Európsky parlament

Za prijaté kvóty môže hrubý výsmech solidárnosti

Vyhlásenie k dnešnému hlasovaniu o premiestnení 120 000 utečencov

Hádam už dnes nikto nepochybuje o tom, že situácia s utečencami je vážna. Od začiatku som zdôrazňoval, že je potrebné riešiť situáciu priamo v oblastiach, kde sú konflikty. Preto som bol osobne v Sýrii a podporujem model Demokratickej samosprávy, ako je teraz v kantone Rojava, ako alternatívu pre budúcnosť a voči totalitnému režimu pri nastoľovaní demokratických procesov na Blízkom východe.

Dnes však treba povedať aj to, že sa v Európe nachádza veľké množstvo utečencov a k Schengenským hraniciam putujú ďalší. Je našou ľudskou povinnosťou pomôcť ľuďom, ktorí sú v ohrození života. Súhlasím s tým, že je zároveň rozumné sa v súčasnej situácii brániť voči tým, ktorí neutekajú pred smrťou, ale v masovom exode hľadajú lepšiu budúcnosť, za podpory pašerákov.   

Na druhej strane považujem za hrubý výsmech navrhované riešenie nášho slovenského premiéra Róberta Fica na prijatie 200 utečencov. A za tento výsmech, ako sa dnešným dokumentom črtá, Slovensko ako aj krajiny, ktoré nesúhlasili s kvótami,  ponesú následky v nanútenom prerozdelení.

Krajiny EÚ dostali možnosť slobodne a zodpovedne si alokovať 40 000 utečencov. Je mi ľúto, ale musím povedať, že viaceré krajiny k tomu neboli ochotné, vrátane Slovenska. Ponúkli miesto pre niečo vyše 32 tisíc ľudí  a pre zvyšných, necelých 8 tisíc, už nie. Slovensko ponúklo 200 miest. A tak sa dnes nemôžeme čudovať, že sa EK snaží vzniknutú situáciu riešiť nie podľa našich predstáv, tentokrát už s výšším počtom utečenocv.

Musím tiež zdôrazniť, že som hlasoval proti kvótam. Ale ju nutné si uvedomiť závažné skutočnosti: Európska únia čelí najväčšiemu sťahovaniu národov od začiatku druhej svetovej vojny. Nesolidárnosť niektorých krajín a odmietanie reálnej skutočnosti spôsobila nielen to, že západná Európa prestáva rozumieť krajinám strednej a východnej Európy, ale aj radikalizáciu obyvateľstva. Čo považujem za súdok s výbušným prachom.

Mám obavy o budúcnosť Európy. Nesolidárnosť s utrpením druhých ľudí prinesie nedobré ovocie a plody neľudskosti zbierame už dnes.

Branislav Škripek,

poslanec Európskeho parlamentu

Verzia v PDF

3 komentárov

  1. Výsledok je jasný – kvóty.
    Čo sa ale stane, ak ich nenaplníme pre nezáujem utekajúcich? Myslí na to niekto?
    Druhá otázka sa vynára – nik nevie, koľko utečencov je, a ani to, koľko ich ešte príde. Kvóty hovoria o konkrétnych počtoch. Čo potom, keď naplníme povinný kontingent?
    Otázok je ešte mnoho. Medzi nimi aj tá, že pre jedného migranta dostaneme 6 000€. Je to podstatne viac, ako má bežný dôchodca penziu. A to nehovorím o príspevkoch pre dieťa a už vôbec pre matky na rodičovskej „dovolenke“.
    Teda klaďme otázky. Aj sebe, aj ostatným.

  2. Nikde sa prosim Vas nehovori, ako bude EU vracat naspat tych cca 80% ekonomickych migrantov, ktori nepochadzaju z uzemia, kde bojuje ISIS. Nikde sa nehovori, kolko je aktualne % ludi so Syrie. To poslancov EU nezaujima?
    A medialne znamy ekonomicky migrant z Turecka dostane azyl aj ked bol bojovnikom Al-kaidy? :
    http://michalmaly.blog.idnes.cz/c/477663/nepodrazila-nohu-syranovi-a-svet-ji-nenavidi-ten-syran-je-ale-terorista-a-zrejme-i-vrah.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *