Europoslanec Škripek kritizuje španielsku školu, ktorá v knižniciach zakázala 200 detských kníh

Štrasburg, 17. 4. 2019 

Europoslanec Branislav Škripek (Kresťanská únia) v rozprave Európskeho parlamentu poukázal na problém v španielskej škole, ktorá hrubo zasiahla do  rozhodovania rodičov ohľadom výchovy svojich detí a tým aj do kultúrneho dedičstva Európy.

Deti v španielskych školách si už nebudú môcť požičať z knižnice cez 200 kníh, nakoľko podľa španielskej školskej komisie pre rodovú rovnosť sú tieto rozprávky sexistické. 

„Na týchto rozprávkach vyrastali celé generácie európskych detí a učili sa z nich, aké sú v živote správne hodnoty – hodnoty dobra a zla,“ podotkol Branislav Škripek vo svojom vystúpení. „Sú to hodnoty, ktoré formujú charakter človeka, ktorý sa potom dokáže  postaviť za to, čo je v živote správne a proti tomu, čo je v živote nesprávne a zlé.

Rozprávky bratov Grimmovcov ako Červená Čiapočka, Snehulienka a iné, ale aj rozprávanie o svätom Jurajovi, čo porazil draka, skrývajú v sebe silnú symboliku a múdrosť, ktorá sprevádza ľudské pokolenia množstvo rokov. Takéto príbehy pomohli generáciám rodičov vychovávať svoje deti ku základným ľudským hodnotám biologického pohlavia a prirodzenej rodiny. Tieto rozprávky majú v sebe hlboko zakódované pravdy, ktoré sú dnes neraz spochybňované a vysmievané. Preto je nepochopiteľné, že sa takéto knihy zakazujú deťom čítať.

Branislav Škripek ďalej pokračoval: „Myslím si, že toto je ukážka spupnej liberálnej genderovej diktatúry uzurpujúcej práva rodičov na určovanie, čo je pre deti správne, ktorá sa plíži do detstva detí. Štátna komisia nemôže obmedzovať výber rozprávkových kníh pre deti. To je úloha rodičov, aby o tom rozhodovali.”

Hovoriť však o tomto probléme v EP nestačí. Branislav Škripek ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) preto oslovil španielsku stranu Contigo MÁS, ktora je členskou stranou ECPM. ,,Naša lokálna členská  strana v Španielsku bude v tejto záležitosti intervenovať. Považujem totiž za potrebné vždy stáť odvážne a nahlas na strane rodičov,” dodáva Branislav Škripek, ako predseda ECPM, na záver.

Europoslanci žiadajú Súdny dvor o stanovisko k Istanbulskému dohovoru

Brusel, 4. 4. 2019 – Dnes prijal EP uznesenie, v ktorom europoslanci žiadajú Súdny dvor o vypracovanie stanoviska ohľadne prístupu EÚ k Istanbulskému dohovoru. Branislav Škripek hlasoval proti tomuto uzneseniu.

1. júna 2017 bol v mene Európskej únie podpísaný Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor – ID) a týka sa iba týchto oblastí:

  1. azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement)
  2. justičnej spolupráce v trestných veciach.

Branislav Škripek vysvetľuje: „Rada (EÚ) v máji 2017 rozhodla o podpise ID v dvoch samostatných rozhodnutiach, ktoré sa týkali len azylu a justičnej spolupráce. V septembri EP vyzval na úplné pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru – bez výnimiek.  Dnešné prijaté uznesenie vyzýva Súdny dvor aby rozhodol, či takýto postup bol v súlade s platnými zmluvami. V súčasnosti sú Maďarsko, Litva, Bulharsko, Slovensko, Lotyšsko, Česká republika a Spojené kráľovstvo naďalej proti ID. Slovensko dokonca hodlá podpis spod ID stiahnuť.”

Spomínané krajiny majú voči ID viacero výhrad  a to hlavne pre nejasné definovanie rodu, či vytvorenie monitorovacieho výboru GREVIO so značnými právomocami a kompetenciami, alebo venovanie nedostatočnej pozornosti  aj ďalším skupinám, ktoré sú ohrozené domácim násilím. „ID považuje za hlavnú príčinu domáceho násilia rodovú nerovnosť. Odborníci pomáhajúci týraným ľuďom to však popierajú. Ide vždy o komplex rôznych problémov a príčin, kde je každý jeden prípad domáceho násilia individuálny a preto potrebuje rôznu intervenciu. Preto európske rámce, ktoré sa snažia vyriešiť tému domáceho násilia páchaného na ženách v praxi nebudú fungovať o to viac, ak majú takéto silné ideologické zafarbenie,” argumentuje Branislav Škripek, ktorý sa preto viackrát v pléne EP voči  ID vyjadroval.

Branislav Škripek ďalej konštatoval: „Toto volebné obdobie europoslancov sa chýli ku koncu. Preto ide o posledný pokus zástancov genderovej ideológie v EP o to, aby Rada k prijatiu celého ID urýchlene pristúpila. Aj v takýchto prípadoch  je nesmierne dôležité, kto Slovensko v EP zastupuje. A aj to, či je v EP dostatočný počet hodnotovo orientovaných politikov aj z iných krajín.” Aj preto Branislav Škripek ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) pracuje na tom, aby v novom EP bolo viac kresťanských politikov z rôznych krajín EÚ.

Rozhodnutie Súdneho dvora, o ktoré dnes EP požiadal,  sa bude týkať samozrejme aj Slovenska. Otázkou bude v akej miere, ak Slovensko dovtedy odstúpi od ratifikácie ID. „Nuž v tomto prípade si musíme počkať na konečné rozhodnutie súdu. Skutočne tento prípad je veľmi komplikovaný a nerád by som sa preto vyjadroval k tomu skôr, ako bude rozhodnutie súdu k dispozícii spolu s právnym výkladom,” povedal na záver Branislav Škripek, ktorý dúfa, že rozhodnutie súdu môže zastaviť ďalšiu ratifikáciu ID za EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu opäť nerešpektovali hlas občanov

Štrasburg, 26. 3. 2019 – Dnes EP schválil Smernicu o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, ktorú pozorne sledovala verejnosť. Napriek protestom a zamietavým postojom mnohých občanov, ktorí posielali poslancom maily a organizovali protestné zhormaždenia, 348 poslacnov EP zahlasovalo ZA, proti bolo 274 a hlasovania sa zdržalo 36 z nich.

Branislav Škripek hneď po hlasovaní vystúpil v pléne a povedal: „Po troch rokoch práce a hľadania optimálneho nastavenia ochrany autorských práv v digitálnej ére musíme konštatovať, že autori Smernice zlyhali. Preto som hlasoval proti a som sklamaný z toho, že europoslanci nedbali na hlas občanov a prijali ju.”

O smernici hlasovali europoslanci aj pred rokom a aj vtedy bol  B. Škripek proti. Zostáva tak stabilným odporcom tohto návrhu pre viacero dôvodov. Dnes ešte zdôraznil: „Technológie a vývoj umelej inteligencie sú obrovskou výzvou pre demokraciu. Predstavujú silný nástroj kontroly v autoritárskych režimoch. Mnohé z týchto pokrokov poskytnú autokratom nové spôsoby šírenia propagandy.”

Škripek ďalej cituje historika Nialla Fergusona: „Desí ma pokrok umelej inteligencie, ktorý dospeje až do toho štádia, že originálny spravodajský príspevok a to čo bude vygenerované technologicky, bude prakticky nerozoznateľné.” Potom je otázka akú úlohu budú zohrávať novinári a samotné médiá.

Ďalej sa europoslanec vyjadril aj k  autorom a vydavateľom, ktorí: „v mene zisku ignorujú tento fakt,  pretože ich zaujíma len odmena za ich autorstvo a prácu. Samozrejme, že na ňu majú nárok, ale nie za cenu straty slobody na internete.” Slovensko ako aj ostatné krajiny, ktoré dlhé roky existovali vo východnom bloku pod komunistickým režimom sú citlivejšie na ochranu slobody. „My, zo štátov za Želenou oponou, máme vlastnú skúsenosť so životom v neslobode. Preto si viac uvedomujeme možné riziká a že sloboda nie je samozrejmosť. Chcem oceniť občiansku angažovanosť všetkých, ktorí sa ozývali k tejto téme. Je dobré, že zaznel ich  hlas – aj keď sa nám nepodarilo smernicu zastaviť,” povedal na záver B. Škripek.

V každej minúte príde o život 86 detí

Brusel, 19. 3. 2019 – Dnes sa v Európskom parlamente konala konferencia s názvom „Baby goes to EP” – Dieťa ide do EP, ktorú zorganizovali rumunský europoslanec Cătălin Ivan. V diskusii vystúpil aj Branislav Škripek europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM).

Vo svojom príspevku B. Škripek uviedol, že je dôležité riešiť problémy tehotných žien: „Lebo sa týkajú posvätnosti života a ľudskej dôstojnosti ako matiek tak aj ich detí. Téma rozhodne súvisí s blahobytom rodín v Európe.” ECPM kladie dôraz na potrebu zachovania ľudskej dôstojnosti, ktorá predstavuje osobitnú hodnotu. „Preto by mal byť život každého človeka chránený od počatia po prirodzenú smrť. V praxi to znamená, že pomoc a podpora by mala byť poskytnutá tehotným ženám v núdzi,” povedal Branislav Škripek a ďalej zdôraznil, že by sa politici mali naučiť z ich konkrétnych skúseností ako podať pomocnú ruku matkám i deťom.

„V súčasnosti sú ženy veľmi často nútené ukončiť tehotenstvo potratom. Tento tlak pochádza z rôznych zdrojov. Mnohé ženy, najmä tie, ktoré pochádzajú z krajín východnej Európy, sú pod tlakom svojich zamestnávateľov,” povedal Branislav Škripek. Pripomenul, že nedávna správa v  Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE) s názvom: „Práva pracujúcich v domácnostiach, najmä žien v Európe“ sa osobitne zaoberala týmto problémom.  V prijatom texte pozmeňujúceho návrhu predloženého poslancami z ECPM sa požaduje, aby „v žiadnom prípade neboli tehotné pracujúce ženy vystavené nátlaku zo strany zamestnávateľov k tomu, aby ukončili tehotenstvo“ a ďalej žiada od európskych vlád, aby „zabezpečili, že tehotné pracujúce ženy dostanú počas tehotenstva praktickú podporu na ochranu svojho zdravia a blaho aj  ich nenarodených detí “.

Ďalší tlak na tehotné ženy prichádza zo strany rodinných príslušníkov alebo nepriamo zo strany štátnych sociálnych služieb, ktoré prezentujú potrat ako jedinú alternatívu. „Namiesto toho, aby sme tehotným ženám poskytli pomoc a podporu, tlačíme ich do riešenia, ktorý má preukázateľné fyzické i psychologické riziká. Mnohí pro-choice hovoria o práve ženy vybrať si. Počas tehotenstva však existuje aj rozvíjajúce sa telo – nenarodené dieťa,” vyjadril sa Branislav Škripek, ktorý v nasledujúcich vetách hovoril o pocitoch matky, ktorá vidí svoje dieťa prvýkrát na ultrazvuku. „Ukončiť tehotenstvo znamená ukončiť život. Preto to nie je len rozhodnutie o  vlastnom tele ženy, ale o tele v jej tele,” zdôraznil.

Branislav Škripek poukázal na lepšiu cestu ako potraty a je to zlepšenie zdravotnej starostlivosti o tehotné ženy. Rovnako je dôležité pomôcť matkám, ktoré sú vo finančnej núdzi. Preto B.Škripek víta projekty Fóra života ako Zachráňme životy, poradňa Alexis, či poradňa Femina v Leviciach, ktoré priamo v teréne pomáhajú ženám.

Ale matkám a rodinám sa dá pomôcť aj priamo v EP. Branislav Škripek pracoval ako tieňový spravodajca pri Správe o rodovej rovnosti v obchodných dohodách o voľnom obchode. „Navrhol som, aby sme sa sústredili nielen na pracovné podmienky žien, ale aj na iné podmienky, ktoré zlepšujú situáciu rodín. Snažil som sa tu prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zdôrazniť nenahraditeľnú úlohu žien v rodine. Rovnako ako v iných prípadoch som navrhol odstrániť text, v ktorom sa požaduje, aby bol potrat podporovaný,” zhodnotil Branislav Škripek a na záver doplnil hroznú štatistiku, ktorá bola zverejnená počas Pochodu za život vo Washingtone: „Približne 45 miliónov nenarodených detí sa každoročne potratí. To znamená, že každú minútu príde o život 86 detí. Táto tragická realita je výzvou pre nás všetkých, politikov a aktívnych občanov, aby sme sa pripojili k nášmu úsiliu, aby tehotné ženy, ktoré čelia ťažkostiam alebo majú pocit, že nemôžu nájsť pomoc a podporu.”

Právo náboženského presvedčenia nie je samozrejmosťou pre všetky krajiny

Bratislava, 13. 1. 2019 – Zajtra sa bude Európsky parlament zaoberať správou, ktorá rieši otázku podpory slobody náboženského presvedčenia. Toto základné ľudské právo je vo svete potláčané, mnohí ľudia trpia a sú zabíjaní pre svoju vieru.

 

Správa o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (ďalej Správa) rieši hlavne problematiku prenasledovaných osôb. Branislav Škripek obhajuje právo slobody vierovyznania nielen pre kresťanov, ale aj menšiny z Blízkeho východu. „Genocída, ktorú vykonali príslušníci ISIS na nevinných obyvateľoch je príšerná. Dnes sú v mnohých kútoch sveta ľudia usmrtení len preto, lebo si chcú zachovať právo slobodne si vybrať, čomu budú veriť,” povedal Branislav Škripek.

Anna Verešová, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatuje: „Práva na slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva patria medzi základné ľudské práva, avšak tieto práva doteraz nie sú samozrejmosťou vo všetkých krajinách sveta. Vytvorením mandátu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery v roku 2016 ukázala EÚ úprimnú snahu venovať zvýšenú pozornosť otázkam prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Vyzývam preto poslancov EP ku schváleniu tejto Správy, čím zároveň odsúhlasia ďalší viacročný mandát osobitného zástupcu a jeho plné začlenenie do zahraničnej politiky EÚ”.

Slovenskí politici sa tak môžu pridať k hlasu poslancov Európskeho parlamentu, ktorým nie je ľahostajná sloboda náboženstva a presvedčenia mimo EÚ. „Je našou povinnosťou zastávať sa ľudí, ktorým sú upierané základné ľudské práva a slobody. Z histórie vieme, že ak budeme ľahostajní voči tejto neprávosti, časom budeme žať, to čo dnes zasejeme. Nevšímavosť dnes, sa stane našou vlastnou neslobodou zajtra,” hodnotí Branislav Škripek, ktorý osobne podporil kresťanov zo Sýrie či Iraku, a verejne hovoril o ich prípadoch. Až po niekoľkých jeho apeloch sa najvyššia predstaviteľka EÚ Frederica Mogheriniová konečne zastala kresťanov zo Sýrie – Syriakov, ktorí sú v ohrození života po odchode americkej armády z tejto krajiny. Ale prípadov náboženskej neznášanlivosti vo svete  je ďaleko viac.

Kresťanka Asia Bibi z Pakistanu je už dnes verejnosti dostatočne známa.  Dodnes sa jej však nepodarilo opustiť svoju krajinu a musí sa so svojou rodinou  skrývať na bezpečnom mieste.  Menej sú však známe ďalšie prípady ľudí, ktorí v pakistanských  väzniciach čakajú na rozsudok podľa zákonov o bohorúhaní. Európa sa musí rozhodne postaviť na ochranu ich základných práv,” konštatoval europoslanec Škripek, ktorý tiež navštívil Pakistan a vládnych predstaviteľov konfrontoval so zákonom o bohorúhaní. Žiadna krajina však dodnes Asii Bibi neposkytla vízum.

Aj predsedníčka ľudskoprávneho výboru Anna Verešová apelovala na slovenskú vládu, ale bez úspechu. „Rozumiem, že azyl pre Asiu Bibi a jej rodinu predstavuje pre krajiny bezpečnostné riziko. Pripojiť sa však k medzinárodnému spoločenstvu s apelom na pakistanskú vládu, môže aj Slovenská republika,” hovorí Verešová a pokračuje: „Podobne ako ostatné členské krajiny EÚ aj Slovensko by malo jasne a verejne deklarovať svoj postoj a návrhy konkrétnej pomoci prenasledovaným pre vierovyznanie vo svete.”

Najprenasledovanejšia skupina sa nedostala do výročnej správy o ľudských právach

Štrasburg, 13. 12. 2018 – Včera poslanci EP hlasovali o výročnej správe, ktorá sa zaoberala dodržiavaním ľudských práv a stavom demokracie vo svete. Europoslanci každý rok sledujú túto agendu a Branislav Škripek upozorňuje, že aktuálna správa nepojednáva o najväčšom prenasledovaní.

V roku 2015 sa vo výročnej správe o ľudských právach vyjadrilo znepokojenie, že kresťanské komunity sú prenasledované. „V roku 2016 sme zdôraznili, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou skupinou na svete, vrátane Európy.  V tomto roku som vo výročnej správe márne hľadal informácie o vývoji situácie s prenasledovanými kresťanmi,” konštatoval Branislav Škripek po dnešnom hlasovaní. Prijatá správa len konštatuje, že náboženské skupiny sú prenasledované a je na nich útočené,  nepíše sa tam však explicitne o kresťanských skupinách. Za správu hlasovalo 369 poslancov Európskeho parlamentu, 155 bolo proti a 119 sa zdržalo.

B. Škripek ďalej hovorí: „Kresťania patria medzi najviac prenasledované náboženské skupiny. Áno, v rámci prílohy individuálnych prípadov sa spomínajú prípady kresťanskej Pakistanky Asie Bibi a pastora Evana Mawarireho, ktorý bol uväznený v Zimbawe. Ale to je všetko.”

Organizácia Open Doors, ktorá pravidelne monitoruje situáciu s prenasledovanými kresťanmi, uviedla, že každý deň je pre svoju vieru zabitých 8 kresťanov.

„A preto sa pýtam, či  sa situácia kresťanov natoľko zlepšila, že sa ňou v EP už nepotrebujeme zaoberať? Aj počas tohto rokovacieho dňa bolo 8 kresťanov usmrtených! Koľko kresťanov musí umrieť, aby sme si ich problém všimli vo výročnej správe a venovali im dostatočnú pozornosť?“ pýta sa Branislav Škripek.

Na záver apeluje priamo v EP na ostatných europoslancov: „Kolegovia, preto vás vyzývam, o zmenu postoja k otázke prenasledovaných kresťanov vo svete a zároveň vás žiadam, aby sme spoločne pracovali na zabezpečovaní a podpore dodržiavania ich slobody presvedčenia a prejavu. Je to naša morálna a historická povinnosť, pretože naša európska civilizácia dnes čerpá svoje existenčné dobrá a rozvinula sa zo žido-kresťanských koreňov; a práve sloboda presvedčenia a prejavu sú jedna z našich najcennejších hodnôt.”

Výročie Deklarácie ľudských práv: dôležité kroky v ochrane náboženskej slobody

Predstavitelia hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) si dnes pripomína Deň ľudských práv. V tento deň ľudské práva nielen oslavujeme, ale rovnako v tento deň poukazujeme aj na prípady ich porušovania. V prípade poslancov za hnutie OĽANO znamená tento deň aj boj za ich dodržiavanie.

Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová uviedla, že uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. „To  základy Všeobecnej deklarácie ľudských právDodržiavanie práv vedie k mieru. Naopak – ich ignorovanie a pohŕdanie nimi viedlo takmer vždy k barbarským činom,“ vyjadrila sa Verešová s tým, že aj dnes sú niektoré práva a slobody na Slovensku aj vo svete pošliapavané.

Podľa Verešovej tento rok najviac utrpela sloboda prejavu, pričom poslankyňa pripomenula násilnú smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tiež následné pokojné protesty, ktoré označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat. 

Je potrebné pripomenúť právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. „S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia, kedy sú porušované základné ľudské práva osobnej slobody, bezpečnosti a pohybu. “ upozornila Verešová a pripomenula aj ďalšie práva a slobody, ktorými sú právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Osobitnú pozornosť je podľa Verešovej potrebné venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. „V súčasnosti ľudia čelia nielen prenasledovaniu, ale dokonca aj vyvražďovaniu v mnohých krajinách sveta. Slovensko by malo byť vždy pripravené takýmto ľuďom pomôcť,“ vyjadrila sa A. Verešová s tým, že podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody je nábožensky slobodná len polovica sveta, pričom druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. EÚ žiada, aby sa venovala  pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania a viery. „Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby Asii a jej blízkym bola ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi odpovedal, že jeho rezort dlhodobo sleduje prípad Asie Bibi a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer“ príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul,“ pripomenula Verešová.

 Zatiaľ čo naši partneri z V4 už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú prostriedky na humanitárnu pomoc, SR v tomto smere výrazne zaostáva. „Preto som v ľudskoprávnom výbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný orgán výboru. Jej úlohou bude prinášať názory a odporúčania odborníkov pre členov výboru,“ doplnila Verešová s tým, že prvou úlohou komisie bude spolupráca na vytvorení textu uznesenia NR SR, ktoré by volalo po väčšej pozornosti a akcieschopnosti SR v oblasti náboženskej slobody. 

Branislav Škripek sa ako poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO a člen pracovnej skupiny v EP s názvom Sloboda náboženstva a presvedčenia zastáva prenasledovaných ľudí pre ich vieru. „Ak je ľuďom upieraná náboženská sloboda, trpí tým celá spoločnosť, pretože časom sa zmení na militantnú, menej tolerantnú, so sklonom ku diktátorským režimom a rôznym nedemokratickým ideológiam,“ uviedol Škripek, ktorý sa ako europoslanec angažoval vo viacerých prípadoch tvrdého prenasledovania. Okrem iných spomenul prípad Asie Bibi z Pakistanu, ktorá strávila takmer 9 rokov vo väzení, kvôli tomu, že podala pohár vody ženám pracujúcim na poli a spýtala sa, čo pre nich spravil Mohamed. Jej skutok a otázka  boli vyhodnotené súdom ako bohorúhanie a Asia bola odsúdená na trest smrti. „Bol som v Pakistane, aby som sa osobne spýtal na jej odsúdenie. Politici sa vyhýbali priamej odpovedi na otázku, či bude prepustená, ale všetci sa zhodli v tom, že niekoho zabiť pre vieru je nesprávne. Asia bola nakoniec prepustená ale zostala uviaznutá v Pakistane. Čaká tam na udelenie víz, aby mohla tajne a bezpečne odísť zo svojej vlasti, lebo tá už pre ňu nie je bezpečná,“ vyjadril sa.

Podľa Škripeka tiež verejnosť nesmie zabúdať aj na iné náboženské skupiny, ktorým je upierané právo slobody vierovyznania. „Sme povinní sa nielen ozývať, ale podať aj pomocnú ruku tým, ktorí trpia bez ohľadu na ich vierovyznanie. Som preto rád, že sme dnes spoločne mohli túto tému viac otvoriť slovenskej verejnosti,“ uzavrel Škripek.

Európske modlitebné raňajky pripomenuli, že pravda je v dobe falošných správ najcennejšia komodita

Brusel, 5. 12. 2018 – Európske modlitebné raňajky spolu s viacerými sprievodnými duchovnými a kultúrnymi podujatiami vyvrcholili dnes v Európskom parlamente v Bruseli.

21. európske modlitebné raňajky boli stretnutím kresťanských politikov a účastníkov z cirkevného prostredia – kňazov, pastorov, rehoľníkov. Branislav Škripek, poslanec EP, predniesol úvodnú modlitbu a povzbudil tak približne 400 účastníkov k aktívnemu praktizovaniu poslania kresťanov angažovaných v politike. „Potrebujeme sa naučiť vnímať, že Boh nie je mimo politiky. Keď politik rozumie, čo je evanjelium Ježiša Krista, má ho pochopené, praktizuje ho a vie ho priniesť do politického prostredia, tak to vytvára predpoklad, aby život prekvital a fungoval vo svojich najhlbších hodnotách. Na tomto stretnutí som opäť videl, že Božia milosť pôsobí v politickej práci.“

Biblický citát „Ježiš, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14) bol témou Európskych modlitebných raňajok 2018. V dobe falošných správ tento verš získava novú aktualizáciu. Pilátova otázka „Čo je pravda?“ sa ozýva aj dnes z diskusií na osobnej, aj verejnej úrovni. Podujatie pripomenulo Ježišovu odpoveď: „Ja som pravda.“ Modlitby účastníkov raňajok preto smerovali k podriadenosti Ježišovi, ktorý je plný milosti a pravdy.

Posolstvo rečníkov zhrnul Branislav Škripek nasledovne: „Dotkla sa ma myšlienka, ktorú predniesol fínsky minister zahraničných Timo Soini, aby sme prinášali život aj v našej politickej práci – tak ako Ježiš Kristus prinášal život dokonca aj ľuďom, ktorí zomreli, keď ich vzkriesil. Poslankyňa rakúskeho parlamentu Gudrun Kugler pripomenula výzvu emeritného pápeža Benedikta XVI., že máme sa starať o zem a prírodu a zachovávať jej prirodzenosť. To isté sa však týka aj prirodzenosti človeka, ktorú nemôžeme prekrúcať na niečo iné.“

Európske modlitebné raňajky sa usporadúvajú od roku 1998. Podujatie sa koná každý rok v belgickom Bruseli a spája nasledovníkov Ježiša Krista prostredníctvom modlitieb a priateľstiev. Ich idea vychádza z povolania milovať Boha celým svojím srdcom, dušou a mysľou a milovať svojho blížneho ako seba samého. Preto sú modlitebné raňajky založené viac na vzťahoch než na agende. Je to miesto stretnutia, kde sa účastníci môžu navzájom povzbudzovať k hľadaniu vzťahov, ktoré sú zamerané na Ježiša a jeho učenie. Aj ich 21. ročník ukázal pestrosť a zároveň jednotu, pretože hoci účastníci prichádzajú z rôznych prostredí, spája ich viera v jedno evanjelium.

Profesorka Katolíckej univerzity odpovedá na poznámku francúzskeho prezidenta o veľkých rodinách

Po tom, ako prezident Emmanuel Macron vyjadril svoje pochybnosti, že akákoľvek dobre vzdelaná žena by sa rozhodla mať mnoho detí, internet zaplavila vlna fotiek s hashtagom #PostcardsForMacron, na ktorých matky spoločne so svojimi deťmi posielajú pozdrav prezidentovi Macronovi.

 

25. a 26. septembra sa v New Yorku uskutočnilo podujatie „Goalkeepers“ organizované Nadáciou Billa Gatesa, na ktorom sa zúčastnil aj francúzsky prezident. V rámci svojho prejavu, v ktorom sa vyjadroval k vysokej miere pôrodnosti v Afrike, prirovnal mnohodetné manželstvo k nútenému sobášu neplnoletých dievčat.

Macron konštatoval, že vzdelané ženy nemajú mnoho detí.

Vždy hovorím: Ukážte mi vysoko vzdelanú ženu, ktorá sa rozhodla mať sedem, osem či deväť detí.“

„Prosím ukážte mi mladé dievča, ktoré sa v desiatich rokoch rozhodlo opustiť školu, aby sa mohlo v dvanástich vydať.“

Macronove pochybnosti spôsobili reakciu viacerých akademicky úspešných žien, ktoré sa rozhodli byť matkami viacerých detí.

Dr. Catherine R. Pakaluk, profesorka sociálneho výskumu a ekonómie na Americkej katolíckej univerzite, začala tento trend, keď zdieľala fotku seba a šiestich zo svojich ôsmich detí na sociálnej sieti.

Pod príspevkom bolo vysvetlené, že je držiteľkou magisterského diplomu aj doktorandského titulu z Harvardskej univerzity a poznamenala, že mať 8 detí bolo jej slobodnou voľbou.

Jej príspevok zaznamenal tisícky videní a mnoho žien nasledovalo jej príklad, v rátane Beth Hockel, absolventky Standfordskej univerzity, inžinierky a matky 11 detí.

Katolícka spisovateľka Elizabeth Foss zdieľala fotku svojich 9 detí s popisom „ Áno, všetky sú moje. Tak ako môj diplom z University of Virginia.“

Taktiež sa pridali muži, ktorý zdieľali fotky svojich žien alebo matiek.

Viacero ľudí poznamenalo, že filozofka Elizabeth Anscombe bolo matkou siedmych detí a zároveň prednášajúcou na Oxfordskej aj Cambridgeskej univerzite.

Sám Macron nie je otcom, ale jeho manželka má 3 deti z prvého manželstva. Spoznali sa, keď mal budúci francúzsky prezident 15 rokov a jeho budúca manželka Brigitte Trogneux bola jeho učiteľka.

 

Pôvodný článok „Catholic U. professor leads response to French president’s remark on large families” bol uverejnený 16. októbra 2018 na www.catholicnewsagency.com