Škripek: Stojíme pred otázkou, ako prinavrátiť utečencov naspäť domov, na Blízky východ

26. 9. 2018 – V dňoch 25. – 27. 9. 2018 sa v Bratislave konajú študijné dni Európskych konzervatívcov a reformistov, ktoré hosťujú traja slovenskí europoslanci – členovia tejto politickej frakcie. Jana Žitňanská, Richard Sulík a Branislav Škripek sa spolu s odborníkmi zaoberali viacerými súčasnými problémami. Branislav Škripek sa zameral na otázky o Blízkom východe.

 

Súčasťou programu bola aj tlačová konferencia, kde Branislav Škripek povedal: „Často na Slovensku dostávam otázku – prečo sa venujem tejto téme, keď Blízky východ je tak ďaleko. Žijeme v globálnom a zároveň veľmi krehkom svete. Ak sa niečo zásadné udeje aj v ďalekej krajine, má to nejaké dôsledky na EÚ, aj  Slovensko.” Poukázal hlavne na utečeneckú krízu, ktorá vypukla v roku 2015. Ďalej B. Škripek pokračoval: „Nestabilná situácia na Blízkom východe, vojnou zmietané krajiny a besnenie ISIS spôsobilo, že ľudia museli opustiť svoje domovy a utekať. Som presvedčený, že ak chceme vyriešiť utečeneckú krízu, musíme ju riešiť tam, kde vzniká – teda v samotných krajinách, z ktorých utekajú ich obyvatelia.”

Slovenský europoslanec sa aktívne zaoberal situáciou kresťanov a ďalších menšín v tomto regióne. Podporoval vznik samosprávy Rojava v Sýrii, ku ktorej sa neskôr pridali ďalšie kantóny a podarilo sa im vytlačiť ISIS zo svojho územia. Avšak problémy v tomto regióne neskončili. „Po porazení ISIS stojíme pred ďalšou otázkou – ako prinavrátiť utečencov späť do ich vlasti, na Blízky východ, a ako im pomôcť pri vybudovaní krajiny. Som rád, že dnes existujú už prvé projekty,” vyjadril sa Branislav Škripek. Vďaka pomoci nadácie ACN sa prinavrátilo domov 40 613 irackých kresťanov. Včerajšie správy informovali o tom, že aj do Sýrie a vrátilo 50 000 utečencov z Libanonu.

Na záver však B. Škripek zdôraznil: „Duchovné dedičstvo EÚ vo forme židovsko-kresťanskej tradície by malo byť správnym kompasom v našom chápaní Blízkeho východu. Počas mnohých stretnutí s ľuďmi z tohto regiónu som počul veľa sklamaných hlasov. Často nerozumejú  zmätočnej politike EÚ. Naša kresťanská identita Európy nie je postavená na vode, ale má svoje korene na Blízkom východe. Ak ich odrezávame a nechránime, môže to byť smrteľné.”

Konferencia Budúcnosť demokracie v Sýrii

10. apríla 2018 sa v Bruseli na pôde Európskeho parlamentu konala konferencia s názvom Budúcnosť demokracie v Sýrii. Organizátorom bol think-tank SALLUX, ktorý spolupracuje s politickou stranou – ECPM (Európske kresťanské politické hnutie). Predsedom ECPM a aj hostiteľom konferencie je Branislav Škripek.

V severnej časti Sýrie vznikla demokratická federácia (DFNS), ktorá dokázala poraziť ISIS a vytvorila základ na znovuvybudovanie tejto oblasti.  „V roku 2015 som bol osobne v Sýrii, kde som sa stretol s mnohými predstaviteľmi tejto federácie. Je založená na princípoch rovnosti medzi mužmi a ženami, etickej a náboženskej tolerancie, ochrany životného prostredia  a sebaobrany. V súčastnosti žije v regióne 4,5 mil. obyvateľov a zvyšuje sa ich počet príchodom utečencov z ďalších oblastí,” povedal Branislav Škripek.  Územie DFNS dnes tvorí 30 % Sýrie, čo je približne veľkosť Belgicka.

Na konferencii vystúpili čelní predstavitelia federácie zo Sýrie ako aj ďalší hostia.  Hovorili prevažne o tom, ako zmeniť myslenie ľudí a ako poraziť “mentalitu ISIS”. Ďalej sa dotkli otázok bezpečného návratu utečencov do Sýrie, aby tak  prispeli k obnove federácie. Hlavným rečníkom bol Sanharib Barsom, spolupredseda DFNS a zakladateľ demokratickej samosprávy kantónu Rojava v severnej Sýrii. „Sýria nepotrebuje vojnu ani ďalšie vojenské útoky, ale Sýria potrebuje politickú solidaritu a riešenia. To samozrejme neznamená, že by sýrsky režim nemal niesť zodpovednosť za svoje konanie a porušovanie základných ľudských práv. Podľa môjho názoru je na medzinárodnom spoločenstve, aby rozhodlo o opatreniach, ktoré by sa mali prijať.  Avšak sýrsky ľud má právo na spravodlivosť,” vyjadril sa Sangarib Barsom po konferencii Budúcnosť demokracie v Sýrii, ktorej sa zúčastnilo cez stovku účastníkov.

Na záver konferencie bolo prijaté Konečné stanovisko o budúcnosti demokracie v sýrskej federácii (Final Statement on the Future of Democracy in Syria Conference). Hlavné body dokumentu:

  • aby zástupcovia DFNS boli prizvaní na mierové rokovania do Ženevy,
  • aby bola poskytnutá urýchlene humanitárna pomoc pre obyvateľov Sýrie,
  • aby bola odsúdená turecká agresia voči Sýrii,
  • a tiež vyzýva  na medzinárodnú podporu demokratickej federácie.

„Budem žiadať mojich kolegov v EP, aby sme  toto vyhlásenie spoločne dali Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Federice Mohgeriniovej, delegácii EP v Parlamentnom zhromaždení NATO a ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie,” na záver dodal Branislav Škripek.

……………………………..

O konferencii vyšla aj agentúrna správa TASR. Viac na: http://www.teraz.sk/najnovsie/skripek-krestania-arabi-a-kurdi-zo-syrie/318739-clanok.html

Prečítajte si aj rozhovor Jozefa Majchráka z denníka Postoj s analytikom Guneyom Yildisom o tom, ako zmenila situáciu turecká agresia na severe Sýrie. Čítajte na: https://www.postoj.sk/32305/turecko-potrebuje-v-syrii-suhlas-ruska

Branislav Škripek pripomenul šéfke diplomacie EÚ Federice Mogheriniovej konferenciu „Budúcnosť demokracie v Sýrii“ a vyzval ju, aby na druhú medzinárodnú konferenciu o Sýrii v Bruseli (24.-25. 4. 2018) pozvala aj zástupcov Demokratickej samosprávy. Čítajte viac na: http://www.teraz.sk/zahranicie/slovenski-europoslanci-reaguju-na-mogh/320045-clanok.html

Existujú podozrenia, že Turecko spolupracuje s Al-Káidou v Sýrii, tvrdí europoslanec Škripek

Štrasburg, 08. 02. 2018 – V utorok Branislav Škripek vystúpil na pôde EP v rozprave o situácii v Turecku a rázne odsúdil tureckú vojenskú agresiu v sýrskom Afrine. Do EP priniesol ešte závažnejšie informácie.

Obyvatelia Afrinu, vrátane kurdských kresťanov, volajú o pomoc. Prosia a žiadajú o okamžité zastavenie útokov zo strany Turecka. Zatiaľ bezvýsledne. Branislav Škripek povedal: Tvrdia, že sa Turecké jednotky, ruka v ruke s džihádistickými extrémistami, vrátane Al-Káidy, snažia o obsadenie Afrinu.” Sú to indície, ktoré nesmú byť opomenuté. “Existuje podozrenie, že Turecko teroristom pomáha, namiesto toho, aby proti nim bojovalo.” Škripek tvrdí, že má k dispozícii dokument, ktorý toto podozrenie umocňuje.

“Kolegom v pléne som položil dve otázky: Dovolíme Turecku destabilizáciu regiónu, ktorá spôsobí nový príval utečencov do Európy? Je prípustné, aby členský štát NATO spolupracoval s teroristickými organizáciami?” V prejave vyzval, aby Severosýrska Federácia bola medzinárodne uznaná a prizvaná k mierovým rokovaniam.

V tejto veci vo štvrtok Európsky parlament tiež prijal uznesenie, ktoré odsudzuje porušovanie práv náboženských a etnických menšín v Turecku a agresiu na svojich hraniciach.

Europoslanec Škripek na margo celej veci adresoval písomnou otázkou Vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú politiku Federicu Mogherini: “Bude európska diplomacia reagovať na vyhlásenia vysokého tureckého parlamentného predstaviteľa o tureckej operácii v kurdských kantónoch v Sýrii ako o jihade?”

 

Prejav v pléne EP v Štrasburgu

Vyhlásenie k dnešným útokom v Sýrii

Útoky chemickými zbraňami sú ďalšou ranou pre vojnou ničenú Sýriu. Svetoví lídri sa poponáhľali s nájdením vinníka. Ja by som rád pripomenul, že v Sýrii trpia a zomierajú najzraniteľnejší – civilisti, ženy, deti a starí ľudia. Ani im sa nevyhli zákerné plynové bomby.

Škripek vyzýva: „Je čas pomôcť utečencom zo Sýrie vrátiť sa domov”

Brusel, 10. februára 2017 – V týchto dňoch média informujú o stále uzavretej tzv. Balkánskej ceste. Niektoré štáty EÚ volajú po prísnej kontrole vonkajších hraníc. Branislav Škripek však dlhodobo hovorí, že takéto riešenie je nepostačujúce. Preto sa ako europoslanec a predseda ECPM (Európske kresťanské politické hnutie) angažuje v stabilizovaní situácie na Blízkom východe, aby tak prispel k návratu státisícov utečencov do ich vlasti.

Riešenie pre konflikt na Blízkom východe: Uznaná samospráva a ústava bez nadradeného náboženstva

Riešenie pre konflikt na Blízkom východe: Uznaná samospráva a ústava bez nadradeného náboženstva

Brusel, 10. novembra 2016 – V týchto dňoch sa slovenský europoslanec Branislav Škripek vrátil z ďalšej pracovnej cesty z Blízkeho východu. Jordánsko je krajinou, ktorá prijala veľký počet utečencov a zápasí s obrovskými problémami.

Turecko napadlo Sýrske demokratické sily

Turecko spáchalo zatiaľ najvážnejší útok proti Sýrskym demokratickým silám (SDF). V noci z 19. na 20. októbra, v oblasti severne od Allepa, Tureckom podporované islamistické sily a turecké letectvo ostreľovali a bombardovali SDF. Dôsledkom boli mnohé straty na životoch v radoch SDF.

Prejav k 101. výročiu syriackej genocídy

Drahí kolegovia, drahí prednášajúci, drahí účastníci, dámy a páni,

Je pre mňa cťou otvárať túto spomienkovú udalosť „Sayfo 1915-101 rokov,“ ktorú usporiadala Priateľská parlamentná skupina chaldejsko-syriackych-asýrčanov v Európskom Parlamente v spolupráci s Európskou syriackou úniou.

Chcel by som vám všetkým poďakovať za to, že ste sa tejto dôležitej udalosti zúčastnili.

Tento rok je tomu už 101 rokov od prvého Sayfo – genocídy spáchanej na chaldejsko-syriackych-asyrčanoch spolu s Arménmi a pontiackými Grékmi. Počas tejto genocídy bolo Otomanskými silami a ich lokálnymi spojencami zabitých takmer 500 – tisíc Syriakov.

Turecko zločin stále popiera. Dokonca neuznáva oficiálne identitu syriackych ľudí. Dnes, v 21. storočí, genocída – Sayofo z roku 1915 na Blízkom východe naďalej pokračuje prostredníctvom barbarského Da’eshu.

Spomíname na obete Sayfo z roku 1915, ale taktiež sa chceme pozrieť ďalej dopredu. Ako Priateľská parlamentná skupina Skupina chaldejsko-syriackych- asýrčanov v Európskom parlamente chceme pomôcť Syriakom navrátiť pokoj do ich domoviny, tak, aby sa mohli navrátiť do svojich domovov, krajiny a kultúry.

 

Ďakujem