Škripek chce chrániť mladých Európanov pred novými drogami

Brusel, 10. 7. 2018 – Dnes Branislav Škripek predstavil svoju vlastnú správu, ktorej cieľom je chrániť mladých Európanov pred drogovým šialenstvom. Ide o dokument, ktorý zakazuje drogy známe ako “syntetický heroín”,  “Maf” či  “Mathoxy”. Ich účinnosť je päťdesiatkrát silnejšia ako ópium.

Branislav Škripek povedal: „Prvá dávka býva často aj posledná, pretože vedie k útlmu dýchania. Podľa dostupných štatistických údajov tieto drogy zabili od júna 2017 viac ako 65 občanov EÚ a to prevažne vo Švédsku.” Obe látky pozná samozrejme aj odborná verejnosť pod zložitými názvami a to N-phenyl-N-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]cyclopropanecarboxamide(cyclopropylfentanyl) a 2-methoxy-N-phenylN-[1-(2-phenylethyl)piperidin-4-yl]acetamide (methoxyacetylfentanyl).

Podľa Škripeka sa tieto drogy dajú jednoducho objednať a prídu priamo do poštových schránok. „Je šokujúce vedieť, že európski občania umierajú v dôsledku tejto hrozby. Rôzne gangy a výrobcovia profitujú po celom svete z toho, že posielajú svoje tzv. “lieky” do európskych domácností,” konštatuje Škripek.

Legislatíva EÚ zabezpečuje spoluprácu pri vyhľadávaní týchto nových psychoaktívnych látok v EÚ. Následne vytvára ich zoznam, vyhodnocuje ho, zdieľa medzi členskými štátmi a potom ich zakáže v celej EÚ.

„Vďaka vynikajúcej práci Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) môžeme dnes naše deti účinnejšie ochrániť pred novými zabijakmi, ktorí prichádzajú poštou.  Sú to prevažne drogy, ktoré sa niekedy používali na lekárske alebo veterinárne účely. Dnes sa však zneužívajú k tomu, aby sa ponúkali prevažne závislým mužom,” zdôrazňuje Branislav Škripek a je rád, že sa v rámci celoeurópskej spolupráci takto pomôže rodinám ako aj jednotlivcom.

Na záver B. Škripek dodáva: „Ďakujem kolegom za ich prácu pri zavádzaní týchto dvoch drog do trestného práva. Všetci si uvedomujeme, že rýchlosť je v tomto prípade veľmi dôležitá, hlavne preto, aby sme sa vyhli ďalším úmrtiam. Veľmi vítam, že táto moja správa, ktorej som spravodajcom už tento mesiac prejde našim výborom LIBE. A potom v septembri sa o nej bude hlasovať na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.”

O kontroverzných autorských právach na internete sa zatiaľ nebude rokovať

Štrasburg, 5. 7. 2018 – Dnes Európsky parlament neposunul Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu do rokovaní tzv. Trialógu. Tvorí ho EP, Rada ministrov kultúry a Komisia. Návrh obsahoval viacero kontroverzných ustanovení, ku ktorým sa vyjadruje europoslanec Branislav Škripek (OĽANO) a poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽANO), tieňový minister školstva. Obaja komentujú rozhodnutie ako správne.

Branislav Škripek povedal: „Už samotná diskusia o Smernici naznačovala, že pôjde o vážny právny akt. Závisela by od neho budúcnosť internetu, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť naše životy. Na jednej strane stojí ochrana autorských práv a na druhej strane zase slobodný prístup k informáciám.” Posledná právna úprava autorských práv na datuje do roku 2001. Za 17 rokov sa informačná spoločnosť zmenila nielen dostupnosťou internetu, ale aj novými technológiami, ktoré fungujú na tejto platforme.

Sporné články č. 11 a č. 13

Škripek a M. Sopko sa zhodujú v tom, že najviac diskutovanými sú články 11 a 13. Miroslav Sopko analyzuje prvý zo spomínaných článkov: „Vydavatelia by si mohli  nárokovať autorské práva na spravodajské články z webov a to aj na ich časti ako napr. titulok, sprievodný obrázok, perex atď., pokiaľ by boli uverejnené na sociálnych sieťach.  Práve tento obsah sa najčastejšie používa na zdieľanie. Vidím problém v tom, že by sa jednalo aj o populárno-náučné texty, ktoré slúžia k vzdelávaniu. Hrozilo by, že niektoré poznatky by sa k adresátom dostali až potom, ako by zaplatili alebo by sa k nim vôbec nedostali. Spolu s ustanoveniami v článku 4, ktoré idú proti otvorenosti vzdelávacích zdrojov pre všetkých a bude znižovať ich verejnú dostupnosť, sa tu priamo popiera obľúbená fráza o vzdelávaní ako priorite.”

Článok č. 13 kritizuje Branislav Škripek: „Nepozdáva sa mi  mechanizmus, ktorý navrhuje článok 13 predmetného návrhu Smernice. Ide o sporné ustanovenie, ktoré prikazuje prevádzkovateľom stránok uzavrieť licenčné zmluvy a na kontrolu obsahu nasadiť filtre odhaľujúce nelegálny obsah. Problém vidím v algoritme, ktorý v súčasnosti využíva Google v platforme YouTube a ten sa má rozšíriť na celý internet. Nespoľahlivý algoritmus, ktorý nerozlišuje humor, satiru, náhodné zobrazenie na fotografií, ktoré pritom zjavne nebolo účelom fotenia, nie je zárukou funkčnosti tejto legislatívy v praxi.” Ďalej Škripek upozorňuje na ohrozenie vzniku nových startupových podnikov v oblasti informácií, nakoľko nebudú mať dostatok financií na  nákladné filtračné a analytické vybavenia.

Tlak občanov

Podľa Branislava Škripeka pred hlasovaním dostal veľmi veľa mailov od občanov, ktorí si neželali pokračovať v rokovaniach s tak nastaveným návrhom Smernice.  „Potešilo ma, že sa toľkí zaujímali o budúcnosť internetu. Zdá sa, že aj samotní občania si uvedomujú dôležitosť diskusie o budúcnosti internetu,” vyjadril sa Branislav Škripek a kolega Miroslav Sopko dodáva, že aj on dostal podobné podnety: „Je len dobré, že máme toľko aktívnych ľudí. Budem rád, ak sa aj naďalej budú zaujímať o dianie nielen na Slovensku ale aj v Európskom parlamente. Toto je dobrá cesta ako byť zodpovednými a angažovanými občanmi.”

B. Škripek rieši kauzu nelegálneho kupčenia so schengenskými vízami

Brusel, 27. júna 2018 – Včera sa na pôde EP konala tlačová konferencia, na ktorej slovenský europoslanec OĽANO informoval  o kauze predaja schengenských víz Maltou do Líbye. Branislav Škripek vyzval aj ostatných europoslancov, aby sa pripojili k iniciatíve na prešetrenie kauzy predaja víz. Rovnako žiada premiéra SR, aby zajtra na samite otvoril túto tému.   

Nie je možné, aby Komisia a Rada túto kauzu zametali pod koberec. Od minulého týždňa  upozorňujem na rastúci počet dôkazov, ktoré poukazujú na nezákonný predaj schengenských a zdravotných víz na Malte. Tieto víza sa predávali bez kontroly ľuďom s bydliskom v Líbyi,” povedal Branislav Škripek. Zdôraznil tiež, že v Líbyi sú prítomní bojovníci tzv. Islamského štátu a je preto možné, že sa niektorí z nich mohli dostať k schengenským vízam. Spomínané dôkazy smerujú až ku štátnemu zamestnancovi kancelárie maltského predsedu vlády.  B.  Škripek pripomenul:  „nelegálny predaj schengenských a zdravotných víz nie je len závažným trestným činom proti schengenskej zmluve, ale je aj bezpečnostnou hrozbou pre EÚ.”

Ako člen Výboru  EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ďalej poskytol informácie o fungovaní pracovnej skupiny  výboru LIBE,  ktorá sa už zaoberala situáciou na Malte po vražde novinárky Daphne Caruany Galizie. „Pani novinárka sa zapodievala veľmi podobnou kauzu nezákonného predaja víz Maltou, ale do Alžírska,” upozornil B. Škripek zahraničných novinárov prítomných v Bruseli.

Jednou z primárnych úloh Európskeho parlamentu je upozorňovať Európsku komisiu na takéto prípady a žiadať, aby konala. Preto sa Branislav Škripek okrem iného obrátil oficiálnou cestou na Európsku Komisiu (EK), konkrétne na Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu. Škripek žiada konkrétne vysvetlenie, prečo sa témou obchodovania s vízami nezaoberala EK a neriešila problém známy už od roku 2016. „Lebo skutočnosť je taká, že EK sotva vykonala vážne prešetrovanie prípadu.  Majú však jasne danú povinnosť   tak urobiť podľa NARIADENIA RADY (EÚ) č. 1053/2013, ktorým sa zriaďuje hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis,“ vysvetľuje slovenský europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) Branislav Škripek.

V Bruseli hovoril aj Ivan Mintoff, maltský člen ECPM, ktorý odhalil kauzu predaja schengenských víz do Líbye.  Branislav Škripek medzi prvými otvoril túto kauzu na pôde EP a preto svoje  záverečné slová adresoval priamo svojmu kolegovi I. Mintoffovi: „ďakujem vám za vašu odvahu hovoriť pravdu. Vieme si len veľmi ťažko predstaviť s čím musíte zápasiť vy osobne ako aj vaša rodina pri tejto kauze. Ale Európa potrebuje takýchto odvážnych mužov a ženy, akým ste aj vy, ktorí sú soľou a svetlom. Jednoducho sú nádejou pre nás všetkých.”

Branislav Škripek požiadal oficiálne aj predsedu vlády SR Petra Pelegriniho, aby otvoril kauzu predaja schengenských víz na víkendovom samite Rady, ktorý sa bude zaoberať aj otázkami spoločného európskeho azylového systému (CEAS), migrácie, bezpečnosti a ochrany. 

 

Príloha: List komisárovi Fransovi Timmermansovi

Question to EC regarding Malta_SK

II. modlitebné raňajky v Jeruzaleme

Jeruzalem, 8. 6. 2018 – Včera sa skončili v poradí už druhé modlitebné raňajky, ktoré sa konali v Jeruzaleme. Účastníci si pripomenuli významné výročie – 70 rokov od vzniku štátu Izrael. Pozvanie prijali poprední politickí zástupcovia zo sedemdesiatich štátov sveta, celkovo prišlo cez 650 hostí. Slovensko reprezentoval europoslanec a predseda ECPM Branislav Škripek.

ECPM (Európske kresťanské politické hnutie) bolo aj zároveň spoluorganizátorom podujatia. Branislav Škripek preto hosťoval obed pre zúčastnených politikov. „Zhodli sme sa na tom, že Izrael má jednoznačné právo na vlastný štát, hlavne po tom, akému zverstvu v Európe museli Židia čeliť počas holokaustu. A rovnako majú právo si vybrať hlavné mesto svojho štátu,” povedal Branislav Škripek. Hlavný program začal však už ráno, a to modlitbami. B. Škripek dostal možnosť vybrať pre modlitebné raňajky konkrétny citát z Biblie. Verš vybral z proroka Izaiáša: „Ustanovil som strážcov na tvojich múroch, Jeruzalem” ( Iz 62,6-7). Po skončení modlitieb sa Škripek vyjadril: „Modlili sme sa za pokoj pre krajinu Izrael. Som presvedčený, že ak nezavládne pokoj na tomto mieste, tak pokoj nemôžeme očakávať ani v ostatných kútoch sveta. To isté povedali aj zástupcovia Južnej Kórei, ktorí sa prišli modliť tiež za pokoj, ktorý potrebujú aj oni medzi svojimi dvoma krajinami. Začiatok mieru na kórejskom polostrove začína tu – v Izraeli.”
II. modlitebných raňajok sa zúčastnil aj samotný prezident Izraela Reuven Rivlin. Súčasťou programu pre politických predstaviteľov bola aj oficiálna návšteva Knessetu – izraelského parlamentu spojená s odbornými prednáškami na aktuálne témy. Stretnutia sa za ČR zúčastnil aj Ján Bartošek, podpredseda KDU-ČSL.

Pretáčanie počítadla kilometrov oberá Európanov o 9,6 miliardy eur

Štrasburg, 28. 5. 2018 – Tento týždeň europoslanci v Štrasburgu rokujú o súčasnom fenoméne v automobilovom segmente. Špekulanti, ktorí pretáčajú počítadlá kilometrov na automobiloch, pôsobia v mnohých krajinách. Avšak bez spoločného postupu všetkých krajín EÚ nebude možné účinne zabrániť ich činnosti.

Branislav Škripek, slovenský europoslanec za OĽaNO povedal: „Odhaduje sa, že až polovica automobilov, ktoré sa predávajú v rámci cezhraničného obchodu má nepravdivý údaj o počte najazdených kilometrov. Na podvody s týmito autami najviac doplácajú ľudia s nižším príjmom a zo sociálne slabšieho prostredia.” Okrem toho environmentálne vlastnosti týchto vozidiel sú horšie, ako sa predpokladá, a tým dochádza aj k nárastu emisií znečisťujúcich látok.

Pozitívnym príkladom je Belgicko a Holandsko. B. Škripek vysvetľuje: „Obe krajiny zriadili databázové systémy, v ktorých sa nachádzajú záznamy o najazdených kilometroch. Údaje pochádzajú z pravidelných kontrol technického stavu, údržby, prehliadok a opráv. Výsledkom bolo, že sa značne znížil počet vozidiel so zmanipulovaným počítadlom kilometrov.”

Odhaduje sa, že na Slovensku  je až 1 milión áut s pretočeným počítadlom. Od 1.3. 2016  v SR platí zákon, ktorý zakazuje predaj automobilov s pretočeným počítadlom podnikateľom a firmám. Ján Marosz kritizuje uvedenú legislatívu, nakoľko nepoctiví predajcovia v autobazároch našli jednoduchý spôsob ako tento zákon v praxi obísť. Fungujú len ako “sprostredkovatelia” predaja a tak sa zákaz na nich nedá uplatniť. Ján Marosz, tieňový minister dopravy za OĽaNO, ďalej uviedol: Na trhu s ojazdenými vozidlami v SR je podvádzanie „stáčaním kilometrov“ veľký problém. Akákoľvek snaha o jeho elimináciu je však vopred odsúdená na neúspech, pokiaľ nedokážeme dostatočne účinne a jednoducho podchytiť aj manipuláciu na vozidlách dovážaných z členských krajín Únie. Z tohto dôvodu veľmi vítame iniciatívu na spoločný postup a jednotné pravidlá EÚ v tejto problematike.”

Problém sa dá vyriešiť na viacerých úrovniach. „V prvom rade výrobcovia áut by mali predávať také automobily s počítadlom kilometrov, do ktorého sa nebude dať zasiahnuť. Riešením môže byť aj spoločná databáza všetkých automobilov v EÚ, kde sa bude evidovať počet reálne najazdených kilometrov. Avšak táto databáza musí spĺňať všetky štandardy na osobnú ochranu údajov, aby sa nemohla zneužiť,” dodáva na záver Branislav Škripek.

Európsky ochranný príkaz nezabráni páchaniu násilia

Bratislava, 27. 4. 2018 – Počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu sa poslanci Európskeho parlamentu zaoberali opäť témou násilia. Tento krát sa zaoberali Uznesením o vykonávaní smernice o európskom ochrannom príkaze. Tieňovým spravodajcom bol Branislav Škripek.

Európsky ochranný príkaz (EOP) vznikol v roku 2010 z iniciatívy skupiny dvanástich štátov pod vedením Španielska.  Smernica nadobudla účinnosť 11. januára 2011 a členské štáty EÚ museli zakomponovať ustanovenia smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 11. januára 2015. Podstatou smernice je to, že ochranné príkazy vydané v jednom členskom štáte sa musia uznávať a vykonávať aj v inom členskom štáte. A preto osobám, ktoré sú obeťami násilia a získali ochranný príkaz, by mala byť poskytnutá rovnaká ochrana pred páchateľom násilia vo všetkých členských krajinách. Avšak uplatňovanie v praxi značne pokrivkáva a kritizuje to aj Branislav Škripek, ktorý po rozprave povedal: „podľa dostupných údajov zo septembra 2017, bolo zistených iba 7 európskych ochranných príkazov. Otázkou zostáva, či osoby, ktoré potrebujú byť chránené vôbec vedia o EOP a či tento príkaz dokáže v praxi násilie skutočne eliminovať.”

Slovenský europoslanec dlhodobo poukazuje na to, že ak sa chce odstrániť násilie,  treba sa v prvom rade zamerať na skutočné príčiny jeho vzniku. „Predstavte si, že by sme vedeli vydať zákon, ktorý účinne začne brániť násiliu, to znamená, že ľudia skutočne prestanú násilie páchať. Bol by to úžasný zákon, ktorý by sme vydali a násilie by prestalo,” týmito slovami začal svoju reč B. Škripek na pôde parlamentu.  Ale žiadny zákon nedisponuje takouto mocou, cesta odstraňovania páchaného násilia je aj v zmene zmýšľania v spoločnosti. Ďalej povedal: „relevantné štatistiky ukazujú, že skutočnými príčinami páchaného  násilia sú drogy, alkohol, hazardné hry a zlý spôsob riešenia partnerských vzťahov.” Preto je potrebné zamerať sa na vyriešenie komplexných problémov v rodine a nie len na čiastkové riešenia, ktoré neprinesú požadovaný efekt.

……………………………….

Videá súvisiace s témou:

Denne zomrie kvôli viere osem kresťanov. Číslo však stále stúpa

23. 4. 2018 – V kinosále Národnej rady SR sa dnes o 16:30 uskutoční podujatie s názvom 8 prázdnych stoličiek, na ktorom bude prezentovaná Správa o prenasledovaní kresťanov vo svete. Organizátormi podujatia sú poslankyňa za OĽANO a predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová a poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek. Správu prednesú predstavitelia známej organizácie Open Doors Michel Varton a Guillaume Guennec.

„Podľa dostupných informácií, každý deň zomrie vo svete osem kresťanov pre svoje náboženské presvedčenie. Aj dnes si osem ľudí už nesadne k stolu v kruhu svojej rodiny,“ uviedla poslankyňa Anna Verešová s tým, že Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 uznáva slobodu náboženského vyznania ako jedno zo základných ľudských práv. „V súčasnosti asi 250 miliónov ľudí na svete nemôže praktizovať svoju vieru. Základné právo na náboženskú slobodu nie je zaručené vo viac ako 50 krajinách sveta. Ešte nedávno, pred necelými troma desaťročiami, medzi tieto krajiny patrila aj Československá republika. S útlakom pre náboženské presvedčenie máme aj v našej spoločnosti bolestnú skúsenosť,“ vyjadrila sa Verešová, podľa ktorej sú mnohí kresťania aj dnes prenasledovaní, diskriminovaní alebo utláčaní. „Aj preto som rada, že o tejto téme budeme dnes hovoriť na pôde Národnej rady,“ dodala Anna Verešová.

„Osem zavraždených kresťanov sa môže javiť pre nás len ako štatistické číslo. Ako skutočnosť, ktorá je pre nás vzdialená,“ uviedol poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO Branislav Škripek a pokračoval: „Áno, kresťania v bývalej Československej socialistickej republike trpeli a boli prenasledovaní. Vtedy mnohí z nich skončili vo väzení, nedostali sa na vysoké školy, nemohli cestovať a niektorí aj umreli pre svoju vieru. Škoda, že tak rýchlo zabúdame na našich hrdinov!“

Škripek zároveň upozornil, že dnes, hlavne v západnej Európe, čelíme  inému typu prenasledovania. „Je skoro odvahou povedať svoj vlastný názor, založený napríklad na biblickom presvedčení, ktorý je v protiklade s väčšinovým názorom. Aj preto, keď sa v Európskom parlamente zastávam tradičných hodnôt a prirodzenej rodiny som označovaný za extrémistu,“ vyjadril sa B. Škripek a uviedol, že predstavitelia organizácie Open Doors monitorujú prípady usmrtených kresťanov pre svoju vieru. „Ide o oficiálne štatistické čísla, skutočnosť však môže byť ešte desivejšia. Treba povedať, že každým rokom tieto čísla stúpajú. Je našou povinnosťou dnes nemlčať a hovoriť o tom, čomu čelia naši bratia a sestry vo viere vo svete. Vážia si pravdu a svoje presvedčenie, ktoré nemôžu zaprieť tak, že preň obetujú aj vlastný život,“ uzavrel Branislav Škripek.

„Prenasledovanie kresťanov je globálny problém, ktorý sa deje na celom svete. Podľa štúdií Open Doors k nemu dochádza až v 58 krajinách sveta,“ uviedol predstaviteľ organizácie Open Doors Michel Varton, podľa ktorého je v súčasnosti prenasledovaných približne 250 miliónov kresťanov. „V 21. storočí každý dvanásty človek čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere. Open Doors už 25 rokov sleduje túto situáciu. Za posledných päť rokov vidíme, že prenasledovanie kresťanov rastie,“ pokračoval Varton.

Ako ďalej uviedol Varton, krajinou číslo jeden v prenasledovaní kresťanov je Severná Kórea. „Za posledných sedemnásť rokov sa Severná Kórea stala najhorším miestom pre život kresťanov. V momente, keď niekto príde na to, že veríte v Boha, môžete byť poslaný do tábora smrti. Takisto aj celá Vaša rodina,“ upozornil Michel Varton s tým, že napriek tejto skutočnosti eviduje Open Doors v Severnej Kórey až 300-tisíc kresťanov. „Je dôležité, aby sme na takéto veci poukazovali a hovorili o nich,“ uzavrel Varton.

Škripek v EP k prípadu Jána Kuciaka: Slovensko sa dostáva z letargie a čaká ho veľká práca

Diskusný príspevok Branislava Škripeka v EP 14.3.2018 Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Vážený pán predsedajúci,

v slovenskej národnej hymne sa spieva: To Slovensko naše, dosiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo… Je veľmi tragédiou, že „blesky-hromu“ boli výstrely v dedinke Veľkej Mači, ktoré usmrtili nevinných ľudí Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Išlo o novinára, ktorý sa zaoberal protikorupčnými skúmaniami.  Zaplatili najväčšou cenou – vlastnými životmi.  Ján Kuciak odhaľoval korupčné politické kauzy a mafiánske zločiny. No poviem Vám, že máme aj ďalších novinárov – Pavol Rýpal  a Miroslav Pejko. Nebojácne odhaľovali rôzne škandály a sú dodnes nezvestní. A stráca sa nádej, či ešte žijú. Ľudí otupila ľahostajnosť, z ktorej ich prebrali až výstrely popravy Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

A Slovensko skutočne ožilo. Do mnohých našich miest vyšli demonštrovať Slováci a Slovenky, aby zapálili sviečky a vyjadrili jasný nesúhlas so smerovaním našej krajiny. Konajú sa aj rôzne koncerty a umelci rušia predstavenia, aby dali najavo že toto  nemôže tak ostať. Je hanbou vlády Roberta Fica a jeho ministrov, kam našu spoločnosť dohnala. Slovensko sa dostáva z letargie. Až doteraz chobotnica korupcie naťahovala svoje chápadlá až na najvyššie miesta riadenia štátu. Pevne verím, že  nastáva tomu koniec!

Vážení  kolegovia z monitorovacej komisie, ďakujem za vašu prácu, ktorú ste odviedli, lebo sme potrebovali aj takýto zásah.  Som vďačný, že ste pomenovali konkrétne problémy, s ktorými sa Slovensko musí vysporiadať.

Toto je čas, kedy slovenských politikov, poctivých policajtov a vyšetrovateľov, ako aj občiansku verejnosť čaká veľa práce ako nastaviť nové paradigmy výkonu spravodlivosti, vymožiteľnosti práva, ktorú sľuboval náš pán premiér pred rokmi, keď nastupoval do svojej funkcie a zdá sa, že doteraz sa mu to nepodarilo. Ďalej treba obnoviť dôveru v štát, ktorý háji slobodu a bezpečnosť občanov ako aj novinárov, ktorí nebojácne odhaľujú korupciu. Je potrebná dôkladnejšia kontrola európskych peňazí, pretože sú  zdrojom korupcie na Slovensku. Ďakujem.

B. Škripek sa pýta v EP: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

1. 3. 2018 – Včera sa diskutovalo a dnes EP hlasoval o Správe o situácii v oblasti základných práv v EÚ v roku 2016. Branislav Škripek pôsobil ako tieňový spravodajca tejto Správy a dnes popoludní mal na pôde EP aj tlačovú konferenciu.

Každý rok sa EP zaoberá stavom základných ľudských práv a tradične prebieha o tom búrlivá diskusia. Branislav Škripek hneď na úvod podotkol:  „Keď som si prečítal túto správu, nadobudol som dojem, že Európa je akýmsi kontinentom strachu, ktorý je ovládaný fóbiami. Spomína sa tu xenofóbia, transfóbia, islamofóbia, intersexfóbia, homofóbia, afrofóbia – strach zo všetkých vrstiev, rás a skupinových identít. Neprimerane sa skupina homofóbov rozrastá o tých, čo majú odlišný názor na spôsob spolužitia medzi ľuďmi, mužmi a ženami.”  

Škripek si ďalej myslí, že ľudia sa boja vyjadriť svoje stanovisko, ktoré nie je v súlade s väčšinovým názorom. „Zaznamenávame fenomén, že ľudia začínajú mať strach verejne povedať svoj názor na zavádzanie nových sociologických a hodnotových rámcov. Kde sa stratilo právo nesúhlasiť? To je naše základné právo, vyjadriť nesúhlas a ten nesúhlas ako názorová odlišnosť, musí byť rešpektovaný. Prečo sú tí, čo majú odlišný názor sú okamžite nálepkovaní ako fanatici, populisti, fundamentalisti, bigoti? Európa by sa nemala báť rozmanitosti, najmä nie tej názorovej,” povedal počas rozpravy v pléne EP. 

Nelegislatívny dokument sa opäť zaoberá Istanbulským dohovorom. „Opakované adresovanie výziev členským štátom na ratifikovanie kontroverzného Istanbulského dohovoru v tejto správe považujem za nenáležité a ďalšie porušenie princípu subsidiarity. Tretina štátov Istanbulský dohovor ešte neratifikovala. Čo ak ID ani nikdy neratifikujú? Budete akceptovať ich rozhodnutie?” na záver povedal Branislav Škripek.

 

Video [EN]: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

V EP sa diskutuje o diaľničných poplatkoch a Slovensko zastupuje B. Škripek

Brusel, 20. 2. 2017 – Dnes v dopoludňajších hodinách sa koná diskusia v EP  aj o vyberaní diaľničných poplatkov od zahraničných vodičov. Za Slovensko sa jej zúčastňuje europoslanec Branislav Škripek, ktorý vystúpi s príhovorom o svojich pozmeňujúcich návrhoch. K téme sa vyjadruje aj kolega z hnutia OĽANO Ján Marosz, tieňový minister pre dopravu.

Europoslanci Výboru EP LIBE[1] sa budú zaoberať Stanoviskom k návrhu smernice EP a Rady o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčení cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii. Spravodajcom predmetného dokumentu je Branislav Škripek. „Chcem sa  poďakovať všetkým mojim kolegom, a samozrejme aj pánovi europoslancovi Józsefovi Nagyovi, za podnetnú diskusii v tejto téme. Som presvedčený, že moje pozmeňujúce návrhy dopomôžu k lepšiemu vyberaniu diaľničných poplatkov aj od zahraničných vodičov,” povedal pred dnešným zasadnutím výboru Branislav Škripek. Cieľom ďalších pozmeňujúcich návrhov je aj ochrana osobných údajov vodičov a B. Škripek pokračuje: Navrhujem, aby boli vykonané  opatrenia, ktoré sú plne v súlade s Obecným nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR). Osobné údaje budú posielané z rôznych členských štátov a musí byť absolútne jasné, že tieto dáta môžu byť použité v obmedzenom čase a len na jediný účel, ktorým je zachytenie neplatičov diaľničných a mýtnych poplatkov.Spravodajca Škripek konkrétne odkazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Diaľničné poplatky musia platiť aj zahraniční vodiči

Tieňový minister dopravy Ján Marosz víta iniciatívu europoslanca Branislava Škripeka, ktorý prináša pozmeňujúce návrhy smerujúce k efektívnejšiemu výberu platenia diaľničných poplatkov v členských štátoch EU pri dôslednom zachovávaní ochrany osobných údajov. 

J. Marosz považuje za problém súčasného výberu poplatkov za používanie diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku nedostatočnú informovanosť zahraničných motoristov. Chýbajú jasné a zrozumiteľné informácie o povinnosti zakúpenia elektronických diaľničných známok pri vstupe na územie Slovenskej Republiky. „V tejto súvislosti odporúčam pánovi ministrovi dopravy Arpádovi Érsekovi, aby na všetkých hraničných prechodoch inštaloval dobre viditeľné informačné tabule v anglickom jazyku, ktoré by upozornili na povinnosť a možnosti zakúpenia jednotlivých druhov elektronických diaľničných známok. Bez jasnej informácie majú zahraniční šoféri ohľadom tejto povinnosti zmätok,” odporúča Ján Marosz. Druhým problémom je, že neefektívnym výberom a nemožnosťou vymáhania pokút od motoristov z iných štátov Slovensko prichádza takmer o 80 mil.€ ročne. Na záver dodáva Ján Marosz:  „Tieto prostriedky by veľmi pomohli pri obnove cestnej infraštruktúry, ktorá devalvuje aj pod vplyvom tisícok aj  zahraničných motorových vozidiel.”

 

[1] LIBE – Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci