Február 2016

Monitoring mediálnych výstupov za február 2016

Slovenskí europoslanci súhlasia s dôraznejšou ochranou vonkajších hraníc EÚ

Prvoradým cieľom EÚ musí byť udržanie Schengenu, tvrdí Ivan Štefanec
3. feb 2016 o 14:02    TASR
Ilustračná fotografia. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A|A+0    

BRUSEL/ŠTRASBURG/BRATISLAVA. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok (2.2.) počas rozpravy o migračnej kríze a hrozbách pre schengenskú zónu uviedli, že EÚ a jej členské štáty musia prekonať strach a vnútorné rozpory, aby boli schopní efektívne zvládnuť prílev migrantov. K tejto téme sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci.

Eduard Kukan (SDKÚ) zo skupiny európskych ľudovcov upozornil, že Schengen je základným kameňom súčasnej EÚ a jeho fungovanie je z politických aj ekonomických dôvodov kľúčové.

„Diskusia o budúcnosti Schengenu sa musí sústrediť na jeho posilnenie. Súčasťou tohto posilnenia je aj silný Frontex. To musí byť prioritou členských štátov, rovnako aj Slovenska, ktoré strážia vonkajšiu hranicu EÚ,“ uviedol Kukan.

Únia má riešenie

Poslankyňa Monika Smolková (Smer) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) pripomenula, že EÚ má riešenia na stole, ich aplikácia je však veľmi „deravá“.

„Nemáme mechanizmy navracania neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu alebo do tranzitných krajín. Iba spolupráca a zjednotenie azylovej a migračnej politiky v EÚ môže zastaviť nekontrolovaný prílev migrantov a poskytnúť ochranu tým, ktorí na ňu majú nárok,“ zhodnotila situáciu Smolková.

Predstaviteľ skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Branislav Škripek (OĽaNO) zdôraznil, že Európania musia uskutočňovať konkrétne kroky, lebo „veľké záchranné plány“ či kvóty v praxi nefungujú.

„Podporujem konkrétne definovanie praktického spôsobu kontrol na vonkajších hraniciach. Pravidlá tohto systému by však mali byť jasnejšie a zrozumiteľnejšie a mali by akceptovať suverenitu členských štátov,“ uviedol Škripek.

Udržanie Schengenu

Poslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý patrí do tábora ľudovcov, pripomenul, že prvoradým cieľom EÚ musí byť udržanie Schengenu, na čo je potrebná hlboká a funkčná reforma ochrany spoločných hraníc za účasti všetkých členských štátov.

„Potrebujme prekonať vzájomnú nedôveru a viac spolupracovať pri výmene informácií. Vítam aktívny prístup Európskej komisie a verím v účinnosť nových nástrojov spoločnej pohraničnej ochrany,“ uviedol poslanec.

Jana Žitňanská (NOVA), ktorá je v EP členkou politickej skupiny ECR, zdôraznila, že EÚ viac ako rozsiahle diskusie potrebuje bojovať proti pašerákom. Okrem toho musí sfunkčniť registráciu migrantov a zabezpečiť čo najdôslednejšie a najrýchlejšie spracovanie azylových žiadostí tak, aby bolo možné pomôcť tým, ktorí to skutočne potrebujú, a tiež aby bolo možné vrátiť do krajín pôvodu v čo najkratšom čase tých, ktorí podmienky na jeho udelenie nespĺňajú.



Čítajte viac: http://domov.sme.sk/c/20085926/europoslanci-suhlasia-s-ochranou-vonkajsich-hranic-eu.html#ixzz40Qj8He6T

 

Európsky parlament: Dáiš pácha na kresťanoch genocídu

4.2.2016

Európsky parlament jasnou väčšinou prijal Spoločné uznesenie o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany ISIS/Dá’iš.

Slovenský europoslanec Branislav Škripek vyjadril spokojnosť a nádej, že sa pomôže prenasledovaným kresťanom, ako aj iným menšinám na Blízkom východe.

Branislav Škripek povedal tesne po hlasovaní: „Som veľmi rád, že parlament prijal toto uznesenie. Da’iš napáchal a stále pácha strašné zverstvá a masové vraždy. Je to správny krok, že sme ich skutky uznali a jasne pomenovali ako genocídu.” Schválené uznesenie obsahuje viacero závažných bodov. Hneď v prvom odseku uvádza toto: „Dôrazne odsudzuje tzv. ISIS/Dá’iš a jeho mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv, ktoré predstavuje zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.” Ďalej vyzýva Bezpečnostnú radu OSN k tomu, aby uznala tieto zločiny genocídou.

Da’iš svoje ohavné skutky vykonáva na civilnom obyvateľstve, ktoré je v mnohých prípadoch bezbranné. „Vraždení nie sú len kresťania, ale aj príslušníci iných náboženských skupín. Ide o Jezídov, Turkménov, Šíitov, Šabakov, Sabejov, Kakajov a Sunitov, ktorí nesúhlasia s výkladom islamu podľa ISIS,” zdôrazňuje BranislavŠkripek. Ďalej Škripek hovorí, že Da’iš bude znášať následky svojho konania a zločinci budú súdení medzinárodným súdnym tribunálom.

V severovýchodnej Sýrii sa nachádza kantón Rojava, kde pred rokom bola veľmi komplikovaná situácia a z mesiaca na mesiac sa zhoršuje. Aj keď miestni obyvatelia sa dokázali postaviť zoči-voči vyčíňaniu Da’iš a udatne bojujú, zlyháva zásobovanie a humanitárna pomoc. Prijatý dokument vyzýva k tomu, aby sa vytvorili humanitárne koridory. Branislav Škripek vysvetľuje: „Kantón Rojava je zásobovaný cez jediný hraničný priechod, Fish Khabur, a ten kolabuje. Rojava preto volá o pomoc! V ohrození sú až dva milióny obyvateľov.” Udatní Rojavania dokázali vzdorovať polobláznom z ISIS, ale bez zásobovania a humanitárnej pomoci sú bezradní. „Preto vyzývam Turecko a Iracký Kurdistan, aby s okamžitou platnosťou otvorili hranice a tak zabránili ďalšej humanitárnej katastrofe,” na záver apeluje BranislavŠkripek.

Uznesenie EP nadviazalo na plenárnu rozpravu z 20. januára so šéfkou diplomacie EÚ Federicou Mogheriniovou, v rámci ktorej mnohí poslanci žiadali okamžité opatrenia na ochranu všetkých náboženských skupín a menšín pred útokmi Dáišu.

Poslanci pripomenuli, že tieto činy podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a mali by byť kvalifikované ako genocída.

Uznesenie europarlamentu požaduje zriadenie postu stáleho osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery a vyzýva celú medzinárodnú komunitu, aby zabránila páchaniu vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy.

Členské štáty EÚ by podľa poslancov mali zreformovať svoje právne a jurisdikčné systémy s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom vycestovať a pripojiť sa k bojovníkom Dáišu či iným teroristickým organizáciám a v prípade, že vycestujú a zúčastnia sa na nimi páchaných zločinoch, zaistiť ich bezodkladné trestné stíhanie.

Iniciatívu na vytvorenie postu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete predstavil aj predseda KDH Ján Figeľ vlani na jednom zo summitov Európskej ľudovej strany. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker koncom januára prijal Figeľa na pôde komisie a prisľúbil, že jeho iniciatívu podporí.
]]>
https://www.postoj.sk/10493/europsky-parlament-dais-pacha-na-krestanoch-genocidu

 

Rádio LUMEN

5.2.2016

(nahrávka)