Škripek: Humanitárne víza považujem za nebezpečný návrh

Štrasburg, 14. 11. 2018 –  Po včerajšej diskusiu v pléne EP o humanitárnych vízach pre migrantov, dnes EP hlasoval o Správe s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza. Branislav Škripek ako člen výboru LIBE  pripravil viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré však neprešli vo výbore. Včera v pléne podrobil Škripek Správu ostrej kritike, nakoľko zavedenie humanitárnych víz môže spustiť ďalšiu migračnú krízu. Správa bola nakoniec europoslancami  odmietnutá, pretože nezískala potrebnú absolútnu väčšinu.

 

O humanitárnych vízach sa už v minulosti v EP diskutovalo, ale neviedlo to ku konkrétnemu výsledku. V súčasnosti existuje mnoho cielených programov členských štátov, ale predpisy EÚ neposkytujú žiadny právny rámec. Správa zdôrazňovala naliehavú potrebu bezpečných a legálnych ciest do Európskej únie pre migrantov, z ktorých jednou by mali byť humanitárne víza. Branislav Škripek poukazuje na konkrétny negatívny prípad: „Salmen Abedi bol európskym občanom líbyjského pôvodu, ktorý v máji minulého roka spáchal samovražedný útok počas koncertu v Manchestri. Tento akt teroru si vyžiadal 22 ľudských životov a 139 osôb bolo zranených, z veľkej časti sa jednalo o mladistvých a  deti. Predtým bol v Sýrii a do Európy sa vrátil počas záchrannej misie v mori za pomoci Britského kráľovského námorníctva.” Škripek si myslí, že takýto prípad nemusí byť ojedinelý.  „Mám dôkaz, že viac ako 88 tisíc schengenských a zdravotných víz bolo vystavených líbyjským občanom. Prečo vôbec premýšľame nad zavedením ďalšieho „cestovného dokumentu“, ktorý umožní osobám vstup do Európskeho priestoru, bez dôkladného posúdenia ich žiadosti?” opýtal sa Branislav Škripek, ktorý dlhodobo presadzuje zastavenie migračnej kríze tým, že sa problémy budú riešiť priamo v samotných krajinách. Preto sa B. Škripek angažuje okrem iného aj na Blízkom východe, aby sa tamojší obyvatelia mohli prinavrátiť domov a vybudovať svoju vlasť.

Neschválený návrh humanitárnych víz chcel zvyšovať aj finančnú záťaž pre členské štáty a preto by sa mali udiať zmeny aj vo Fonde pre integrované riadenie hraníc. Ďalej dokument prinášal hypotézu, že ak ak príchody migrantov budú organizovanejšie, tak sa zníži počet osôb, ktoré medzinárodnú ochranu nepotrebujú. Branislav Škripek však na záver ostro dodáva: „Tento návrh je nebezpečný, zbytočný a postavený na veľmi chabých právnych základoch. Jeho výsledkom bude ešte väčšie preťaženie systému tisíckami žiadostí, ktoré nespĺňajú  kritéria potrebné na udelenie azylu.”

B. Škripek rieši kauzu nelegálneho kupčenia so schengenskými vízami

Brusel, 27. júna 2018 – Včera sa na pôde EP konala tlačová konferencia, na ktorej slovenský europoslanec OĽANO informoval  o kauze predaja schengenských víz Maltou do Líbye. Branislav Škripek vyzval aj ostatných europoslancov, aby sa pripojili k iniciatíve na prešetrenie kauzy predaja víz. Rovnako žiada premiéra SR, aby zajtra na samite otvoril túto tému.   

Nie je možné, aby Komisia a Rada túto kauzu zametali pod koberec. Od minulého týždňa  upozorňujem na rastúci počet dôkazov, ktoré poukazujú na nezákonný predaj schengenských a zdravotných víz na Malte. Tieto víza sa predávali bez kontroly ľuďom s bydliskom v Líbyi,” povedal Branislav Škripek. Zdôraznil tiež, že v Líbyi sú prítomní bojovníci tzv. Islamského štátu a je preto možné, že sa niektorí z nich mohli dostať k schengenským vízam. Spomínané dôkazy smerujú až ku štátnemu zamestnancovi kancelárie maltského predsedu vlády.  B.  Škripek pripomenul:  „nelegálny predaj schengenských a zdravotných víz nie je len závažným trestným činom proti schengenskej zmluve, ale je aj bezpečnostnou hrozbou pre EÚ.”

Ako člen Výboru  EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ďalej poskytol informácie o fungovaní pracovnej skupiny  výboru LIBE,  ktorá sa už zaoberala situáciou na Malte po vražde novinárky Daphne Caruany Galizie. „Pani novinárka sa zapodievala veľmi podobnou kauzu nezákonného predaja víz Maltou, ale do Alžírska,” upozornil B. Škripek zahraničných novinárov prítomných v Bruseli.

Jednou z primárnych úloh Európskeho parlamentu je upozorňovať Európsku komisiu na takéto prípady a žiadať, aby konala. Preto sa Branislav Škripek okrem iného obrátil oficiálnou cestou na Európsku Komisiu (EK), konkrétne na Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu. Škripek žiada konkrétne vysvetlenie, prečo sa témou obchodovania s vízami nezaoberala EK a neriešila problém známy už od roku 2016. „Lebo skutočnosť je taká, že EK sotva vykonala vážne prešetrovanie prípadu.  Majú však jasne danú povinnosť   tak urobiť podľa NARIADENIA RADY (EÚ) č. 1053/2013, ktorým sa zriaďuje hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis,“ vysvetľuje slovenský europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) Branislav Škripek.

V Bruseli hovoril aj Ivan Mintoff, maltský člen ECPM, ktorý odhalil kauzu predaja schengenských víz do Líbye.  Branislav Škripek medzi prvými otvoril túto kauzu na pôde EP a preto svoje  záverečné slová adresoval priamo svojmu kolegovi I. Mintoffovi: „ďakujem vám za vašu odvahu hovoriť pravdu. Vieme si len veľmi ťažko predstaviť s čím musíte zápasiť vy osobne ako aj vaša rodina pri tejto kauze. Ale Európa potrebuje takýchto odvážnych mužov a ženy, akým ste aj vy, ktorí sú soľou a svetlom. Jednoducho sú nádejou pre nás všetkých.”

Branislav Škripek požiadal oficiálne aj predsedu vlády SR Petra Pelegriniho, aby otvoril kauzu predaja schengenských víz na víkendovom samite Rady, ktorý sa bude zaoberať aj otázkami spoločného európskeho azylového systému (CEAS), migrácie, bezpečnosti a ochrany. 

 

Príloha: List komisárovi Fransovi Timmermansovi

Question to EC regarding Malta_SK

Škripek odhaľuje v EP škandalózne obchodovanie s vízami do Schengenu

Brusel, 21. 6. 2018 – Slovenský europoslanec a predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) vystúpil dnes na pôde EP vo výbore LIBE (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci) so škandalóznym odhalením. Maltská ľavicová vláda predala v Líbyii pokútne 88 000 schengenských víz a nezistený počet zdravotných víz. Do škandálu je zapletený člen kancelárie samotného maltského premiéra.

Na celý prípad upozorňoval už pred dvomi rokmi Ivan Grech Mintoff, predseda konzervatívnej politickej strany Alleanza Bidla, ktorá je súčasťou ECPM. Branislav Škripek  povedal: „Môj kolega Mintoff pracoval s utečencami, ktorí ho upozorňovali na kupčenie s vízami do Schengenu. Kto zaplatil viac, dostal bez previerky víza. Pán Mintoff sa obrátil na mňa ako predsedu ECPM a europoslanca, aby som na tento prípad upozornil, nakoľko aj on sám je kvôli týmto odhaleniam v ohrození života. Aj kompetentní vyšetrovatelia a politici sa snažia škandál s vízami zamiesť pod koberec. ”

 Tento pondelok (18. 6. 2018) bola celá kauza odovzdaná maltskému súdu, kde čaká na pojednávanie. „Zjavný nezákonný predaj víz osobami blízkymi predsedovi vlády spochybňuje bezpečnosť schengenského systému. Dúfam a modlím sa, že žiadni členovia teroristických organizácií nezískali prístup do spoločného európskeho priestoru  na základe víz udelených  Maltou,” vyjadril sa Ivan Grech Mintoff.

Branislav Škripek vo svojom vystúpení vo Výbore LIBE požiadal Komisiu o urýchlené a jasné prešetrenie tohto prípadu a podniknutie patričných krokov na zaručenie bezpečnosti v Európe.  Rovnako požiadal výbor EP, aby sa touto kauzou zaoberal.

Branislav Škripek ďalej poukázal na súvislosť s nedávnou vraždou maltskej novinárky: „Na jeseň 2015 Daphne Caruana Galizia  napísala  články, v ktorých upozorňovala, že maltský konzulát v Alžírsku  skorumpovane vydal schengenské víza osobám, ktoré na ne nemali nárok.”

Počas 14 mesiacov rokov 2013 až 2014 bolo vydaných maltským konzulátom v Tripolise až 88 000  schengenských víz. Každý deň tak bolo vydaných až 300 víz bez ohľadu na to, či išlo o víkend alebo pracovný týždeň.  Víza sa tak mohli dostať aj do rúk teroristov, ktorí sa môžu vďaka nim voľne pohybovať v štátoch schengenského priestoru.

Okrem pána Mintoffa je v ohrození života aj novinár, ktorý písal o tomto škandále. B. Škripek preto v EP zdôraznil: „Dnes tu rokujeme o zjednodušení vízovej povinnosti. Ale netrápi nás to, že sa nám tu voľne pohybujú teroristi. Musíme rýchlo konať a zabrániť ďalším teroristickým útokom.”

Progres v kontrole identity migrantov

Bezpečnosť na Slovensku a v Európe pokladám za jednu z dôležitých priorít. Som za dôkladnú ochranu vonkajších hraníc EÚ. Mal som možnosť presvedčiť sa priamo na mieste, že systém identifikovania- snímania odtlačkov prichádzajúcich žiadateľov o azyl a migrantov  sa od začiatku migračnej krízy zefektívnil. Aspoň toto je dobrá správa v celej problematike riešenia migračnej a utečeneckej vlny v Stredomorí.

Škripek vyzýva: „Je čas pomôcť utečencom zo Sýrie vrátiť sa domov”

Brusel, 10. februára 2017 – V týchto dňoch média informujú o stále uzavretej tzv. Balkánskej ceste. Niektoré štáty EÚ volajú po prísnej kontrole vonkajších hraníc. Branislav Škripek však dlhodobo hovorí, že takéto riešenie je nepostačujúce. Preto sa ako europoslanec a predseda ECPM (Európske kresťanské politické hnutie) angažuje v stabilizovaní situácie na Blízkom východe, aby tak prispel k návratu státisícov utečencov do ich vlasti.

Riešenie pre konflikt na Blízkom východe: Uznaná samospráva a ústava bez nadradeného náboženstva

Riešenie pre konflikt na Blízkom východe: Uznaná samospráva a ústava bez nadradeného náboženstva

Brusel, 10. novembra 2016 – V týchto dňoch sa slovenský europoslanec Branislav Škripek vrátil z ďalšej pracovnej cesty z Blízkeho východu. Jordánsko je krajinou, ktorá prijala veľký počet utečencov a zápasí s obrovskými problémami.

Návrh EK finančne pokutovať za neprijatie migranta je úplne odtrhnutý od reality a môže byť nebezpečným spúšťačom protieurópskych nálad

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady tzv. Dublin III považujú poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OľaNO-NOVA) Veronika Remišová a Jozef Viskupič, ako aj europoslanec Branislav Škripek, za úplne odtrhnutý od reality v členských štátoch. Upozorňujú, že nerealistický návrh finančnej pokuty za neprijatie migranta je nebezpečným spúšťačom protieurópskych nálad, ktoré sú čoraz viac prítomné v krajinách Európskej únie.

Related Images: