Rada Európy bude rozhodovať o umelom oplodnení pre páry rovnakého pohlavia

9. 10. 2018 – Zajtra sa Rada Európy bude zaoberať kontroverznou správou švédskeho spravodajcu Jonasa Gunnarssona. Zástupcovia 47 európskych krajín, vrátane 28 členských štátov EÚ, budú hlasovať aj o požiadavke homosexuálnych párov na umelé oplodnenie.

Branislav Škripek poslanec Európskeho parlamentu a predseda ECPM sa vyjadil: „Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú vnútroštátne orgány oprávnené limitovať právo na adopcie záujmami týchto detí, to znamená, že treba v prvom rade prihliadať na dieťa a až potom na podporu adopcií. Správa však obsahuje veľmi veľa zlých vecí, ktoré sú v rozpore s prirodzenou rodinou a žido-kresťanskými hodnotami.

Preto rozhodne spravíme všetko preto, aby táto správa nebola úspešná.” Európske kresťanské politické hnutie (ECPM) má v Rade svojho zástupcu – Valeriu Ghileţchi, moldavského poslanca a člena predsedníctva ECPM. Spolu s ďalšími konzervatívnymi politikmi budú hlasovať proti tejto správe. Branislav Škripek ďalej upozorňuje: „Tá správa je taká zlá, že sa nedala ani opraviť pozmeňovacími návrhmi. Preto sme za ECPM nepripravili ani jeden a odmietame ju ako celok. Nestotožňujeme sa s tým, aby sa automaticky uznávalo, že “rodičom č.2” je partnerka matky narodeného dieťaťa a nie biologický otec.  Odmietame požiadavku na adopciu detí pármi rovnakého pohlavia.”

Správa ďalej požaduje právne uznanie párov rovnakého pohlavia. „Aj Slovensko má zadefinované v ústave manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Nerozumiem potom, prečo je v Rade Európy snaha o nové predefinovanie manželstva. Problém vidím aj v tom, že sa nerešpektuje právo dieťaťa na otca a matku. Je skutočne zvláštne, že Rada Európy na jednej strane vyhlasuje, že je najvýznamnejšou organizáciou bojujúcou za ľudské práva v Európe a spokojne pošliapáva práva  tých najbezbrannejších – detí a to aj tých počatých,”  rozhorčuje sa B. Škripek.

Preto veľmi víta petíciu CitizenGo, ktorá vyzýva poslancov Rady Európy, aby nepodporili túto správu. Petícia je v angličtine a môžu ju podpísať všetci, ktorým záleží na prirodzenej rodine a na zachovaní práv detí – aj počatých. https://www.citizengo.org/en-eu/fm/166138-council-europe-take-care-best-interests-children

B. Škripek sa pýta v EP: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

1. 3. 2018 – Včera sa diskutovalo a dnes EP hlasoval o Správe o situácii v oblasti základných práv v EÚ v roku 2016. Branislav Škripek pôsobil ako tieňový spravodajca tejto Správy a dnes popoludní mal na pôde EP aj tlačovú konferenciu.

Každý rok sa EP zaoberá stavom základných ľudských práv a tradične prebieha o tom búrlivá diskusia. Branislav Škripek hneď na úvod podotkol:  „Keď som si prečítal túto správu, nadobudol som dojem, že Európa je akýmsi kontinentom strachu, ktorý je ovládaný fóbiami. Spomína sa tu xenofóbia, transfóbia, islamofóbia, intersexfóbia, homofóbia, afrofóbia – strach zo všetkých vrstiev, rás a skupinových identít. Neprimerane sa skupina homofóbov rozrastá o tých, čo majú odlišný názor na spôsob spolužitia medzi ľuďmi, mužmi a ženami.”  

Škripek si ďalej myslí, že ľudia sa boja vyjadriť svoje stanovisko, ktoré nie je v súlade s väčšinovým názorom. „Zaznamenávame fenomén, že ľudia začínajú mať strach verejne povedať svoj názor na zavádzanie nových sociologických a hodnotových rámcov. Kde sa stratilo právo nesúhlasiť? To je naše základné právo, vyjadriť nesúhlas a ten nesúhlas ako názorová odlišnosť, musí byť rešpektovaný. Prečo sú tí, čo majú odlišný názor sú okamžite nálepkovaní ako fanatici, populisti, fundamentalisti, bigoti? Európa by sa nemala báť rozmanitosti, najmä nie tej názorovej,” povedal počas rozpravy v pléne EP. 

Nelegislatívny dokument sa opäť zaoberá Istanbulským dohovorom. „Opakované adresovanie výziev členským štátom na ratifikovanie kontroverzného Istanbulského dohovoru v tejto správe považujem za nenáležité a ďalšie porušenie princípu subsidiarity. Tretina štátov Istanbulský dohovor ešte neratifikovala. Čo ak ID ani nikdy neratifikujú? Budete akceptovať ich rozhodnutie?” na záver povedal Branislav Škripek.

 

Video [EN]: Bude rešpektované rozhodnutie štátov neratifikovať ID?

Verešová a Škripek vítajú iniciatívu cirkví na stiahnutie podpisu spod kontroverzného Dohovoru

Anna Verešová a Branislav Škripek dlhodobo upozorňovali na možné úskalia prijatia kontroverzného Istanbulského dohovoru. A. Verešová vyše dvadsať rokov pomáha týraným ženám a pozná celú problematiku priamo z praxe. B. Škripek viackrát vystúpil v EP proti Dohovoru aj preto, lebo porušuje princíp subsidiarity.

Poslanci preto  vítajú vyhlásenie cirkví na Slovensku, ktoré vyzvali vládu na stiahnutie podpisu spod Istanbulského dohovoru. „Už v júni minulého roka som sa pridala ku skupine odborníkov, ktorá vyzvala vládu k odmietnutiu dohovoru. Som presvedčená, že prijatie kontroverzného Dohovoru, by téme násilia na ženách viac škodilo ako pomáhalo,“ vyjadrila sa predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny A. Verešová.

Slovenský europoslanec B. Škripek sa vyjadril: „Existuje stále dosť krajín, ktoré neratifikovali Dohovor. Myslím si, že sa ID pripravoval horúcou ihlou a mnohé krajiny ho rýchlo podpísali. Až pri podrobnejšom skúmaní však zistili, že Dohovor má problém s ich národnou legislatívou a že obsahuje genderovú ideológiu.”

Obaja poslanci hnutia OĽANO na záver dodávajú: „Myslíme si, že občania EÚ by určite privítali, keby sa vytvoril nový dohovor, ktorý by pomohol pri riešení problému týraných žien, ale robil by to bez genderovej ideológie a nezmyselného tlaku na členské štáty.”

A. Verešová a B. Škripek nezatvárajú oči pred utrpením väzňov svedomia v Číne

Poslanci za OĽANO Anna Verešová (NRSR) a Branislav Škripek (EP) poukazujú na nedodržiavanie základných ľudských práv. Spoločne sa zhodujú, že treba skoncovať a odsúdiť praktiky spojené s vystavovaním mŕtvych ľudských tiel na verejnosti. Rovnako je pre nich neakceptovateľná prax odoberania orgánov väzňom svedomia v Číne. Obaja v týchto záležitostiach spravili patričné politické kroky.

Hlasoval som proti vývozu gender ideológie v obchodných zmluvách

Na spoločnom stretnutí výborov INTA (Výbor pre medzinárodný obchod) a výboru FEMM (Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť) sme dňa 24. 1. 2018 hlasovali o správe, ktorá sa týkala uplatňovania rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ. Pri tejto správe som bol tieňovým spravodajcom za frakciu EKR za výbor FEMM.

Už v dôvodovej správe priloženej k návrhu samotnej správy bolo vidieť ideologické smerovanie, akým sa chcú obe spravodajkyne vydať. Napr. obvinenie generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod, že sa nezaoberá otázkami rodovej rovnosti „systematickým spôsobom“, volanie  po bezpečnom prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva, či zdôraznenie rozdielov v ponuke zdravotnej starostlivosti a služieb pre osoby LGBTQI naznačovali, že bude nutné zabojovať za to, aby sa táto správa od ideologizovala.

V rámci našej EKR frakcie sme predložili niekoľko desiatok pozmeňovacích návrhov, ktoré mali buď upraviť, zmierniť text alebo minimálne spôsobiť, aby vyhlásenia neviedli k záväzným ustanoveniam a v prípade, ak aj budú existovať záväzné body v zmluvách, aby ich nedodržania neboli  sankcionované. Podporili sme aj niekoľko dobrých návrhov od frakcie EPP.

Ja sám som vypracoval 11 pozmeňovacích návrhov, ku ktorým sa moji kolegovia s ECR pripojili. Uvediem zopár príkladov mojich návrhov:

V pozmeňovacom návrhu číslo 6 som odmietol odvolávku v správe na Istanbulský dohovor a zvlášť zdôraznenie definície rodu (gender) ako sociálne skonštruovaných úloh, správaní a činností a atribútov, ktoré stanovuje spoločnosť ako vhodné  pre ženy a mužov. Pri hlasovaní väčšia časť poslancov môj návrh odmietla a teda schválili túto odvolávku, čo ma veľmi mrzí.

Môj pozmeňovací návrh číslo 236 zdôrazňoval význam  neplatenej domácej práce a neplatenej starostlivosť o členov rodiny, čo je mnohokrát nielen v tretích krajinách, ktorých sa to hlavne týkalo, ale aj v EÚ podceňované. Domáca práca a starostlivosť o členov rodiny je potrebná a treba jej pripísať skutočný význam, ktorý má aj pri formovaní obchodných politík EÚ. Aj tento bol výborom odmietnutý.

V rámci niekoľkých rokovaní, či už na úrovni politických poradcov alebo na úrovni europoslancov, sa nám podarilo presadiť, aby časti viacerých (aj z mnou navrhnutých)  pozmeňovacích návrhov boli zapracované do tzv. kompromisných návrhov, ktoré majú väčšiu šancu, že na hlasovaní prejdú. A skutočne nakoniec všetky pri hlasovaní prešli, a teda pozitívne ovplyvnili text správy.

Ako príklad uvediem pozmeňovací návrh číslo 276, ktorý bol zapracovaný do kompromisného návrhu číslo 18, a ktorý zmiernil pôvodný text tým, že „zdôrazňuje, že obchodné záväzky v dohodách EÚ … by mali brať do úvahy miestne, sociálne a ekonomické prostredie“ a teda mojím cieľom bolo nevnášať všetok európsky spôsob myslenia a života do tretích krajín. Je treba rešpektovať názor obyvateľov danej krajiny a ich rozhodnutie aj pri prijímaní alebo odmietaní práve genderovej ideológie, a nie vynucovať si ju a sankcionovať odlišný názor.

Bol som veľmi sklamaný zo záverečného schváleného textu správy vo výbore, kde 45 europoslancov hlasovalo za, 4 proti a 5 sa zdržali. Týmto ale väčšina podporila (niektorí možno nechtiac) aj vyhlásenia z Istanbulského dohovoru, alebo napr. aj vyhlásenie, že „ženy sa spoliehajú viac ako muži na cenovo dostupný prístup ku zdravotnej starostlivosti a liekom a na ich dostupnosť, zvlášť čo sa týka ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv“. Ak teda toto vyhlásenie sa má aj uviesť do praxe, bude to znamenať podporovať cenovo lacnejší potrat!

Predpokladám, že podobne môže skončiť aj hlasovanie na plenárke v Štrasburgu v marci tohto roka.

Modlime sa, aby správy, ktoré nesú v sebe zárodok niečoho zlého, neprešli.

Viac postrehov si pozrite na priloženom videu nakrútenom hneď po hlasovaní na výbore.

 

Žiadame vládu, aby neprijala kontroverzný Istanbulský dohovor

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu tzv. Istanbulský dohovor (ďalej Dohovor) vyvolal rôzne kontroverzné reakcie. A to nielen na Slovensku. Napriek tomu, že bol ministrami podpísaný už v roku 2011, doteraz ho v parlamentoch neratifikovala polovica členských krajín EÚ a dokonca ani Nemecko. Vláda Slovenskej republiky by o ňom mala rokovať do konca júna. Poslanci konzervatívnej platformy OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) žiadajú vládu, aby ho neprijala.

Škripek odsudzuje antisemitizmus

Brusel, 31. 5. 2017 – Jednou z tém plenárneho zasadnutia EP bol antisemitizmus. Počas uplynulých rokov židovské komunity z Európy čelia rôznym formám prenasledovania. Podľa štatistických údajov v roku 2015 odišlo z Európy takmer 10 000 Židov. Branislav Škripek, europoslanec a predseda ECPM, odsudzuje všetky útoky a vyzýva k ukončeniu násilia i diskriminácie tejto komunity.