Hrozí pri ňom nebezpečenstvo intoxikácie aj pri náhodnom kontakte. V ohrození života sú tak nie len užívatelia, ale aj rodinní príslušníci, priatelia, zdravotníci, policajti a poštový personál. Rovnako nebezpečný je aj Metoxyacetylfentanyl. V EÚ je dostupný najneskôr od novembra 2016 a zo Švédska bolo potvrdených už 6 obetí tejto drogy.

„Vo výbore LIBE sme odhlasovali správu, ktorá zakazuje tieto látky v celej EÚ. Bol to však len prvý krok. Už zajtra budú všetci europoslanci hlasovať o tom, či zakážeme tieto látky v celej EÚ. Som presvedčený, že ako hladko vo Výbore prešla táto správa, tak prejde aj na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu,“ vyjadril sa Škripek a dodal, že niektoré krajiny EÚ už dnes zakazujú tieto látky.

Tieňový minister zdravotníctva za OĽANO Marek Krajčí označil syntetické opiáty za najnebezpečnejšie drogy. „Tým, že cyklopropylfentanyl a metoxyacetylfentanyl neboli a nie sú kontrolované v mnohých krajinách únie, dajú sa veľmi ľahko zaobstarať, aj jednoduchým objednaním cez internet. Zároveň sú veľmi lacné, dá sa k nim dostať za jedno, dve eurá. Známe sú všetky formy užívania a sú extrémne návykové,“ tvrdí Krajčí s tým, že je potrebné, aby sa tieto drogy dostali na zoznam kontrolovaných látok aj v našej legislatíve. „Na septembrovej schôdzi Národnej rady bude novelizovaný zákon o omamných a psychotropných látkach. Chceme na nej predložiť pozmeňujúci návrh, aby v ňom figurovali aj tieto látky. Veríme, že je to v záujme všetkých poslancov, či už koaličných alebo opozičných.“ dodal M. Krajčí.

K téme sa vyjadrila aj predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová, ktorá sa dlhodobo venuje príprave koncepcie rodinnej politiky. „Je zrejmé, že lacnejšia cena nových syntetických drog, ktoré sú veľmi nebezpečné, je zaujímavá zvlášť pre ľudí chudobných alebo ohrozených chudobou. Je potrebné si uvedomiť, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska chudoby sú deti vo veku do osemnásť rokov, teda práve tí, ktorí chcú drogy vyskúšať. Rodiny so závislým členom trpia, o to viac keď ide o maloletého. Aj na nich sme mysleli v našej koncepcii rodinnej politiky, ktorú sme predstavili verejnosti  v máji,“ povedala.

Škripek privítal vznik Obchodnej komory Judei a Samárie

Brusel, 5. 9. 2018 – Včera sa v Európskom parlamente sa konala konferencia s názvom ”Ko-existencia existuje”. Zaoberala sa spolužitím Izraelčanov a Palestínčanov na území Judei a Samárie, v médiách označovanom ako ”Západný breh”. Konferenciu spoluhosťoval Branislav Škripek, predseda ECPM a člen priateľskej parlamentnej skupiny Judei a Samárie v EP. Na záver konferencie významní hostia podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce Obchodnú a priemyselnú komoru Judei a Samárie.

Branislav Škripek vo svojom prejave poukázal na neľahké spolužitie členov oboch národov a kritizoval európsku politiku: „Skrývanie sa za nejednoznačné pojmy európskej diplomacie dáva priestor pre extrémistické hnutia ako BDS, ktoré ničia tamojšie osvedčené podnikateľské projekty. Tie zamestnávajú desiatky tisíc Palestínčanov, a to neraz až s trojnásobne vyššími platmi ako im ponúka palestínska administratíva. Tieto fakty by nemali zostať bez povšimnutia.“ BDS je celosvetové palestínske hnutie, ktoré sa dá preložiť ako “Bojkot” (Boycott, Divestment, Sanctions) a jeho cieľom je zavádzajúco označovať produkciu zo Západného brehu a Izrael ako okupanta a kolonizátora palestínskej krajiny, ktorý diskriminuje palestínskych obyvateľov.

Konferencia niesla podtitul “Spoznajme pravú tvár Judei a Samárie”. Ďalší pozvaní rečníci sa zamerali na informovanie o existujúcej pozitívnej spolupráci a spolužití moslimov, kresťanov a Židov na území Judei a Samárie. Ich poskytnuté údaje priniesli nové poznatky v tejto téme, ktorá je často v médiách prezentovaná jednostranne a zjednodušene. Viacerí diskutéri potvrdili zhubné následky činnosti hnutia BDS na podnikateľské prostredie v regióne, ktoré negatívne ovplyvňuje životy obyčajných ľudí – Izraelčanov i Palestínčanov.

Slovo dostal aj známy palestínsky ľudsko-právny aktivista Bassem Eid, ktorý zdôraznil: „Palestínska administratíva sa snaží bojovať proti akémukoľvek náznaku spolupráce medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi pretože ich zámerom je nechať Palestínčanov trpieť. To je jediný spôsob, akým môžu obyvateľstvu vládnuť.”

Spolupráci tak nehádže polená pod nohy len hnutie BDS, ale aj niektorí predstavitelia Palestíny. Je preto pozoruhodné, že už pred rokom vznikla Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie. Jej zakladateľom je Avi Zimmerman a na jej fungovaní sa spolupodieľajú podnikatelia zo všetkých miestnych komunít regiónu. „Desať rokov pracujem ako predstaviteľ mesta Ariel. Všimol som si, že všetky zahraničné návštevy sú fascinované, keď zistia, že Palestínčania a Izraelčania sú už dnes spoľahlivými partnermi pri podnikaní. Počuli ste o desiatkach tisíc palestínčanov zamestnaných v izraelských priemyselných parkoch. To je však len vrchol ľadovca,“ povedal Avi Zimmerman.

Branislav Škripek spolu s ostatnými prítomnými poslancami podpísali memorandum vítajúce a potvrdzujúce vznik komory ako krok k budúcemu mieru. „Ak chceme zastaviť násilie v oblasti Judei a Samárie, je nutné podporovať projekty tohto druhu. Vzájomná spolupráca medzi ľuďmi a zabezpečené dôstojné životné podmienky vytvárajú atmosféru lepšieho spolužitia týchto národov. Budem robiť všetko preto, aby sa Obchodná a priemyselná komora Judei a Samárie stala partnerom pri ďalších európskych rokovaniach,” povedal na záver Branislav Škripek.

Škripek chce chrániť mladých Európanov pred novými drogami

Brusel, 10. 7. 2018 – Dnes Branislav Škripek predstavil svoju vlastnú správu, ktorej cieľom je chrániť mladých Európanov pred drogovým šialenstvom. Ide o dokument, ktorý zakazuje drogy známe ako “syntetický heroín”,  “Maf” či  “Mathoxy”. Ich účinnosť je päťdesiatkrát silnejšia ako ópium.

Branislav Škripek povedal: „Prvá dávka býva často aj posledná, pretože vedie k útlmu dýchania. Podľa dostupných štatistických údajov tieto drogy zabili od júna 2017 viac ako 65 občanov EÚ a to prevažne vo Švédsku.” Obe látky pozná samozrejme aj odborná verejnosť pod zložitými názvami a to N-phenyl-N-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]cyclopropanecarboxamide(cyclopropylfentanyl) a 2-methoxy-N-phenylN-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]acetamide (methoxyacetylfentanyl).

Podľa Škripeka sa tieto drogy dajú jednoducho objednať a prídu priamo do poštových schránok. „Je šokujúce vedieť, že európski občania umierajú v dôsledku tejto hrozby. Rôzne gangy a výrobcovia profitujú po celom svete z toho, že posielajú svoje tzv. “lieky” do európskych domácností,” konštatuje Škripek.

Legislatíva EÚ zabezpečuje spoluprácu pri vyhľadávaní týchto nových psychoaktívnych látok v EÚ. Následne vytvára ich zoznam, vyhodnocuje ho, zdieľa medzi členskými štátmi a potom ich zakáže v celej EÚ.

„Vďaka vynikajúcej práci Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) môžeme dnes naše deti účinnejšie ochrániť pred novými zabijakmi, ktorí prichádzajú poštou.  Sú to prevažne drogy, ktoré sa niekedy používali na lekárske alebo veterinárne účely. Dnes sa však zneužívajú k tomu, aby sa ponúkali prevažne závislým mužom,” zdôrazňuje Branislav Škripek a je rád, že sa v rámci celoeurópskej spolupráci takto pomôže rodinám ako aj jednotlivcom.

Na záver B. Škripek dodáva: „Ďakujem kolegom za ich prácu pri zavádzaní týchto dvoch drog do trestného práva. Všetci si uvedomujeme, že rýchlosť je v tomto prípade veľmi dôležitá, hlavne preto, aby sme sa vyhli ďalším úmrtiam. Veľmi vítam, že táto moja správa, ktorej som spravodajcom už tento mesiac prejde našim výborom LIBE. A potom v septembri sa o nej bude hlasovať na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.”

O kontroverzných autorských právach na internete sa zatiaľ nebude rokovať

Štrasburg, 5. 7. 2018 – Dnes Európsky parlament neposunul Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu do rokovaní tzv. Trialógu. Tvorí ho EP, Rada ministrov kultúry a Komisia. Návrh obsahoval viacero kontroverzných ustanovení, ku ktorým sa vyjadruje europoslanec Branislav Škripek (OĽANO) a poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽANO), tieňový minister školstva. Obaja komentujú rozhodnutie ako správne.

Branislav Škripek povedal: „Už samotná diskusia o Smernici naznačovala, že pôjde o vážny právny akt. Závisela by od neho budúcnosť internetu, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť naše životy. Na jednej strane stojí ochrana autorských práv a na druhej strane zase slobodný prístup k informáciám.” Posledná právna úprava autorských práv na datuje do roku 2001. Za 17 rokov sa informačná spoločnosť zmenila nielen dostupnosťou internetu, ale aj novými technológiami, ktoré fungujú na tejto platforme.

Sporné články č. 11 a č. 13

Škripek a M. Sopko sa zhodujú v tom, že najviac diskutovanými sú články 11 a 13. Miroslav Sopko analyzuje prvý zo spomínaných článkov: „Vydavatelia by si mohli  nárokovať autorské práva na spravodajské články z webov a to aj na ich časti ako napr. titulok, sprievodný obrázok, perex atď., pokiaľ by boli uverejnené na sociálnych sieťach.  Práve tento obsah sa najčastejšie používa na zdieľanie. Vidím problém v tom, že by sa jednalo aj o populárno-náučné texty, ktoré slúžia k vzdelávaniu. Hrozilo by, že niektoré poznatky by sa k adresátom dostali až potom, ako by zaplatili alebo by sa k nim vôbec nedostali. Spolu s ustanoveniami v článku 4, ktoré idú proti otvorenosti vzdelávacích zdrojov pre všetkých a bude znižovať ich verejnú dostupnosť, sa tu priamo popiera obľúbená fráza o vzdelávaní ako priorite.”

Článok č. 13 kritizuje Branislav Škripek: „Nepozdáva sa mi  mechanizmus, ktorý navrhuje článok 13 predmetného návrhu Smernice. Ide o sporné ustanovenie, ktoré prikazuje prevádzkovateľom stránok uzavrieť licenčné zmluvy a na kontrolu obsahu nasadiť filtre odhaľujúce nelegálny obsah. Problém vidím v algoritme, ktorý v súčasnosti využíva Google v platforme YouTube a ten sa má rozšíriť na celý internet. Nespoľahlivý algoritmus, ktorý nerozlišuje humor, satiru, náhodné zobrazenie na fotografií, ktoré pritom zjavne nebolo účelom fotenia, nie je zárukou funkčnosti tejto legislatívy v praxi.” Ďalej Škripek upozorňuje na ohrozenie vzniku nových startupových podnikov v oblasti informácií, nakoľko nebudú mať dostatok financií na  nákladné filtračné a analytické vybavenia.

Tlak občanov

Podľa Branislava Škripeka pred hlasovaním dostal veľmi veľa mailov od občanov, ktorí si neželali pokračovať v rokovaniach s tak nastaveným návrhom Smernice.  „Potešilo ma, že sa toľkí zaujímali o budúcnosť internetu. Zdá sa, že aj samotní občania si uvedomujú dôležitosť diskusie o budúcnosti internetu,” vyjadril sa Branislav Škripek a kolega Miroslav Sopko dodáva, že aj on dostal podobné podnety: „Je len dobré, že máme toľko aktívnych ľudí. Budem rád, ak sa aj naďalej budú zaujímať o dianie nielen na Slovensku ale aj v Európskom parlamente. Toto je dobrá cesta ako byť zodpovednými a angažovanými občanmi.”

B. Škripek rieši kauzu nelegálneho kupčenia so schengenskými vízami

Brusel, 27. júna 2018 – Včera sa na pôde EP konala tlačová konferencia, na ktorej slovenský europoslanec OĽANO informoval  o kauze predaja schengenských víz Maltou do Líbye. Branislav Škripek vyzval aj ostatných europoslancov, aby sa pripojili k iniciatíve na prešetrenie kauzy predaja víz. Rovnako žiada premiéra SR, aby zajtra na samite otvoril túto tému.   

Nie je možné, aby Komisia a Rada túto kauzu zametali pod koberec. Od minulého týždňa  upozorňujem na rastúci počet dôkazov, ktoré poukazujú na nezákonný predaj schengenských a zdravotných víz na Malte. Tieto víza sa predávali bez kontroly ľuďom s bydliskom v Líbyi,” povedal Branislav Škripek. Zdôraznil tiež, že v Líbyi sú prítomní bojovníci tzv. Islamského štátu a je preto možné, že sa niektorí z nich mohli dostať k schengenským vízam. Spomínané dôkazy smerujú až ku štátnemu zamestnancovi kancelárie maltského predsedu vlády.  B.  Škripek pripomenul:  „nelegálny predaj schengenských a zdravotných víz nie je len závažným trestným činom proti schengenskej zmluve, ale je aj bezpečnostnou hrozbou pre EÚ.”

Ako člen Výboru  EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ďalej poskytol informácie o fungovaní pracovnej skupiny  výboru LIBE,  ktorá sa už zaoberala situáciou na Malte po vražde novinárky Daphne Caruany Galizie. „Pani novinárka sa zapodievala veľmi podobnou kauzu nezákonného predaja víz Maltou, ale do Alžírska,” upozornil B. Škripek zahraničných novinárov prítomných v Bruseli.

Jednou z primárnych úloh Európskeho parlamentu je upozorňovať Európsku komisiu na takéto prípady a žiadať, aby konala. Preto sa Branislav Škripek okrem iného obrátil oficiálnou cestou na Európsku Komisiu (EK), konkrétne na Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu. Škripek žiada konkrétne vysvetlenie, prečo sa témou obchodovania s vízami nezaoberala EK a neriešila problém známy už od roku 2016. „Lebo skutočnosť je taká, že EK sotva vykonala vážne prešetrovanie prípadu.  Majú však jasne danú povinnosť   tak urobiť podľa NARIADENIA RADY (EÚ) č. 1053/2013, ktorým sa zriaďuje hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis,“ vysvetľuje slovenský europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) Branislav Škripek.

V Bruseli hovoril aj Ivan Mintoff, maltský člen ECPM, ktorý odhalil kauzu predaja schengenských víz do Líbye.  Branislav Škripek medzi prvými otvoril túto kauzu na pôde EP a preto svoje  záverečné slová adresoval priamo svojmu kolegovi I. Mintoffovi: „ďakujem vám za vašu odvahu hovoriť pravdu. Vieme si len veľmi ťažko predstaviť s čím musíte zápasiť vy osobne ako aj vaša rodina pri tejto kauze. Ale Európa potrebuje takýchto odvážnych mužov a ženy, akým ste aj vy, ktorí sú soľou a svetlom. Jednoducho sú nádejou pre nás všetkých.”

Branislav Škripek požiadal oficiálne aj predsedu vlády SR Petra Pelegriniho, aby otvoril kauzu predaja schengenských víz na víkendovom samite Rady, ktorý sa bude zaoberať aj otázkami spoločného európskeho azylového systému (CEAS), migrácie, bezpečnosti a ochrany. 

 

Príloha: List komisárovi Fransovi Timmermansovi

Question to EC regarding Malta_SK

II. modlitebné raňajky v Jeruzaleme

Jeruzalem, 8. 6. 2018 – Včera sa skončili v poradí už druhé modlitebné raňajky, ktoré sa konali v Jeruzaleme. Účastníci si pripomenuli významné výročie – 70 rokov od vzniku štátu Izrael. Pozvanie prijali poprední politickí zástupcovia zo sedemdesiatich štátov sveta, celkovo prišlo cez 650 hostí. Slovensko reprezentoval europoslanec a predseda ECPM Branislav Škripek.

ECPM (Európske kresťanské politické hnutie) bolo aj zároveň spoluorganizátorom podujatia. Branislav Škripek preto hosťoval obed pre zúčastnených politikov. „Zhodli sme sa na tom, že Izrael má jednoznačné právo na vlastný štát, hlavne po tom, akému zverstvu v Európe museli Židia čeliť počas holokaustu. A rovnako majú právo si vybrať hlavné mesto svojho štátu,” povedal Branislav Škripek. Hlavný program začal však už ráno, a to modlitbami. B. Škripek dostal možnosť vybrať pre modlitebné raňajky konkrétny citát z Biblie. Verš vybral z proroka Izaiáša: „Ustanovil som strážcov na tvojich múroch, Jeruzalem” ( Iz 62,6-7). Po skončení modlitieb sa Škripek vyjadril: „Modlili sme sa za pokoj pre krajinu Izrael. Som presvedčený, že ak nezavládne pokoj na tomto mieste, tak pokoj nemôžeme očakávať ani v ostatných kútoch sveta. To isté povedali aj zástupcovia Južnej Kórei, ktorí sa prišli modliť tiež za pokoj, ktorý potrebujú aj oni medzi svojimi dvoma krajinami. Začiatok mieru na kórejskom polostrove začína tu – v Izraeli.”
II. modlitebných raňajok sa zúčastnil aj samotný prezident Izraela Reuven Rivlin. Súčasťou programu pre politických predstaviteľov bola aj oficiálna návšteva Knessetu – izraelského parlamentu spojená s odbornými prednáškami na aktuálne témy. Stretnutia sa za ČR zúčastnil aj Ján Bartošek, podpredseda KDU-ČSL.

Pretáčanie počítadla kilometrov oberá Európanov o 9,6 miliardy eur

Štrasburg, 28. 5. 2018 – Tento týždeň europoslanci v Štrasburgu rokujú o súčasnom fenoméne v automobilovom segmente. Špekulanti, ktorí pretáčajú počítadlá kilometrov na automobiloch, pôsobia v mnohých krajinách. Avšak bez spoločného postupu všetkých krajín EÚ nebude možné účinne zabrániť ich činnosti.

Branislav Škripek, slovenský europoslanec za OĽaNO povedal: „Odhaduje sa, že až polovica automobilov, ktoré sa predávajú v rámci cezhraničného obchodu má nepravdivý údaj o počte najazdených kilometrov. Na podvody s týmito autami najviac doplácajú ľudia s nižším príjmom a zo sociálne slabšieho prostredia.” Okrem toho environmentálne vlastnosti týchto vozidiel sú horšie, ako sa predpokladá, a tým dochádza aj k nárastu emisií znečisťujúcich látok.

Pozitívnym príkladom je Belgicko a Holandsko. B. Škripek vysvetľuje: „Obe krajiny zriadili databázové systémy, v ktorých sa nachádzajú záznamy o najazdených kilometroch. Údaje pochádzajú z pravidelných kontrol technického stavu, údržby, prehliadok a opráv. Výsledkom bolo, že sa značne znížil počet vozidiel so zmanipulovaným počítadlom kilometrov.”

Odhaduje sa, že na Slovensku  je až 1 milión áut s pretočeným počítadlom. Od 1.3. 2016  v SR platí zákon, ktorý zakazuje predaj automobilov s pretočeným počítadlom podnikateľom a firmám. Ján Marosz kritizuje uvedenú legislatívu, nakoľko nepoctiví predajcovia v autobazároch našli jednoduchý spôsob ako tento zákon v praxi obísť. Fungujú len ako “sprostredkovatelia” predaja a tak sa zákaz na nich nedá uplatniť. Ján Marosz, tieňový minister dopravy za OĽaNO, ďalej uviedol: Na trhu s ojazdenými vozidlami v SR je podvádzanie „stáčaním kilometrov“ veľký problém. Akákoľvek snaha o jeho elimináciu je však vopred odsúdená na neúspech, pokiaľ nedokážeme dostatočne účinne a jednoducho podchytiť aj manipuláciu na vozidlách dovážaných z členských krajín Únie. Z tohto dôvodu veľmi vítame iniciatívu na spoločný postup a jednotné pravidlá EÚ v tejto problematike.”

Problém sa dá vyriešiť na viacerých úrovniach. „V prvom rade výrobcovia áut by mali predávať také automobily s počítadlom kilometrov, do ktorého sa nebude dať zasiahnuť. Riešením môže byť aj spoločná databáza všetkých automobilov v EÚ, kde sa bude evidovať počet reálne najazdených kilometrov. Avšak táto databáza musí spĺňať všetky štandardy na osobnú ochranu údajov, aby sa nemohla zneužiť,” dodáva na záver Branislav Škripek.

Európsky ochranný príkaz nezabráni páchaniu násilia

Bratislava, 27. 4. 2018 – Počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu sa poslanci Európskeho parlamentu zaoberali opäť témou násilia. Tento krát sa zaoberali Uznesením o vykonávaní smernice o európskom ochrannom príkaze. Tieňovým spravodajcom bol Branislav Škripek.

Európsky ochranný príkaz (EOP) vznikol v roku 2010 z iniciatívy skupiny dvanástich štátov pod vedením Španielska.  Smernica nadobudla účinnosť 11. januára 2011 a členské štáty EÚ museli zakomponovať ustanovenia smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 11. januára 2015. Podstatou smernice je to, že ochranné príkazy vydané v jednom členskom štáte sa musia uznávať a vykonávať aj v inom členskom štáte. A preto osobám, ktoré sú obeťami násilia a získali ochranný príkaz, by mala byť poskytnutá rovnaká ochrana pred páchateľom násilia vo všetkých členských krajinách. Avšak uplatňovanie v praxi značne pokrivkáva a kritizuje to aj Branislav Škripek, ktorý po rozprave povedal: „podľa dostupných údajov zo septembra 2017, bolo zistených iba 7 európskych ochranných príkazov. Otázkou zostáva, či osoby, ktoré potrebujú byť chránené vôbec vedia o EOP a či tento príkaz dokáže v praxi násilie skutočne eliminovať.”

Slovenský europoslanec dlhodobo poukazuje na to, že ak sa chce odstrániť násilie,  treba sa v prvom rade zamerať na skutočné príčiny jeho vzniku. „Predstavte si, že by sme vedeli vydať zákon, ktorý účinne začne brániť násiliu, to znamená, že ľudia skutočne prestanú násilie páchať. Bol by to úžasný zákon, ktorý by sme vydali a násilie by prestalo,” týmito slovami začal svoju reč B. Škripek na pôde parlamentu.  Ale žiadny zákon nedisponuje takouto mocou, cesta odstraňovania páchaného násilia je aj v zmene zmýšľania v spoločnosti. Ďalej povedal: „relevantné štatistiky ukazujú, že skutočnými príčinami páchaného  násilia sú drogy, alkohol, hazardné hry a zlý spôsob riešenia partnerských vzťahov.” Preto je potrebné zamerať sa na vyriešenie komplexných problémov v rodine a nie len na čiastkové riešenia, ktoré neprinesú požadovaný efekt.

……………………………….

Videá súvisiace s témou:

Denne zomrie kvôli viere osem kresťanov. Číslo však stále stúpa

23. 4. 2018 – V kinosále Národnej rady SR sa dnes o 16:30 uskutoční podujatie s názvom 8 prázdnych stoličiek, na ktorom bude prezentovaná Správa o prenasledovaní kresťanov vo svete. Organizátormi podujatia sú poslankyňa za OĽANO a predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová a poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek. Správu prednesú predstavitelia známej organizácie Open Doors Michel Varton a Guillaume Guennec.

„Podľa dostupných informácií, každý deň zomrie vo svete osem kresťanov pre svoje náboženské presvedčenie. Aj dnes si osem ľudí už nesadne k stolu v kruhu svojej rodiny,“ uviedla poslankyňa Anna Verešová s tým, že Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 uznáva slobodu náboženského vyznania ako jedno zo základných ľudských práv. „V súčasnosti asi 250 miliónov ľudí na svete nemôže praktizovať svoju vieru. Základné právo na náboženskú slobodu nie je zaručené vo viac ako 50 krajinách sveta. Ešte nedávno, pred necelými troma desaťročiami, medzi tieto krajiny patrila aj Československá republika. S útlakom pre náboženské presvedčenie máme aj v našej spoločnosti bolestnú skúsenosť,“ vyjadrila sa Verešová, podľa ktorej sú mnohí kresťania aj dnes prenasledovaní, diskriminovaní alebo utláčaní. „Aj preto som rada, že o tejto téme budeme dnes hovoriť na pôde Národnej rady,“ dodala Anna Verešová.

„Osem zavraždených kresťanov sa môže javiť pre nás len ako štatistické číslo. Ako skutočnosť, ktorá je pre nás vzdialená,“ uviedol poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO Branislav Škripek a pokračoval: „Áno, kresťania v bývalej Československej socialistickej republike trpeli a boli prenasledovaní. Vtedy mnohí z nich skončili vo väzení, nedostali sa na vysoké školy, nemohli cestovať a niektorí aj umreli pre svoju vieru. Škoda, že tak rýchlo zabúdame na našich hrdinov!“

Škripek zároveň upozornil, že dnes, hlavne v západnej Európe, čelíme  inému typu prenasledovania. „Je skoro odvahou povedať svoj vlastný názor, založený napríklad na biblickom presvedčení, ktorý je v protiklade s väčšinovým názorom. Aj preto, keď sa v Európskom parlamente zastávam tradičných hodnôt a prirodzenej rodiny som označovaný za extrémistu,“ vyjadril sa B. Škripek a uviedol, že predstavitelia organizácie Open Doors monitorujú prípady usmrtených kresťanov pre svoju vieru. „Ide o oficiálne štatistické čísla, skutočnosť však môže byť ešte desivejšia. Treba povedať, že každým rokom tieto čísla stúpajú. Je našou povinnosťou dnes nemlčať a hovoriť o tom, čomu čelia naši bratia a sestry vo viere vo svete. Vážia si pravdu a svoje presvedčenie, ktoré nemôžu zaprieť tak, že preň obetujú aj vlastný život,“ uzavrel Branislav Škripek.

„Prenasledovanie kresťanov je globálny problém, ktorý sa deje na celom svete. Podľa štúdií Open Doors k nemu dochádza až v 58 krajinách sveta,“ uviedol predstaviteľ organizácie Open Doors Michel Varton, podľa ktorého je v súčasnosti prenasledovaných približne 250 miliónov kresťanov. „V 21. storočí každý dvanásty človek čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere. Open Doors už 25 rokov sleduje túto situáciu. Za posledných päť rokov vidíme, že prenasledovanie kresťanov rastie,“ pokračoval Varton.

Ako ďalej uviedol Varton, krajinou číslo jeden v prenasledovaní kresťanov je Severná Kórea. „Za posledných sedemnásť rokov sa Severná Kórea stala najhorším miestom pre život kresťanov. V momente, keď niekto príde na to, že veríte v Boha, môžete byť poslaný do tábora smrti. Takisto aj celá Vaša rodina,“ upozornil Michel Varton s tým, že napriek tejto skutočnosti eviduje Open Doors v Severnej Kórey až 300-tisíc kresťanov. „Je dôležité, aby sme na takéto veci poukazovali a hovorili o nich,“ uzavrel Varton.