Dvojaká kvalita výrobkov je pre Záborskú a Škripeka neprijateľná

Štrasburg, 17. apríl 2019 – Europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek dnes podporili procedurálny návrh, ktorý by umožnil hlasovať o zákaze predaja výrobkov rôznej kvality a zloženia pod rovnakým názvom. Európsky parlament však väčšinou hlasov tento procedurálny návrh skupiny poslancov odmietol.

„Mnoho firiem ponúka nielen na Slovensku, ale aj v celom regióne Východnej Európy pod rovnakým názvom výrobky s iným zložením a často aj nižšej kvality. Kompromisný návrh nariadenia o zlepšení ochrany spotrebiteľa, ktorý je výsledkom rokovaní s vládami členských štátov, takýto zákaz neobsahuje. Je treba nahlas povedať, že na spoločnom európskom trhu sa kvalita nesmie merať podľa dvojakého metra,“ uviedla v rozprave k návrhu Záborská.

„Pred dvomi rokmi predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil, že Slováci si nezaslúžia mať v rybích prstoch menej rýb, Maďari menej mäsa vo svojich jedlách a Česi menej kakaa vo svojej čokoláde. Neochota väčšiny členských štátov zakázať predaj výrobkov dvojakej kvality je smutným svedectvom o tom, že aj tridsať rokov po páde železnej opony je Európa rozdelená na Západ a Východ. Musíme mať odvahu zmeniť to,“ zdôraznil po hlasovaní Škripek.

Návrh nariadenia o lepšom presadzovaní a modernizácii pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa bol nakoniec prijatý v znení, na ktorom sa dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady (ministrov) EÚ. V reakcii na odmietnutie procedurálneho návrhu, ktorý by umožnil prijať zákaz predaja tovarov rôznej kvality pod rovnakým názvom, sa obaja europoslanci pri hlasovaní o tomto návrhu zdržali.

Europoslanec Škripek kritizuje španielsku školu, ktorá v knižniciach zakázala 200 detských kníh

Štrasburg, 17. 4. 2019 

Europoslanec Branislav Škripek (Kresťanská únia) v rozprave Európskeho parlamentu poukázal na problém v španielskej škole, ktorá hrubo zasiahla do  rozhodovania rodičov ohľadom výchovy svojich detí a tým aj do kultúrneho dedičstva Európy.

Deti v španielskych školách si už nebudú môcť požičať z knižnice cez 200 kníh, nakoľko podľa španielskej školskej komisie pre rodovú rovnosť sú tieto rozprávky sexistické. 

„Na týchto rozprávkach vyrastali celé generácie európskych detí a učili sa z nich, aké sú v živote správne hodnoty – hodnoty dobra a zla,“ podotkol Branislav Škripek vo svojom vystúpení. „Sú to hodnoty, ktoré formujú charakter človeka, ktorý sa potom dokáže  postaviť za to, čo je v živote správne a proti tomu, čo je v živote nesprávne a zlé.

Rozprávky bratov Grimmovcov ako Červená Čiapočka, Snehulienka a iné, ale aj rozprávanie o svätom Jurajovi, čo porazil draka, skrývajú v sebe silnú symboliku a múdrosť, ktorá sprevádza ľudské pokolenia množstvo rokov. Takéto príbehy pomohli generáciám rodičov vychovávať svoje deti ku základným ľudským hodnotám biologického pohlavia a prirodzenej rodiny. Tieto rozprávky majú v sebe hlboko zakódované pravdy, ktoré sú dnes neraz spochybňované a vysmievané. Preto je nepochopiteľné, že sa takéto knihy zakazujú deťom čítať.

Branislav Škripek ďalej pokračoval: „Myslím si, že toto je ukážka spupnej liberálnej genderovej diktatúry uzurpujúcej práva rodičov na určovanie, čo je pre deti správne, ktorá sa plíži do detstva detí. Štátna komisia nemôže obmedzovať výber rozprávkových kníh pre deti. To je úloha rodičov, aby o tom rozhodovali.”

Hovoriť však o tomto probléme v EP nestačí. Branislav Škripek ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) preto oslovil španielsku stranu Contigo MÁS, ktora je členskou stranou ECPM. ,,Naša lokálna členská  strana v Španielsku bude v tejto záležitosti intervenovať. Považujem totiž za potrebné vždy stáť odvážne a nahlas na strane rodičov,” dodáva Branislav Škripek, ako predseda ECPM, na záver.

Europoslanci žiadajú Súdny dvor o stanovisko k Istanbulskému dohovoru

Brusel, 4. 4. 2019 – Dnes prijal EP uznesenie, v ktorom europoslanci žiadajú Súdny dvor o vypracovanie stanoviska ohľadne prístupu EÚ k Istanbulskému dohovoru. Branislav Škripek hlasoval proti tomuto uzneseniu.

1. júna 2017 bol v mene Európskej únie podpísaný Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor – ID) a týka sa iba týchto oblastí:

  1. azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement)
  2. justičnej spolupráce v trestných veciach.

Branislav Škripek vysvetľuje: „Rada (EÚ) v máji 2017 rozhodla o podpise ID v dvoch samostatných rozhodnutiach, ktoré sa týkali len azylu a justičnej spolupráce. V septembri EP vyzval na úplné pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru – bez výnimiek.  Dnešné prijaté uznesenie vyzýva Súdny dvor aby rozhodol, či takýto postup bol v súlade s platnými zmluvami. V súčasnosti sú Maďarsko, Litva, Bulharsko, Slovensko, Lotyšsko, Česká republika a Spojené kráľovstvo naďalej proti ID. Slovensko dokonca hodlá podpis spod ID stiahnuť.”

Spomínané krajiny majú voči ID viacero výhrad  a to hlavne pre nejasné definovanie rodu, či vytvorenie monitorovacieho výboru GREVIO so značnými právomocami a kompetenciami, alebo venovanie nedostatočnej pozornosti  aj ďalším skupinám, ktoré sú ohrozené domácim násilím. „ID považuje za hlavnú príčinu domáceho násilia rodovú nerovnosť. Odborníci pomáhajúci týraným ľuďom to však popierajú. Ide vždy o komplex rôznych problémov a príčin, kde je každý jeden prípad domáceho násilia individuálny a preto potrebuje rôznu intervenciu. Preto európske rámce, ktoré sa snažia vyriešiť tému domáceho násilia páchaného na ženách v praxi nebudú fungovať o to viac, ak majú takéto silné ideologické zafarbenie,” argumentuje Branislav Škripek, ktorý sa preto viackrát v pléne EP voči  ID vyjadroval.

Branislav Škripek ďalej konštatoval: „Toto volebné obdobie europoslancov sa chýli ku koncu. Preto ide o posledný pokus zástancov genderovej ideológie v EP o to, aby Rada k prijatiu celého ID urýchlene pristúpila. Aj v takýchto prípadoch  je nesmierne dôležité, kto Slovensko v EP zastupuje. A aj to, či je v EP dostatočný počet hodnotovo orientovaných politikov aj z iných krajín.” Aj preto Branislav Škripek ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) pracuje na tom, aby v novom EP bolo viac kresťanských politikov z rôznych krajín EÚ.

Rozhodnutie Súdneho dvora, o ktoré dnes EP požiadal,  sa bude týkať samozrejme aj Slovenska. Otázkou bude v akej miere, ak Slovensko dovtedy odstúpi od ratifikácie ID. „Nuž v tomto prípade si musíme počkať na konečné rozhodnutie súdu. Skutočne tento prípad je veľmi komplikovaný a nerád by som sa preto vyjadroval k tomu skôr, ako bude rozhodnutie súdu k dispozícii spolu s právnym výkladom,” povedal na záver Branislav Škripek, ktorý dúfa, že rozhodnutie súdu môže zastaviť ďalšiu ratifikáciu ID za EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu opäť nerešpektovali hlas občanov

Štrasburg, 26. 3. 2019 – Dnes EP schválil Smernicu o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, ktorú pozorne sledovala verejnosť. Napriek protestom a zamietavým postojom mnohých občanov, ktorí posielali poslancom maily a organizovali protestné zhormaždenia, 348 poslacnov EP zahlasovalo ZA, proti bolo 274 a hlasovania sa zdržalo 36 z nich.

Branislav Škripek hneď po hlasovaní vystúpil v pléne a povedal: „Po troch rokoch práce a hľadania optimálneho nastavenia ochrany autorských práv v digitálnej ére musíme konštatovať, že autori Smernice zlyhali. Preto som hlasoval proti a som sklamaný z toho, že europoslanci nedbali na hlas občanov a prijali ju.”

O smernici hlasovali europoslanci aj pred rokom a aj vtedy bol  B. Škripek proti. Zostáva tak stabilným odporcom tohto návrhu pre viacero dôvodov. Dnes ešte zdôraznil: „Technológie a vývoj umelej inteligencie sú obrovskou výzvou pre demokraciu. Predstavujú silný nástroj kontroly v autoritárskych režimoch. Mnohé z týchto pokrokov poskytnú autokratom nové spôsoby šírenia propagandy.”

Škripek ďalej cituje historika Nialla Fergusona: „Desí ma pokrok umelej inteligencie, ktorý dospeje až do toho štádia, že originálny spravodajský príspevok a to čo bude vygenerované technologicky, bude prakticky nerozoznateľné.” Potom je otázka akú úlohu budú zohrávať novinári a samotné médiá.

Ďalej sa europoslanec vyjadril aj k  autorom a vydavateľom, ktorí: „v mene zisku ignorujú tento fakt,  pretože ich zaujíma len odmena za ich autorstvo a prácu. Samozrejme, že na ňu majú nárok, ale nie za cenu straty slobody na internete.” Slovensko ako aj ostatné krajiny, ktoré dlhé roky existovali vo východnom bloku pod komunistickým režimom sú citlivejšie na ochranu slobody. „My, zo štátov za Želenou oponou, máme vlastnú skúsenosť so životom v neslobode. Preto si viac uvedomujeme možné riziká a že sloboda nie je samozrejmosť. Chcem oceniť občiansku angažovanosť všetkých, ktorí sa ozývali k tejto téme. Je dobré, že zaznel ich  hlas – aj keď sa nám nepodarilo smernicu zastaviť,” povedal na záver B. Škripek.

Škripek kritizuje vytvorenie nového fondu, ktorý môže podporiť nelegálnu migráciu

Štrasburg, 15. 3. 2019 – Tento týždeň sa europoslanci zaoberali návrhom nariadenia o zriadení nového migračného a azylového fondu. Branislav Škripek podrobil ostrej kritike túto iniciatívu, hlavne pre podporu vytvárania ďalších legálnych ciest pre migrantov do EÚ, ako aj pre vytvorenie samotného fondu, ktorý bude stimulovať nelegálnu migráciu.

Fond pre azyl a migráciu má pokračovať v poskytovaní finančnej pomoci na vykonávanie európskeho práva v oblasti azylu a migrácie. Komisia na tento účel navrhuje v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci rozpočet vo výške 10,41 mld. EUR. Ide o 51% navýšenie oproti predošlému rozpočtovému obdobiu. Európska únia by sa podľa správy mala usilovať o využitie fondu, o.i. na  vytváranie legálnych spôsobov migrácie a podporu integrácie utečencov do našich spoločností.   

Branislav Škripek vystúpil v rozprave a povedal: „Migračná kríza spôsobila na európskej pôde politické zemetrasenie. Odkryla rozdielne chápanie zahraničných a vnútrobezpečnostných politík jednotlivých členských štátov. Schválený azylový a migračný fond dokazuje, že EÚ sa vydala na cestu politického pretláčania agendy, bez snahy rozdielne prístupy zladiť.”

Hneď od začiatku prepuknutia migračnej krízy B. Škripek upozorňoval, že nanútené kvóty nie sú dobrým riešením a preto za ne ani nehlasoval v EP. Vo včerajšej reči ďalej zdôraznil: „Slovensko, podobne ako aj ďalšie členské štáty, deklarovali vôľu riešiť migrantskú krízu tam, kde vzniká. Finančné prostriedky z tohto fondu budú pôsobiť presne opačným efektom: teda ako magnet pre nových žiadateľov o azyl.”

Europoslanci majú možnosť priamo vycestovať aj do miest, kde vzniká migračná kríza. B. Škripek absolvoval viacero takých pracovných ciest a osobne bol aj v niekoľkých utečeneckých táboroch, aby sa  zoznámil s tamojšou situáciou. „Z mojich pracovných ciest môžem povedať, že s výnimkou priamych vojnových konfliktov, ľudia chcú zostať vo svojich domovoch a rozvíjať ich. Prezident Macron vo svojom liste Európanom načrtáva pakt s Afrikou: podpora rozvoja, investície, univerzitné partnerstvá. Podobne aj ECPM navrhuje udržateľný ekonomický model, v ktorom sa najviac cenia vzťahy. Naše politické úsilie by malo smerovať práve sem,” nezabudol pripomenúť vo svojej reči.

Na záver však potvrdil, že každá krajina by si mala vyberať migrantov sama, aby sa dokázali dobre integrovať a pomôcť k rozvoju krajiny. Preto Škripek povedal: „Zasahovanie Únie do národných kompetencií členských štátov je slepá ulica.”

Kresťanská únia predstavila kandidátov do eurovolieb

Bratislava, 3. marec 2019

Nová strana Kresťanská únia dnes predstavila svojich kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu. Na čele kandidátky sú europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek. Na treťom mieste kandidátky je  Lýdia Pilková, projektová manažérka z Nitry.  Zo štvrtého miesta kandiduje výkonný riaditeľ Lukáš Ronec, ktorý je zároveň poslancom mestského zastupiteľstva v Trenčíne, nasleduje Peter Broz, ktorý pracuje ako politický poradca v Európskom parlamente.

Na šiestom mieste kandidátky je pastor a prekladateľ Daniel Šobr z Banskej Bystrice. Siedme miesto patrí ekonómke Lucii Baranovej-Maliňákovej z Prešova, ktorá pracuje v nadnárodnom koncerne.  Číslo osem má počítačový expert a poslanec samosprávneho kraja Martin Smrčo z Košíc a číslo deväť má rómsky učiteľ a dobrovoľník v oblasti práce s mládežou Michal Baník z obce Soľ.  Alena Harvanová z Giraltoviec, ktorá pracuje ako mzdová účtovníčka, kandiduje z desiateho miesta. Zoznam kandidátov uzatvára mladý podnikateľ Daniel Lukáč z obce Záborské.

Kresťanská únia predstavila kvalitnú kandidátku. Je na nej zastúpený západ, stred aj východ Slovenska, všetky generácie, muži aj ženy. Tento zoznam potvrdzuje, že projekt Kresťanskej únie dokáže spájať ľudí dobrej vôle na hodnotovom základe – na Slovensku aj v Európe,“ uviedla pri predstavovaní kandidátovAnna Záborská.

Ponúkame kandidátku, ktorú môžu voliť kresťania s presvedčením, že každý kandidát bude hájiť tradičné hodnoty vychádzajúce zo židovsko-kresťanských koreňov. Tvoria ju odborníci, sme z rôznych konfesií a vytvárame takto priestor na spoluprácu, dialóg a vzájomnú úctu. Sme jednoducho hlasom kresťanov,“ zdôraznil Branislav Škripek.

„Mojou prioritou je posilniť v EP a EÚ kresťanské hodnoty a to najmä solidaritu s hendikepovanými a sociálne slabšími skupinami. Rada  by som sa zamerala na riešenie problematiky ľudí, ktorí sú dlhodobo práceneschopní,  pomôcť im v ich zložitej situácii. Pokiaľ je to možné, umožniť im vstúpiť na trh práce, ” dodala  Lýdia Pilková z Nitry, ktorá sa téme pomoci hendikepovaným ľuďom venuje cez 15 rokov.

Záborská a Škripek podporujú Mikloška za prezidenta

Štrasburg, 14. 2. 2019 – Slovenskí europoslanci Anna Záborská a Braňo Škripek vyjadrili podporu Františkovi Mikloškovi ako kandidátovi na úrad prezidenta Slovenskej republiky.

„František Mikloško je kandidát, ktorého pozná celé Slovensko. Každý vie, kto je, aké má postoje a ako by sa správal ako prezident. Jeho občianske postoje aj politická zrelosť sú zárukou, že na čele štátu by stál skutočný štátnik. Nezastrašila ho komunistická polícia, agenti ŠTB, ani Mečiar. Pohyboval sa v najvyššej lige svetovej politiky – po roku 1989 ako predseda SNR patril k tým, ktorí viedli politické rokovania s lídrami slobodného sveta. Politiku chápe ako povolanie, v ktorom záleží na hodnotách a princípoch,“ uviedla Záborská.

Europoslanci zároveň upozornili na riziká predvolebných prieskumov. Podľa nich má priama voľba prezidenta zmysel len vtedy, ak sa ľudia rozhodujú na základe svojho presvedčenia, nie podľa špekulácií založených na nepresných číslach.

„Ak dovolíme, aby našu voľbu určovali prieskumy, o ktorých pozadí vieme veľmi málo, prestávame byť slobodní. Nesmieme sa nechať manipulovať strachom. V roku 1946 všetci očakávali, že komunisti vyhrajú voľby v celom Československu. Na Slovensku však zvíťazila Demokratická strana – práve preto, že ľudia nerezignovali, ale rozhodovali sa slobodne. Aj to je dôvod, prečo sme sa rozhodli podporiť Františka Mikloška verejne,“ zdôraznil Škripek.

 

(foto: https://www.facebook.com/f.miklosko)

Škripek vyzýva Rómov, aby neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci

Štrasburg, 13.2.2018 – Včera poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, ktoré rieši otázku integrácie Rómov. Branislav Škripek bol tieňovým spravodajcom skupiny EKR.

Ide o závažný problém, nakoľko v mnohých prípadoch zlyhalo začlenenie tejto komunity do majoritnej spoločnosti a zostáva stále žiť na jej okraji – v sociálnom vylúčení.

Branislav Škripek vystúpil v pléne EP tesne po hlasovaní a povedal: „Som rád, že som mohol podporiť túto rezolúciu o inklúzii Rómov vo všetkých oblastiach spoločnosti v EÚ. Tieto skupiny, dôležité pre  dobrý život našej spoločnosti čelia mnohým výzvam, či už vo výchove detí, zamestnanosti ale ohľadne aj dobrého bývania.” Postoj k Rómom v spoločnosti je lakmusový papierik, ktorý vypovedá o vyspelosti danej krajiny. Na zmiernenie ťažkostí, ktorým musia Rómovia čeliť, boli už v minulosti učinené mnohé opatrenia. Avšak Branislav Škripek vyzýva: „obraciam na vás, rómskych predstaviteľov s povzbudením, aby ste dobre využili príležitosti, a plne sa spojili s tými inštitúciami a organizáciami, ktoré majú zlepšiť vaše životné podmienky ako aj príležitosti ku práci, zamestnaniu, k zlepšeniu výchovy detí. Je veľmi podstatné, aby ste sa  zodpovedne a činne do toho zapojili, aby ste neboli len pasívnymi prijímateľmi pomoci zo strany EÚ.” V minulosti zlyhanie pomoci rómskej komunite spočívalo aj v tom, že Rómovia neaktívne prijímali pomoc. Naopak úspešné boli projekty, do ktorých boli zapojení aj priamo Rómovia ako napríklad svojpomocné postavenie si nového bývania.

Už v minulosti poukazoval B. Škripek na nehospodárne využívanie finančných prostriedkov z eurofondov. Aj v tejto oblasti sa musia vykonať nápravy. Vládni predstavitelia sa musia vysporiadať s korupciou, aby sa pomoc dostala skutočne k adresátom pomoci a nestala predmetom korupčnej ziskuchtivosti.  

Rezolúcia sa zaoberá aj protirómskym zmýšľaním.  „Som veľmi rád, že sa nám podarilo zaradiť do rezolúcie aj to, že pri tvorbe stratégií je potrebný proces pravdy, uznania a zmierenia v záujme budovania dôvery. Vzájomná dôvera vybudovaná na vzájomných vzťahoch je to, čo dokáže zmeniť spoločnosť na lepšiu a nevyčleňovať už Rómov pre predsudky,” vyjadril sa B. Škripek a na záver dodáva: „Táto rezolúcia je  výzvou na budovanie dlhodobých stratégií, ktoré prenesú  zmenu pre lepší život Rómskej populácie v našich členských štátoch. A ja ju podporujem.”

Kvalitné domáce hovädzie mäso je pre mnohých Slovákov stále nedostupné

Bratislava, 07. 02. 2019 – Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek dnes oficiálnou cestou požiadal Komisiu o odpoveď na problematiku kontroly hovädzieho mäsa vyvážaného  z Poľska. B. Škripek sa pýta, ako chce Komisia zefektívniť systém kontroly a veterinárnej inšpekcie v rámci svojich právomocí, aby sa podobné prípady neopakovali, nakoľko tento systém mal zabezpečiť, že sa pokazené mäso určite nedostane do 9 krajín Únie.  Na Slovensku je však problematika omnoho širšia a bolo by chybou sa zamerať len na zlyhanie poľských kontrolných mechanizmov.

Téma kvality hovädzieho mäsa má u nás dve roviny – európsku a národnú. Branislav Škripek povedal: Je zarážajúce, ako vágne sa ku celej problematike pristúpila EK. Hovorkyňa Komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín  informovala, že konzumácia takéhoto mäsa by nemala priamo ovplyvniť zdravie občanov. Webstránka Komisie obsahuje návod ako napríklad bojovať s nenávistnými prejavmi tzv. hate speech, ale neobsahuje nič o tom, ako by si občania mali chrániť svoje  zdravie pred podobnými hrozbami.” Škripek sa ďalej pýta: „Ako je možné, že štát, ktorý vyváža 80% svojej produkcie hovädzieho mäsa nemá funkčný systém kontroly, či fungujúcu veterinárnu inšpekciu? Aké kroky Komisia plánuje iniciovať, aby sa podobné prípady neopakovali?” pýta sa Škripek priamo Komisie.

Druhou stranou mince je dôvod, prečo sa na Slovensku poľské hovädzie mäso dostáva nielen do domácností, ale aj do škôl či predškolských zariadení. „Slovenskí producenti hovädzieho dobytka podliehajú prísnej kontrole a ich produkcia je kvalitná a bezpečná. Ale nedostáva sa na náš stôl,” hodnotí B. Škripek. Príčin je viacero.  „V porovnaní s rokom 1995 sa v roku 2014 znížil chov hovädzieho dobytku na Slovensku o 50%”, konštatoval Škripek.

„Pre mnohé rodiny sa slovenské hovädzie mäso stalo cenovo nedostupným a domáci producenti ho nedokážu predať v našej krajine. V prípade chovu dobytka a  živočíšnej výroby je to spôsobené predovšetkým veľmi nedostatočnými dotáciami zo štátneho rozpočtu,” analyzuje Škripek ďalej a dodáva  konkrétne údaje: „Štátna podpora pre slovenských chovateľov bola v roku 2018 na približne rovnakú úroveň produkcie o 60% nižšia, ako  dostali chovatelia v Českej republike. Preto sa niet čo čudovať, že naše domáce slovenské mäso je drahšie ako to dovezené.”

Samozrejme problémom sú aj nespravodlivé dotácie zo strany EÚ. „Slovenský poľnohospodár získava z európskych financií 347 € na jeden hektár. Ale jeho kolega z Talianska má k dispozícii 490 € a belgický farmár 457 €,” Škripek je preto presvedčený, že už je najvyšší čas, aby sa dorovnali platby z rozpočtu EÚ pre všetky členské krajiny. „Rovnaké podmienky pre poľnohospodárov pomôžu k podpore domáceho chovu, či lokálnej živočíšnej produkcii, ktorá je zdravšia a kvalitnejšia. Tiež to eleminuje rôzne špekulácie a machinácie poľnohospodárskych mafií, ktoré sa rozmohli v poslednej dobe aj na Slovensku. Preto sa Komisie pýtam i na dorovnanie platieb a tiež na podporu lokálneho poľnohospodárstva,” dodáva Škripek na záver  a bude informovať verejnosť o reakcii Komisie na jeho podnety.

Právo náboženského presvedčenia nie je samozrejmosťou pre všetky krajiny

Bratislava, 13. 1. 2019 – Zajtra sa bude Európsky parlament zaoberať správou, ktorá rieši otázku podpory slobody náboženského presvedčenia. Toto základné ľudské právo je vo svete potláčané, mnohí ľudia trpia a sú zabíjaní pre svoju vieru.

 

Správa o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (ďalej Správa) rieši hlavne problematiku prenasledovaných osôb. Branislav Škripek obhajuje právo slobody vierovyznania nielen pre kresťanov, ale aj menšiny z Blízkeho východu. „Genocída, ktorú vykonali príslušníci ISIS na nevinných obyvateľoch je príšerná. Dnes sú v mnohých kútoch sveta ľudia usmrtení len preto, lebo si chcú zachovať právo slobodne si vybrať, čomu budú veriť,” povedal Branislav Škripek.

Anna Verešová, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatuje: „Práva na slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva patria medzi základné ľudské práva, avšak tieto práva doteraz nie sú samozrejmosťou vo všetkých krajinách sveta. Vytvorením mandátu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery v roku 2016 ukázala EÚ úprimnú snahu venovať zvýšenú pozornosť otázkam prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Vyzývam preto poslancov EP ku schváleniu tejto Správy, čím zároveň odsúhlasia ďalší viacročný mandát osobitného zástupcu a jeho plné začlenenie do zahraničnej politiky EÚ”.

Slovenskí politici sa tak môžu pridať k hlasu poslancov Európskeho parlamentu, ktorým nie je ľahostajná sloboda náboženstva a presvedčenia mimo EÚ. „Je našou povinnosťou zastávať sa ľudí, ktorým sú upierané základné ľudské práva a slobody. Z histórie vieme, že ak budeme ľahostajní voči tejto neprávosti, časom budeme žať, to čo dnes zasejeme. Nevšímavosť dnes, sa stane našou vlastnou neslobodou zajtra,” hodnotí Branislav Škripek, ktorý osobne podporil kresťanov zo Sýrie či Iraku, a verejne hovoril o ich prípadoch. Až po niekoľkých jeho apeloch sa najvyššia predstaviteľka EÚ Frederica Mogheriniová konečne zastala kresťanov zo Sýrie – Syriakov, ktorí sú v ohrození života po odchode americkej armády z tejto krajiny. Ale prípadov náboženskej neznášanlivosti vo svete  je ďaleko viac.

Kresťanka Asia Bibi z Pakistanu je už dnes verejnosti dostatočne známa.  Dodnes sa jej však nepodarilo opustiť svoju krajinu a musí sa so svojou rodinou  skrývať na bezpečnom mieste.  Menej sú však známe ďalšie prípady ľudí, ktorí v pakistanských  väzniciach čakajú na rozsudok podľa zákonov o bohorúhaní. Európa sa musí rozhodne postaviť na ochranu ich základných práv,” konštatoval europoslanec Škripek, ktorý tiež navštívil Pakistan a vládnych predstaviteľov konfrontoval so zákonom o bohorúhaní. Žiadna krajina však dodnes Asii Bibi neposkytla vízum.

Aj predsedníčka ľudskoprávneho výboru Anna Verešová apelovala na slovenskú vládu, ale bez úspechu. „Rozumiem, že azyl pre Asiu Bibi a jej rodinu predstavuje pre krajiny bezpečnostné riziko. Pripojiť sa však k medzinárodnému spoločenstvu s apelom na pakistanskú vládu, môže aj Slovenská republika,” hovorí Verešová a pokračuje: „Podobne ako ostatné členské krajiny EÚ aj Slovensko by malo jasne a verejne deklarovať svoj postoj a návrhy konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vierovyznanie vo svete.”