Víkend plný hodnôt s ECPM 11.-12. 5. 2018

Drahí priatelia,
v máji 2017 som sa stal predsedom Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM). V Európskom parlamente máme 5 europoslancov a v národných parlamentoch 55 poslancov. Našou misiou je prinášať hodnoty evanjelia Ježiša Krista do európskej politiky a spoločnosti. Našou túžbou je rásť a byť relevantným hlasom v európskom diskurze.
Srdečne vás pozývam stráviť víkend s nami v Bratislave! Prosím, zaregistrujte sa do pondelka 7. 5. 2018. Po kliknutí na tlačidlo REGISTRÁCIA si môžete vybrať podujatia, o ktoré máte záujem.

Generálne zhromaždenie ECPM
11. mája 2018 (piatok) od 14.00 hod.
Bratislava, Hotel Crown Plaza
Koná sa 2x do roka, je to demokratický aparát, ktorý rozhoduje o smerovaní celého hnutia.
Je to ukážka demokratickej participácie na vedení hnutia. Dozviete sa, kam smerujeme, aké politiky sledujeme, ako hospodárime a podáme vám správy z našej činnosti. Vstup je voľný, prosíme zaregistrujte sa. Všetci ste vítaní!

Modlitebné raňajky CITY BREAKFAST
12. mája 2018 (sobota) od 8.00 do 9.30 hod.
Bratislava, Hotel Crown Plaza
Témou modlitebných raňajok je „Cirkev v pohybe“. V tomto predturíčnom čase sa zameriame sa citát „Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch…“ (Mt 28, 19). Príďte sa spolu s hosťami z ECPM z celej Európy a s bratislavskými pastormi, duchovnými vedúcimi a aktivistami modliť za Bratislavu a za našu krajinu!
Príspevok na raňajky je 5 eur s úhradou na mieste.

Programová konferencia a obed s poslancami NR SR
12. mája 2018 (sobota) – konferencia od 9.30 do 11.30 hod., obed od 12.00 do 14.00 hod.
Bratislava, Hotel Crown Plaza

Zabudli sme na rodiny?
Anna Verešová, poslankyňa NR SR, predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Ako korupcia ruinuje post-komunistickú spoločnosť a čo s tým urobiť
Veronika Remišová, poslankyňa NR SR, predsedníčka klubu OĽANO

Slovenskí pracovníci v zahraničí, zahraniční pracovníci na Slovensku
Eduard Heger, poslanec NR SR, podpredseda klubu OĽANO

Záverečný obed je priestorom pre spoločenstvo a rozhovory. Príspevok na programovú konferenciu a obed je 10 eur s úhradou na mieste. Prosíme zaregistrujte sa.

 

ECPM je politická platforma vo frakcii ECR, ktorá má vo svojich radoch už 5 členov Európskeho parlamentu. Ide o kresťanskú európsku politickú stranu, ktorá bola založená v roku 2002. Poslanie Európskej únie vidí ECPM v nasledovných bodoch:

  • EÚ má zachovávať ľudskú dôstojnosť ako základ pre politické rozhodovanie.
  • Potrebné je uprednostňovať rodinu ako základnú bunku spoločnosti a ekonomiky.
  • Rozvíjať udržateľnosť podnikania ako aj inovácií.
  • Ochraňovať slobodu viery, vyjadrenia a svedomia.
  • Zastaviť obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie.
Viac o nás sa dozviete na www.ecpm.info.

Denne zomrie kvôli viere osem kresťanov. Číslo však stále stúpa

23. 4. 2018 – V kinosále Národnej rady SR sa dnes o 16:30 uskutoční podujatie s názvom 8 prázdnych stoličiek, na ktorom bude prezentovaná Správa o prenasledovaní kresťanov vo svete. Organizátormi podujatia sú poslankyňa za OĽANO a predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová a poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek. Správu prednesú predstavitelia známej organizácie Open Doors Michel Varton a Guillaume Guennec.

„Podľa dostupných informácií, každý deň zomrie vo svete osem kresťanov pre svoje náboženské presvedčenie. Aj dnes si osem ľudí už nesadne k stolu v kruhu svojej rodiny,“ uviedla poslankyňa Anna Verešová s tým, že Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 uznáva slobodu náboženského vyznania ako jedno zo základných ľudských práv. „V súčasnosti asi 250 miliónov ľudí na svete nemôže praktizovať svoju vieru. Základné právo na náboženskú slobodu nie je zaručené vo viac ako 50 krajinách sveta. Ešte nedávno, pred necelými troma desaťročiami, medzi tieto krajiny patrila aj Československá republika. S útlakom pre náboženské presvedčenie máme aj v našej spoločnosti bolestnú skúsenosť,“ vyjadrila sa Verešová, podľa ktorej sú mnohí kresťania aj dnes prenasledovaní, diskriminovaní alebo utláčaní. „Aj preto som rada, že o tejto téme budeme dnes hovoriť na pôde Národnej rady,“ dodala Anna Verešová.

„Osem zavraždených kresťanov sa môže javiť pre nás len ako štatistické číslo. Ako skutočnosť, ktorá je pre nás vzdialená,“ uviedol poslanec Európskeho parlamentu za OĽANO Branislav Škripek a pokračoval: „Áno, kresťania v bývalej Československej socialistickej republike trpeli a boli prenasledovaní. Vtedy mnohí z nich skončili vo väzení, nedostali sa na vysoké školy, nemohli cestovať a niektorí aj umreli pre svoju vieru. Škoda, že tak rýchlo zabúdame na našich hrdinov!“

Škripek zároveň upozornil, že dnes, hlavne v západnej Európe, čelíme  inému typu prenasledovania. „Je skoro odvahou povedať svoj vlastný názor, založený napríklad na biblickom presvedčení, ktorý je v protiklade s väčšinovým názorom. Aj preto, keď sa v Európskom parlamente zastávam tradičných hodnôt a prirodzenej rodiny som označovaný za extrémistu,“ vyjadril sa B. Škripek a uviedol, že predstavitelia organizácie Open Doors monitorujú prípady usmrtených kresťanov pre svoju vieru. „Ide o oficiálne štatistické čísla, skutočnosť však môže byť ešte desivejšia. Treba povedať, že každým rokom tieto čísla stúpajú. Je našou povinnosťou dnes nemlčať a hovoriť o tom, čomu čelia naši bratia a sestry vo viere vo svete. Vážia si pravdu a svoje presvedčenie, ktoré nemôžu zaprieť tak, že preň obetujú aj vlastný život,“ uzavrel Branislav Škripek.

„Prenasledovanie kresťanov je globálny problém, ktorý sa deje na celom svete. Podľa štúdií Open Doors k nemu dochádza až v 58 krajinách sveta,“ uviedol predstaviteľ organizácie Open Doors Michel Varton, podľa ktorého je v súčasnosti prenasledovaných približne 250 miliónov kresťanov. „V 21. storočí každý dvanásty človek čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere. Open Doors už 25 rokov sleduje túto situáciu. Za posledných päť rokov vidíme, že prenasledovanie kresťanov rastie,“ pokračoval Varton.

Ako ďalej uviedol Varton, krajinou číslo jeden v prenasledovaní kresťanov je Severná Kórea. „Za posledných sedemnásť rokov sa Severná Kórea stala najhorším miestom pre život kresťanov. V momente, keď niekto príde na to, že veríte v Boha, môžete byť poslaný do tábora smrti. Takisto aj celá Vaša rodina,“ upozornil Michel Varton s tým, že napriek tejto skutočnosti eviduje Open Doors v Severnej Kórey až 300-tisíc kresťanov. „Je dôležité, aby sme na takéto veci poukazovali a hovorili o nich,“ uzavrel Varton.

Konferencia Budúcnosť demokracie v Sýrii

10. apríla 2018 sa v Bruseli na pôde Európskeho parlamentu konala konferencia s názvom Budúcnosť demokracie v Sýrii. Organizátorom bol think-tank SALLUX, ktorý spolupracuje s politickou stranou – ECPM (Európske kresťanské politické hnutie). Predsedom ECPM a aj hostiteľom konferencie je Branislav Škripek.

V severnej časti Sýrie vznikla demokratická federácia (DFNS), ktorá dokázala poraziť ISIS a vytvorila základ na znovuvybudovanie tejto oblasti.  „V roku 2015 som bol osobne v Sýrii, kde som sa stretol s mnohými predstaviteľmi tejto federácie. Je založená na princípoch rovnosti medzi mužmi a ženami, etickej a náboženskej tolerancie, ochrany životného prostredia  a sebaobrany. V súčastnosti žije v regióne 4,5 mil. obyvateľov a zvyšuje sa ich počet príchodom utečencov z ďalších oblastí,” povedal Branislav Škripek.  Územie DFNS dnes tvorí 30 % Sýrie, čo je približne veľkosť Belgicka.

Na konferencii vystúpili čelní predstavitelia federácie zo Sýrie ako aj ďalší hostia.  Hovorili prevažne o tom, ako zmeniť myslenie ľudí a ako poraziť “mentalitu ISIS”. Ďalej sa dotkli otázok bezpečného návratu utečencov do Sýrie, aby tak  prispeli k obnove federácie. Hlavným rečníkom bol Sanharib Barsom, spolupredseda DFNS a zakladateľ demokratickej samosprávy kantónu Rojava v severnej Sýrii. „Sýria nepotrebuje vojnu ani ďalšie vojenské útoky, ale Sýria potrebuje politickú solidaritu a riešenia. To samozrejme neznamená, že by sýrsky režim nemal niesť zodpovednosť za svoje konanie a porušovanie základných ľudských práv. Podľa môjho názoru je na medzinárodnom spoločenstve, aby rozhodlo o opatreniach, ktoré by sa mali prijať.  Avšak sýrsky ľud má právo na spravodlivosť,” vyjadril sa Sangarib Barsom po konferencii Budúcnosť demokracie v Sýrii, ktorej sa zúčastnilo cez stovku účastníkov.

Na záver konferencie bolo prijaté Konečné stanovisko o budúcnosti demokracie v sýrskej federácii (Final Statement on the Future of Democracy in Syria Conference). Hlavné body dokumentu:

  • aby zástupcovia DFNS boli prizvaní na mierové rokovania do Ženevy,
  • aby bola poskytnutá urýchlene humanitárna pomoc pre obyvateľov Sýrie,
  • aby bola odsúdená turecká agresia voči Sýrii,
  • a tiež vyzýva  na medzinárodnú podporu demokratickej federácie.

„Budem žiadať mojich kolegov v EP, aby sme  toto vyhlásenie spoločne dali Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Federice Mohgeriniovej, delegácii EP v Parlamentnom zhromaždení NATO a ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie,” na záver dodal Branislav Škripek.

……………………………..

O konferencii vyšla aj agentúrna správa TASR. Viac na: http://www.teraz.sk/najnovsie/skripek-krestania-arabi-a-kurdi-zo-syrie/318739-clanok.html

Prečítajte si aj rozhovor Jozefa Majchráka z denníka Postoj s analytikom Guneyom Yildisom o tom, ako zmenila situáciu turecká agresia na severe Sýrie. Čítajte na: https://www.postoj.sk/32305/turecko-potrebuje-v-syrii-suhlas-ruska

Branislav Škripek pripomenul šéfke diplomacie EÚ Federice Mogheriniovej konferenciu „Budúcnosť demokracie v Sýrii“ a vyzval ju, aby na druhú medzinárodnú konferenciu o Sýrii v Bruseli (24.-25. 4. 2018) pozvala aj zástupcov Demokratickej samosprávy. Čítajte viac na: http://www.teraz.sk/zahranicie/slovenski-europoslanci-reaguju-na-mogh/320045-clanok.html

Česi a Slováci sa v Bratislave radili ako sa vysporiadať s korupciou

Bratislava, 23. marca 2018 – Od včera prebieha dvojdňová konferencia s názvom Government & Business Leaders Summit (GBLS). Ide o prvý ročník samitu, ktorý sa snaží prepájať ľudí pôsobiacich v politike a v podnikaní na základne biblických a praktických princípov pre úspešné fungovanie celej krajiny. Hostiteľmi samitu sú Branislav Škripek (SK), Libor Michálek (CZ) a Tom Hess (USA). 

Politika ako aj podnikanie majú značný vplyv na celú spoločnosť. Ak sú dobre nastavené paradigmy spolupráce, tak sa krajina rozvíja a prosperuje. Ak sa však hľadí len na vlastné záujmy jednotlivca, alebo len na prospech určitých skupín, vytvára sa priestor na korupciu. Branislav Škripek, europoslanec za OĽaNO a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia hovorí: „Žijeme v pohnutých časoch, kedy píšeme kúsok svojej občianskej histórie. Na jednej strane si pripomíname 30te výročie Sviečkovej manifestácie, kedy sa ľudia ticho vzbúrili proti komunistickej politickej moci. A na strane druhej nezabúdame na popravu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. On ako novinár odhaľoval práve tie zlé a nezdravé prepojenia medzi politikmi a tzv. podnikateľmi.” Ľudia na Slovensku vyšli do ulíc, lebo chcú zmeny v krajine. „To, aby sa zo Slovenska stala slušná krajina, potrvá istý čas. K tomu však potrebujeme získať skúsenosti, ako sa vysporiadať so súčasnými problémami. Som preto rád, že sa tu môžu stretnúť renomovaní podnikatelia zo zahraničia, ako aj politici a spoločne diskutovať, ako ísť ďalej,” vysvetľuje podstatu konferencie Branislav Škripek.

Hlavným problémom Slovenska je korupcia a jej prepojenie nielen na vládu. Zasahuje však do všetkých oblastí spoločnosti. Na samite vystúpil aj Libor Michálek zo susednej Českej republiky, ktorý  je známym bojovníkom proti korupcii. „Vítam, že sa 25 rokov od rozdelenia Česko-Slovenska darí stále vo väčšej miere prehlbovať spoluprácu politikov a biznis lídrov z obidvoch krajín, ktorým záleží na prosperite našich národov. Samit vnímam ako príležitosť pre osobnosti, ktoré sú hodnotovo zakotvené, schopné diskutovať o vízii, konštruktívne riešiť výzvy pred ktorými stojí nielen Česko a Slovensko, ale i ďalšie štáty Európskej únie,” povedal Libor Michálek. Program dvojdňovej konferencie sa skladá z prednášok, workshopov, kde účastníci môžu získať skúseností s tým ako efektívne, slušne a bez korupcie  spolupracovať. Libor Michálek, ktorý pôsobí ako senátor v hornej komore českého parlamentu, pokračuje: „Dúfam, že sa nám podarí prepojiť poctivých a zodpovedných politikov aj podnikateľov a predstaviť spoločnosti alternatívy spoločenského vývoja, ktoré budú založené na morálke, vzájomnej úcte a spoločnej snahe čo najviac  rozvíjať potenciál národov.”

Podnikateľský sektor bude zastupovať okrem iných aj známy holandský podnikateľ Wouter Droppers, ktorý je v súčastnosti predsedom organizácie Europartners. Pracoval 22 rokov na rôznych manažérskych postoch v Holandsku, počas ktorých získal bohaté skúsenosti. Preto bol hlavným hosťom piatkových biznis raňajok. Program potom pokračoval ďalšími workshopmi. Skončenie podujatia je naplánované na neskoré popoludnie.

Fotogaléria z podujatia

Doplňujúce informácie:

Branislav Škripek

Spoluzakladateľ Spoločenstva pri Dóme sv.Martina, je známy prekladateľ a laický kazateľ. V roku 2014 kandidoval za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na poslanca Európskeho parlamentu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu získal cez 15 000 hlasov. Pôsobí vo frakcii ECR a je tiež predsedom politickej strany Európske kresťanské politické hnutie –  ECPM. V rámci parlamentu pôsobí vo  Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a v Delegácii pre vzťahy s Izraelom.

Libor Michálek

je český ekonóm, politik, úradník a whistleblower známy kritikou a odhaľovaním korupčných praktík. Od októbra 2012 je členom hornej komory Parlamentu ako senátor za obvod č. 26-Praha 2 na volebné obdobie 2012-2018.

Tom Hess

Tom Hess sa presťahoval do Jeruzalema na Olivovú horu v roku 1987, kde založil Jeruzalemský dom modlitby pre všetky národy, v ktorom slúži ako pastor. Zaviedol 24-hodinovú modlitebnú stráž s cieľom modliť sa za mier pre Jeruzalem, naplnenie Božích zámerov s Izraelom a cieľom je aj modliť sa za všetky národy sveta.

Tom so svojou manželkou Kate každoročne organizujú Konvokáciu všetkých národov v Jeruzaleme, ktorej sa pravidelne zúčastňujú ľudia z viac než 160 krajín sveta. Tom si získal rešpekt a dôveru vodcov z celého sveta vďaka jeho neutíchajúcej láske pre národy.

B. Škripek sa pýta v EP: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

1. 3. 2018 – Včera sa diskutovalo a dnes EP hlasoval o Správe o situácii v oblasti základných práv v EÚ v roku 2016. Branislav Škripek pôsobil ako tieňový spravodajca tejto Správy a dnes popoludní mal na pôde EP aj tlačovú konferenciu.

Každý rok sa EP zaoberá stavom základných ľudských práv a tradične prebieha o tom búrlivá diskusia. Branislav Škripek hneď na úvod podotkol:  „Keď som si prečítal túto správu, nadobudol som dojem, že Európa je akýmsi kontinentom strachu, ktorý je ovládaný fóbiami. Spomína sa tu xenofóbia, transfóbia, islamofóbia, intersexfóbia, homofóbia, afrofóbia – strach zo všetkých vrstiev, rás a skupinových identít. Neprimerane sa skupina homofóbov rozrastá o tých, čo majú odlišný názor na spôsob spolužitia medzi ľuďmi, mužmi a ženami.”  

Škripek si ďalej myslí, že ľudia sa boja vyjadriť svoje stanovisko, ktoré nie je v súlade s väčšinovým názorom. „Zaznamenávame fenomén, že ľudia začínajú mať strach verejne povedať svoj názor na zavádzanie nových sociologických a hodnotových rámcov. Kde sa stratilo právo nesúhlasiť? To je naše základné právo, vyjadriť nesúhlas a ten nesúhlas ako názorová odlišnosť, musí byť rešpektovaný. Prečo sú tí, čo majú odlišný názor sú okamžite nálepkovaní ako fanatici, populisti, fundamentalisti, bigoti? Európa by sa nemala báť rozmanitosti, najmä nie tej názorovej,” povedal počas rozpravy v pléne EP. 

Nelegislatívny dokument sa opäť zaoberá Istanbulským dohovorom. „Opakované adresovanie výziev členským štátom na ratifikovanie kontroverzného Istanbulského dohovoru v tejto správe považujem za nenáležité a ďalšie porušenie princípu subsidiarity. Tretina štátov Istanbulský dohovor ešte neratifikovala. Čo ak ID ani nikdy neratifikujú? Budete akceptovať ich rozhodnutie?” na záver povedal Branislav Škripek.

 

Video [EN]: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

Verešová a Škripek vítajú iniciatívu cirkví na stiahnutie podpisu spod kontroverzného Dohovoru

Anna Verešová a Branislav Škripek dlhodobo upozorňovali na možné úskalia prijatia kontroverzného Istanbulského dohovoru. A. Verešová vyše dvadsať rokov pomáha týraným ženám a pozná celú problematiku priamo z praxe. B. Škripek viackrát vystúpil v EP proti Dohovoru aj preto, lebo porušuje princíp subsidiarity.

Poslanci preto  vítajú vyhlásenie cirkví na Slovensku, ktoré vyzvali vládu na stiahnutie podpisu spod Istanbulského dohovoru. „Už v júni minulého roka som sa pridala ku skupine odborníkov, ktorá vyzvala vládu k odmietnutiu dohovoru. Som presvedčená, že prijatie kontroverzného Dohovoru, by téme násilia na ženách viac škodilo ako pomáhalo,“ vyjadrila sa predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny A. Verešová.

Slovenský europoslanec B. Škripek sa vyjadril: „Existuje stále dosť krajín, ktoré neratifikovali Dohovor. Myslím si, že sa ID pripravoval horúcou ihlou a mnohé krajiny ho rýchlo podpísali. Až pri podrobnejšom skúmaní však zistili, že Dohovor má problém s ich národnou legislatívou a že obsahuje genderovú ideológiu.”

Obaja poslanci hnutia OĽANO na záver dodávajú: „Myslíme si, že občania EÚ by určite privítali, keby sa vytvoril nový dohovor, ktorý by pomohol pri riešení problému týraných žien, ale robil by to bez genderovej ideológie a nezmyselného tlaku na členské štáty.”

Existujú podozrenia, že Turecko spolupracuje s Al-Káidou v Sýrii, tvrdí europoslanec Škripek

Štrasburg, 08. 02. 2018 – V utorok Branislav Škripek vystúpil na pôde EP v rozprave o situácii v Turecku a rázne odsúdil tureckú vojenskú agresiu v sýrskom Afrine. Do EP priniesol ešte závažnejšie informácie.

Obyvatelia Afrinu, vrátane kurdských kresťanov, volajú o pomoc. Prosia a žiadajú o okamžité zastavenie útokov zo strany Turecka. Zatiaľ bezvýsledne. Branislav Škripek povedal: Tvrdia, že sa Turecké jednotky, ruka v ruke s džihádistickými extrémistami, vrátane Al-Káidy, snažia o obsadenie Afrinu.” Sú to indície, ktoré nesmú byť opomenuté. “Existuje podozrenie, že Turecko teroristom pomáha, namiesto toho, aby proti nim bojovalo.” Škripek tvrdí, že má k dispozícii dokument, ktorý toto podozrenie umocňuje.

“Kolegom v pléne som položil dve otázky: Dovolíme Turecku destabilizáciu regiónu, ktorá spôsobí nový príval utečencov do Európy? Je prípustné, aby členský štát NATO spolupracoval s teroristickými organizáciami?” V prejave vyzval, aby Severosýrska Federácia bola medzinárodne uznaná a prizvaná k mierovým rokovaniam.

V tejto veci vo štvrtok Európsky parlament tiež prijal uznesenie, ktoré odsudzuje porušovanie práv náboženských a etnických menšín v Turecku a agresiu na svojich hraniciach.

Europoslanec Škripek na margo celej veci adresoval písomnou otázkou Vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú politiku Federicu Mogherini: “Bude európska diplomacia reagovať na vyhlásenia vysokého tureckého parlamentného predstaviteľa o tureckej operácii v kurdských kantónoch v Sýrii ako o jihade?”

 

Prejav v pléne EP v Štrasburgu

A. Verešová a B. Škripek nezatvárajú oči pred utrpením väzňov svedomia v Číne

Poslanci za OĽANO Anna Verešová (NRSR) a Branislav Škripek (EP) poukazujú na nedodržiavanie základných ľudských práv. Spoločne sa zhodujú, že treba skoncovať a odsúdiť praktiky spojené s vystavovaním mŕtvych ľudských tiel na verejnosti. Rovnako je pre nich neakceptovateľná prax odoberania orgánov väzňom svedomia v Číne. Obaja v týchto záležitostiach spravili patričné politické kroky.

Hlasoval som proti vývozu gender ideológie v obchodných zmluvách

Na spoločnom stretnutí výborov INTA (Výbor pre medzinárodný obchod) a výboru FEMM (Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť) sme dňa 24. 1. 2018 hlasovali o správe, ktorá sa týkala uplatňovania rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ. Pri tejto správe som bol tieňovým spravodajcom za frakciu EKR za výbor FEMM.

Už v dôvodovej správe priloženej k návrhu samotnej správy bolo vidieť ideologické smerovanie, akým sa chcú obe spravodajkyne vydať. Napr. obvinenie generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod, že sa nezaoberá otázkami rodovej rovnosti „systematickým spôsobom“, volanie  po bezpečnom prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva, či zdôraznenie rozdielov v ponuke zdravotnej starostlivosti a služieb pre osoby LGBTQI naznačovali, že bude nutné zabojovať za to, aby sa táto správa od ideologizovala.

V rámci našej EKR frakcie sme predložili niekoľko desiatok pozmeňovacích návrhov, ktoré mali buď upraviť, zmierniť text alebo minimálne spôsobiť, aby vyhlásenia neviedli k záväzným ustanoveniam a v prípade, ak aj budú existovať záväzné body v zmluvách, aby ich nedodržania neboli  sankcionované. Podporili sme aj niekoľko dobrých návrhov od frakcie EPP.

Ja sám som vypracoval 11 pozmeňovacích návrhov, ku ktorým sa moji kolegovia s ECR pripojili. Uvediem zopár príkladov mojich návrhov:

V pozmeňovacom návrhu číslo 6 som odmietol odvolávku v správe na Istanbulský dohovor a zvlášť zdôraznenie definície rodu (gender) ako sociálne skonštruovaných úloh, správaní a činností a atribútov, ktoré stanovuje spoločnosť ako vhodné  pre ženy a mužov. Pri hlasovaní väčšia časť poslancov môj návrh odmietla a teda schválili túto odvolávku, čo ma veľmi mrzí.

Môj pozmeňovací návrh číslo 236 zdôrazňoval význam  neplatenej domácej práce a neplatenej starostlivosť o členov rodiny, čo je mnohokrát nielen v tretích krajinách, ktorých sa to hlavne týkalo, ale aj v EÚ podceňované. Domáca práca a starostlivosť o členov rodiny je potrebná a treba jej pripísať skutočný význam, ktorý má aj pri formovaní obchodných politík EÚ. Aj tento bol výborom odmietnutý.

V rámci niekoľkých rokovaní, či už na úrovni politických poradcov alebo na úrovni europoslancov, sa nám podarilo presadiť, aby časti viacerých (aj z mnou navrhnutých)  pozmeňovacích návrhov boli zapracované do tzv. kompromisných návrhov, ktoré majú väčšiu šancu, že na hlasovaní prejdú. A skutočne nakoniec všetky pri hlasovaní prešli, a teda pozitívne ovplyvnili text správy.

Ako príklad uvediem pozmeňovací návrh číslo 276, ktorý bol zapracovaný do kompromisného návrhu číslo 18, a ktorý zmiernil pôvodný text tým, že „zdôrazňuje, že obchodné záväzky v dohodách EÚ … by mali brať do úvahy miestne, sociálne a ekonomické prostredie“ a teda mojím cieľom bolo nevnášať všetok európsky spôsob myslenia a života do tretích krajín. Je treba rešpektovať názor obyvateľov danej krajiny a ich rozhodnutie aj pri prijímaní alebo odmietaní práve genderovej ideológie, a nie vynucovať si ju a sankcionovať odlišný názor.

Bol som veľmi sklamaný zo záverečného schváleného textu správy vo výbore, kde 45 europoslancov hlasovalo za, 4 proti a 5 sa zdržali. Týmto ale väčšina podporila (niektorí možno nechtiac) aj vyhlásenia z Istanbulského dohovoru, alebo napr. aj vyhlásenie, že „ženy sa spoliehajú viac ako muži na cenovo dostupný prístup ku zdravotnej starostlivosti a liekom a na ich dostupnosť, zvlášť čo sa týka ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv“. Ak teda toto vyhlásenie sa má aj uviesť do praxe, bude to znamenať podporovať cenovo lacnejší potrat!

Predpokladám, že podobne môže skončiť aj hlasovanie na plenárke v Štrasburgu v marci tohto roka.

Modlime sa, aby správy, ktoré nesú v sebe zárodok niečoho zlého, neprešli.

Viac postrehov si pozrite na priloženom videu nakrútenom hneď po hlasovaní na výbore.

 

Podporil som pochod za život v Paríži svojou účasťou

Posledný víkend 20.-21. 1. 2018 sme zaznamenali dve veľké podujatia v USA a vo Francúzsku – „The March For Life“ a „March pour la vie“. Obe predstavujú významnú prezentáciu pro-life hnutia v Amerike a v Európe. V Paríži boli prítomní aj predseda ECPM Branislav Škripek a poslanec EP a člen ECPM Marek Jurek.

Napriek tomu, že sa organizátorom podarilo zhromaždiť milión účastníkov vo Washingtone a 40.000 účastníkov v Paríži, mainstreamové médiá o tom mlčali. Obaja poslanci ECPM boli prítomní v Paríži spolu s prolifermi z celej Európy. Marek Jurek, člen predsedníctva One of Us, vystúpil na pódium pred zhromaždenými. „Odpor voči kultúre smrti je vždy relevantný,“ bolo Jurekove hlavné posolstvo sprevádzané potleskom.

Spolu s množstvom neziskových organizácií a hnutí ECPM presadzuje právo na život v Európskom parlamente. Z toho pohľadu je jednoduché sa stotožniť s mottom pochodu: Život je dar, ktorý treba žiť, nie problém, ktorý treba riešiť. „Nejasná budúcnosť nenarodených, ktorú presadzuje EP, musí byť konfrontovaná s alternatívou. Alternatíva, ktorá vníma život ako dar, je ponúkaná tým europoslancom, ktorí na ochranu života nemajú jasný názor,“ vysvetľuje Škripek.

Pochody za život organizujú mnohé partnerské organizácie po celej Európe. Vzbudzujú verejnú diskusiu k pro-life problematike. Zdravé rodiny a manželstva spolu s ľudskou dôstojnosťou patria medzi hlavné témy, ktoré ECPM presadzuje.